pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
Poznámka: dnes nevinnejšie pokračovanie.
Inak Sherlock bol super, tá mini epka, tak mi chýbala tá pesnička :D A John je fakt zlatý.
Pokračujem pozeraním Doktora, keďže som jednu epku záhadne zmeškala a ani som neplánovala písať, ale keďže u nás doma sú teraz aj tak v kuse len hádky, tak ma to už vôbec nebaví, človek sa bojí aj dačo povedať, aby zas nevyvolal konflikt.
Tak som sa radšej skôr vrátila do písacieho sveta.
venované Tsuky, Ell a sanasami.
Senátorova spálňa bola
priestranná a pohodlná.
Plná svetla a vzácnych vecí,
ktoré nikdy predtým nevidel a ani nepoznal ich mená. Radšej sa ničoho čo
nepoznal nedotýkal.
Obával sa toho, že by o niečo
mohol zavadiť a spadnúť. Preto
kráčal len veľmi opatrne a pozorne sa okolo seba obzeral.
„Budeš tráviť čas prevažne v tejto
izbe. Domáce práce týkajúce sa kuchyne robiť nebudeš, len to, čo ti prikážem ja
sám.“
Ukázal na dvere vedúce do akejsi
menšej miestnosti.
„Tam budeš spávať. Je to
prepojené s mojou izbou, aby som ťa mal vždy po ruke. Môžeš sa tam ísť
poobzerať. Zavolám ťa, keď ta budem potrebovať.“
Pán si sadol na svoju posteľ.
Pohľadom mu dal najavo, že jeho
slovám rozumie.
Misha zamieril k dverám,
pootvoril ich a vošiel dnu.
Privítala ho menšia útulná
izbička, so skromným zariadením, ale bolo to viac než jeho oči mali možnosť
vidieť počas celého jeho krátkeho života.
Ako otrok nič nevlastnil, preto
si so sebou ani teraz nič nepriniesol.
Kedysi vlastnil pár figúrok a prívesok,
vyrobený z akýchsi lesklých kamienkov.
No počas tej noci, keď ich
Rimania prepadli sa to všetko niekam stratilo.Spomínal si na to, že aj vtedy
sedel v takej malej izbičke.Pohľad na staršiu rímsku prilbu
mu pripomenul udalosti tej noci.Strážil matkino posledné dieťa.
No nevedel či prežilo, spomienky
na tú noc boli príliš ťaživé, príliš hlučné.
Spomínal len veľmi matne na oheň
a krik. Na plač žien a silný pach spáleniny.
Jednu ženu prenasledovali, poznal
ju veľmi dobre, často k nim chodievala, kamarátila sa s jeho sestrou.
Stiahli ju na zem a urobili s ňou
veľmi zlé veci.
Pamätal si na ten jej prázdny
pohľad, keď ju zatvárali do klietky k ostatným otrokom.
Nechcel na to viac myslieť.
Zamieril k oknu.Bolo z neho vidno do
záhrady. Bola úžasná, plná farieb a sôch,
v záhradkárstve sa nevyznal preto nepoznal názvy tých zvláštnych rastlín ,
ani nádherných kvetov.
Pootvoril okno, aby sa dovnútra
dostal svieži vzduch.
Zhlboka dýchal, aby zahnal
démonov spomienok späť do ich temných príbytkov.
Uvidel krásnu tmavovlasú ženu,
oblečenú do elegantného ženského peplosu.
Už na prvý pohľad bolo jasné, že
ide o členku rodiny. Jej šperky, spôsob akým sa pohybovala, to všetko len
potvrdzovalo jeho pôvodnú hypotézu.
Otrokyňa sa pred ňou zúfalo
krčila a jej ostrý a tak trochu útočný hlas zrejme hovoril o previnení
a treste.
Bola to Ideya, otrokyňa, ktorú
stretli v umyvárni.
Pani ju poriadne udrela po tvári.
Spadla na zem k jej nohám. A na perách mala krv. Ženin prsteň zrejme úder ešte
viac zhoršil.
Malý svetlovlasý chlapček,
ktorý sa v záhrade hral pod dozorom ďalšej mladej otrokyne, stúpil na
schodík a spadol.
Otrokyňa sa zachvela.
„Lucius!“ počul ako vznešená
Rimanka na chlapčeka kričí.
Okno bolo dosť nízko, obával sa,
že by si mohli všimnúť, preto sa radšej stiahol späť dovnútra.
„Misha!“
Senátor si ho opäť zavolal k sebe. Zhlboka sa nadýchol a opustil
svoju malú izbičku.
