pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
Chlapec oblečený do otrhaného
peplosu, zametal pred domom obchodníka s otrokmi. Prešlo len niekoľko týždňov odkedy ho Rimania
dovliekli do mesta ako svoju vojnovú korisť z jedného z dobytých
území.
Dával pozor, aby nevynechal ani
jedinú smietku, pozornému oku obchodníka Quinta nič neuniklo a jeho ťažkú
ruku by nerád pocítil na svojom tele. Dával si dobrý pozor, aby svojich otrokov
nepoškodil, hlavne tých, ktorý mali šancu na predaj do bohatých rodín, ale jeho
nepovažoval za perspektívny tovar.
Sústredil sa na to natoľko, že si
nevšimol muža, ktorý sa priblížil k vstupu do pánovho domu. Jeho
prítomnosť si uvedomil až vtedy, keď sa nejaká ruka zľahka dotkla jeho pleca.
Strhol sa, vždy keď sa ho otrokár unúval dotknúť zvyčajne nasledoval úder,
preto sa obával akéhokoľvek kontaktu. Sklopil zrak a pevne zovrel rúčku
metly.
„Je Quintus, doma, chlapče?“
Prikývol a odstúpil, aby muž
mohol prejsť, ale on sa ani len nepohol.
„Pozri sa na mňa!“ prikázal mu.
Neochotne zdvihol zrak, pohľadom
prešiel po svetlovlasom mužovi, ktorého tvár bola všetkým Rimanom dôverne známa,
Marcus Cratus, mocný senátor, vplyvná osoba z dobrej rodiny, ktorá hrala
dôležitú úlohu v senáte.
Díval sa do očí jedného
z najvplyvnejších senátorov v Ríme.
No netrvalo to dlho, pocítil ako
ho niekto odsotil. Dopadol tvárou do blata a poriadne si doudieral obe
kolená.
„Senátor Cratus, aké milé
prekvapenie, že ste sa dnes zastavili... netušil som, že... ten chlapec sa vám
plietol pod nohy, no ja si s ním už poradím...“ chystal sa ho kopnúť, ale
senátor ho posunkom ruky zastavil
„Odkiaľ je?“ opýtal sa ho
chladným hlasom.
„Tento? Ani presne neviem, z jednej
z tých barbarských dedín...“ rýchlo a dosť bolestivo ho postavil na
nohy.
„Ovláda našu reč?“
„Neviem, pane... on je nemý...
odkedy sem prišiel neprehovoril ani slovo... A možno ani predtým nevedel
rozprávať...“
„Nepredstiera to?“
„To si nemyslím. Nevydá so seba
ani hláska za to vám ručím.“
„Koľko zaňho chcete?“
