Obyčajný chlapec 6. kapitola 1/3

 varovanie: na motívy seriálu being human (cena za ľudskosť, kde Mark hral upíra) novopremenenýupír_Misha, vodca upírov_Mark, upíri skôr ako v being human
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža...

Hodnotenie

 

 

 

Get free premium widgets for your blog and website.

 venované sanasami

Niekoľko hodín presedel pri otvorenom okne. Cítil sa akosi zvláštne, no svojmu priateľovi sa s ním nezdôveril, lebo hneď ráno odišiel. Naďalej mu bolo povedané, aby ostal doma spolu s Tamarou a Colinom. Nebol z toho vôbec nadšený a ani bar nemal byť počas tejto noci ešte otvorený, preto mu bolo jasné, že doma uviazol ešte na dosť dlho a začínal sa už riadne nudiť. Pozoroval hliadku ktorá strážila dom, lebo nemal nič iné na práci. A čakal kedy vstane Tamara.

Jeho kamarátka bola stále slabá a väčšinou času prespala a Colin sa počas dnešného dňa ešte ani raz neukázal. No práve teraz by privítal akékoľvek rozptýlenie. Prešlo niekoľko hodín počas ktorých mal možnosť premýšľať o rôznych veciach a jeho takzvaná zvláštna nevoľnosť napokon veľmi rýchlo pominula.

Večne mladý duch sa napokon objavil až tesne po večeri. Práve dohovoril s Markom, ktorý mu zavolal a poinformoval sa o tom aká je situácie v dome, čo sa týkalo vyšetrovania nemal žiadne správy no povedal mu, že pohotovosť napriek všetkému trvá, až do odvolania. Vôbec ho to netešilo, potreboval sa dostať von a môcť opäť žiť teda, aspoň ten svoj upírsky život, čokoľvek bolo lepšie ako trčať doma a čakať poslušne na ďalšie správy. No kedy sa to všetko vráti späť do starých koľají, to mu Mark nedokázal presne povedať, no určite to nebude v najbližších dňoch, keďže boli obete na životoch a stále to nebolo úplne vyjasnené, opatrnosť bola na mieste a všetci si chránili svojich viac než obvykle, proti čomu nemohol namietať.

Práve táto nečinnosť ho prinútila poletujúceho ducha napokon osloviť.

„Colin?“

Chlapec prekvapene zažmurkal. A vzniesol sa k nemu, doteraz chodil po strope hlavou dolu a spieval si. Od Marka sa dozvedel, že ich nemohol varovať pred vlkom, lebo to narušenie kúzla akosi vychýlilo aj nadprirodzený svet, a negatívne ovplyvnilo aj duchov.

„Ako to vyzerá v meste?“ opýtal sa ho.

Chlapec prudko pokrútil hlavou.

„V meste som už nebol pár storočí. No dnes sa tiež nudím tak, ako ty, tak ti odpoviem a poučím ťa o tom, ako to medzi duchmi funguje. Som viazaný na miesto, kde som zomrel. Tu som najsilnejší a zmierený so sebou samým. Do mesta sa dostať môžem, ale to by zvyšovalo moje utrpenie a časom by som sa zbláznil tak ako väčšina duchov, ktorí tu ostávajú príliš dlho. Skúšal som to kedysi, ale bolo pre mňa ťažké zmieriť sa s tým, že som mŕtvy a ... nepokúšať sa posadnúť ľudí, aby som cítil to, čo oni. Ak to duch robí pridlho preskočí mu z toho a výsledok radšej nechci vidieť.“

„A čo telo upíra?“

Colin naňho zamyslene hľadel.

„To je iná vec. Úplne iná, v podstate by som si užíval neobmedzene, ale ktorý upír by časom začal pociťovať rovnaké šialenstvo, aké pochytí mňa, keď sa príliš dlho motám okolo ľudí.“

„Možno by sme to aj tak mohli skúsiť.“

 „Nepokúšaj ma!“ zavrčal naňho Colin. „Ten tvoj Mark by ma roztrhal na kúsky, keby sa ti niečo stalo. Nikam nepôjdeš, aj keby som ťa tu mal uviazať!“ kričal čoraz hlasnejšie a dom sa začínal otriasať.

„Aj ja sa nudím, nemôžem tu už vydržať. Nie som zvyknutý, len tak niekde sedieť... Nemáš nejaký nápad, okrem sledovania filmov, toho už mám plné zuby.“

„No niečo by som pre teba mohol urobiť. Ukážem ti mesto také aké bolo, keď som v ňom žil ja.“

Oči sa mu rozžiarili, zrejme ho už nikto dávno nežiadal, aby sa s ním zabával, a to medzi nimi takpovediac prelomilo ľady.

„To sa až priveľmi podobá na film.“

„Nie, nie, je to omnoho lepšie, bude ti to pripadať, akoby si tam skutočne bol, budeš cítiť všetko čo ja...“

„Nechceš ma snáď zaviesť do dňa tvojej smrti?“ nepotreboval práve teraz prežívať niečo také.

Colin na chvíľu zmizol no o pár sekúnd sa opäť objavil a poriadne nahlas naňho zahučal.

„Na to ja spomínať nechcem!“

Dlho okolo neho krúžil, kvílil a trvalo nekonečne dlho, kým sa napokon upokojil.

„Bude tam aj Mark, taký akého som ho poznal predtým...“ lákal ho ďalej očividne opäť vzrušený tou myšlienkou, že by niekoho jeho život mohol zaujímať.

„Tak dobre, dobre, len sa nehnevaj, skúsim to.“

„Sadni si a mlč!“ prikázal mu Colin.

Poslúchol ho.

Chlapec položil tú svoju prízračnú ruku na jeho. Prešla skrz, no on aj tak cítil akési zvláštne teplo na svojej pokožke.

Netrvalo dlho a prepadal sa do cudzích pocitov a myšlienok.

Obklopil ho chlad. Pod nohami mu prašťal sneh, cítil dych prichádzajúci z ohniska, do kostí mu prenikal chlad, no on aj tak odhodlane kráčal ďalej. Bolo zvláštne vidieť zasneženú takmer nedotknutú krajinu.

Opäť bol slabý ako človek a pociťoval slabý náznak hladu, kráčalo sa mu ťažšie a nepočul to nepríjemné pulzovanie, ktoré sa zvyčajne spájalo s prítomnosťou živých ľudí, tlkot ich sŕdc im bol vzdialený a nepociťoval túžbu po krvi.

Na svojej pokožke cítil padajúce snehové vločky, natiahol ruku a chvíľu ich zachytával do dlaní, bolo to takmer ako skutočný zážitok.

„Ponáhľaj sa, Collin.“

Počul hlas akéhosi mladého muža, otočil sa a napokon ho uvidel pri voze so naloženým drevom.

Rozbehol sa k nemu. Nohy sa mu zabárali do snehu, no robil všetko pre to, aby sa k nemu čo najrýchlejšie dostal.

„Prepáč Matthew, zdržal som sa ...“

„To mi je jasné, už som sa obával, že si sa stratil. Teba snáď človek nemôže ani spustiť z očí!“

Venoval mu len jemné poštuchnutie a pomohol mu sadnúť si do voza.

Matthew skúsene viedol kone a on sedel vedľa neho, zhovárali sa a pospevovali si, až kým sa pred nimi nevynorili svetlá malej skromnej osady. Len pár domov, všade divočina...  Uvideli staršieho muža, ktorý držal za ucho svetlovlasého chlapca a ťahal ho za ucho, no chlapec mal napriek tomu netváril pokorne, jeho oči horeli zlosťou a nenávisťou.

„Pán P je opäť opitý, neskúsiš niečo urobiť?“ požiadal Colin svojho staršieho brata.

„Nie, nie, to je len ich vec, ja sa do toho radšej miešať nebudem.“

Aj on sa bál, starostu P sa bál každý, nikto nikdy nepovedal proti nemu ani jedno krivé slovo, aj keď všetci vedeli ako surovo a kruto zaobchádza so svojimi najbližšími.

Zhodil svojho syna na zem a kopol doňho, chlapec si zúfalo chránil  hlavu, proti väčšiemu a staršiemu mužovi nemal šancu.

Colin vytrhol bratovi opraty, zastavil kone a zostúpil z voza. Chcel svojmu bratovi ukázať, kto v ich rodine je skutočný chlap. On malý a chudý chlapec sa ako jediný postavil tomu mužovi na odpor. Nemohol sa na to už viac dívať, všetci o tom hovorili, ale nikto nezasiahol a čím dlhšie to trvalo, tým viac si starosta k svojej rodine dovoľoval.

Colin urobil zo snehu tvrdú guľu, a hodil ju červenolícemu mužovi rovno do tváre.

Muž sa najprv nechápavo narovnal, akoby nedokázal spracovať, že sa niekto odvážil niečo také urobiť.

Zasiahla ho ďalšia a ďalšia, s tvrdosťou, ktorá ho napokon zastavila.

„Čo to stváraš, ty... ako si dovoľuješ, ohadzovať svojho...“

Osopil sa naňho a chystal sa proti nemu zakročiť, ale Matthew napokon zostúpil zo svojho voza, posmelený bratovou odvahou odvliekol starostu preč z cesty.  A na hanbu ho pred všetkými poriadne vyfackal, pričom mu vykričal všetko, čo si o ňom aj ostatní ľudia mysleli a postupne sa okolo neho vytvoril kruh nespokojných ľudí, ktorí sa konečne odvážili hovoriť.

Colin natiahol ruku k mladšiemu chlapcovi. Nemohol ho tak nechať, vždy bol tak trochu drzý a neústupčivý, kvôli čomu ho niektorí ľudia nemali veľmi v láske, ale dokázal si presadiť svoje aj tam, kde ostatní len pokorne zvesili hlavy.

„Už sa ničoho nemusíš báť, utŕži len hanbu...“

„A doma ma zabije...“ chladne poznamenal svetlovlasý chlapec, no aj tak prijal ponúkanú ruku.

„Nevrátiš sa k nemu. Postarám sa o to, aby si ostal u nás.“