varovanie: na motívy seriálu being human (cena
za ľudskosť, kde Mark hral upíra) novopremenenýupír_Misha, vodca upírov_Mark,
upíri skôr ako v being human
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža...
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža...
Poznámka: ako vidím obyčajný chlapec už nebol dosť dlho. Takže sa to chystám napraviť. Práve dnes.
Hodnotenie
Hodnotenie
venované Sanasami a Lilith.
„Takže tu teraz na chvíľku vypomáham...“ Arthur Smith, miestny upír
a veterinárny lekár, s ktorým sa už mal tú česť stretnúť ho rád prijal vo
svojej ordinácii. Chcel sa podrobnejšie povypytovať na stav Emily a Wren mu
odporučil, aby šiel za ním a doktorkou Adelaide Smithová, skrátene
nazývanou doktorka Ada. Bola to jeho manželka, aspoň tak mu ju napokon
predstavil.
„Teší ma, že ste prejavili záujem o našu prácu...“ privítala ho
doktorka, hneď ako vošiel dovnútra.
Vyzerala pomerne mlado, aj keď mu bolo jasné, že to tak zrejme
nebude, keďže aj ona bola členom ich malej rodiny. Svedčili o tom aj jej
oči, ktoré pôsobili dosť svetaskúsene. Usmievavá čiernovláska sa k nemu
otočila a nadšene mu potriasla rukou. Ešte nemal možnosť sa s ňou zoznámiť,
keďže nebola na poslednom rodinnom stretnutí.
„Myslíte si, že pani Andersonová sa v dohľadnom čase preberie?
Myslím, teda... nevyzerá až tak zle... ako som si myslel...“
Obaja lekári si vymenili zmätené pohľady. A chvíľu to vyzeralo
akoby komunikovali priam telepaticky.
„Tak ja vás nechám, Ada ti to všetko vysvetlí, Misha...“ povedal Arthur
napokon a vzal si jednu z kariet.
„Pôjdem skontrolovať pacienta na päťke...“
Doktorka prikývla a počkala, kým sa za nimi napokon zavreli dvere.
Otočila k nemu monitor počítača, na ktorom boli akési grafy.
„Obávam sa, že nezáleží na tom, ako pani Andersonová teraz vyzerá...“
Poklikala ešte na nejaké zložky a ukázala mu výsledky rozboru jej
krvi. Nerozumel sa do toho, nič mu to nehovorilo, ale ona mu napokon všetko
vysvetlila: „Podľa týchto kolísavých hodnôt, pacientka nastupuje do štádia
stagnácie premeny, zastavilo sa to, ale už nie je ani človek a ešte nie je
ani vlkolak. Navonok sa nemusia prejaviť žiadne výrazne zmeny, ale kóma je len
prvý stupeň toho, bude neodvratne nasledovať. Do dvoch až šiestich týždňov
dôjde k postupnému zlyhaniu všetkých dôležitých orgánov. V tomto štádiu
už nie je žiadna možnosť návratu. U pacientky sa prejavila silná alergická
reakcia, na ktorú neexistuje liek...“
„To som netušil...“ smutne sklonil hlavu.
Mark na túto skutočnosť zrejme zabudol a možno ho len nechcel znepokojovať
tým, že aj táto žena príde o život, dokonca v takom krátkom čase.
„Pani doktorka... ja mám takú otázku, teda... ak by bola upírka, tak by
ju to nezabilo, pravda?“
Narážal tým na to, že sám prežil akési čiastočné uhryznutie, ktoré
vďaka Markovmu dosť bolestivému zásahu napokon neskočilo smrťou.
„Bola by predsa technicky mŕtva, alebo nie?“
Doktorka sa zamračila.
„Mala by istú šancu, možno nie veľkú, ale lepšiu než teraz, ale len
veľmi ťažko nájdeš upíra, ktorý by sa na niečo také podujal. Ani ja nemôžem len
tak ochutnať krv nakazenú vlčím jedom a dať jej tú svoju...“ nespokojne
nakrčila nos, musel uznať, že ani on by z tej veci nemal veľkú radosť.
„Mohli by sme to urobiť no... len cez transfúziu, odsať z nej krv,
urobiť to čo vy robíte, aby sa premenila a dať jej novú... aby ako
upírka...“ ďalej rozvíjal tie svoje teórie, lebo nebol pripravený to s ňou
len tak ľahko vzdať.
Doktorka nevyzerala prekvapene, zrejme vedela, že niečo také existuje,
no nebola ochotná to aplikovať v praxi.
„Rada Starších niečo také nikdy nedovolí. Ak zistia, že sme dovolili, aby bolo
stvorené niečo také polovičné, nedovolia, aby prežila...“
„Nemusia sa to dozvedieť.“
„Nezabúdaj, že jedného z nich máš so sebou. Možno sa tvári ako
dobrý priateľ, ale je príliš blízko na to, aby...“
„Pozhováram sa s Markom,
niečo vymyslíme...“ naliehal ďalej.
„Sú tu aj ďalšie riziká, môže sa zblázniť z tlaku vlka a upíra,
čo urobíme potom? Vezmeš si to na zodpovednosť?“
„Aj my v sebe teraz máme časť vlka a nikto sa nezbláznil...
Bol som uhryznutý a som v poriadku...“
„Niečo ti ukážem... Poď so mnou...“
Doktorka ho odviedla do zadnej časti, ktorá bola starostlivo uzamknutá.
A odtiahla okienko na jednej uzavretej izbe.
„Toto je Charlie...“ povedala a ukázala
na postavu sediacu na zemi.
Hneď ako ich uvidela vyskočila na dvere a začala do nich prudko
vrážať, škriabala a kopala a jej zúrivý krik ho prinútil cúvnuť.
„Jedna z novopremenených... Tiež bola nedávno uhryznutá vlkom,
bola to priateľka jedného člena našej rodiny... Keď je sama, je pokojná, ale
ako náhle sa k nej priblíži niečo živé...“
„Partner jej pomohol?“ opýtal sa zdesene.
„Áno, ale neskôr, než mal, čakal príliš dlho a ona to prežila, ale
aj tak... Nevieme čo s ňou urobíme, vodca sa ešte nerozhodol, ale aj tak
zrejme nariadi likvidáciu...“
„Môže sa to stať aj mne?“
Doktorka pokrútila hlavou.
„Nie, tvoje výsledky sú dobré. Nemáš sklony k tejto alergii. Tvoja
znášanlivosť vlčieho jedu je pomerne vysoká. Po partnerovej pomoci ti nehrozí,
žiadne nebezpečenstvo. Ukázala som ti to len preto, aby si pochopil aké sú
riziká.“
