pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
venované Ell, sanasami a Tsuky.
Spal dosť dlho. Slnko už bolo
dávno vysoko, keď napokon otvoril oči.
„Si v poriadku, maličký?“
počul senátorov hlas.
Spomienky na predchádzajúcu noc
mu vohnali krv do líc. Pán si ho podrobil svojej vôli. Teraz už vedel, ako aj
chlapec môže poslúžiť inému mužovi. Pritisol hlavou do vankúšov a pokúšal
sa nevšímať si slabú bolesť prichádzajúcu z toho zakázaného miesta. Neodpovedal
mu žiadnym z dostupných spôsobov.
Len sa obrátil na brucho, aby
trochu zmiernil to nepohodlie, ktoré pocítil, keď sa odsunul od svojho pána.
„Musí to tak byť, vybral som si ťa kvôli tomu,
no nebudeš ľutovať...“
Pocítil ako senátorova ruka
prešla po jeho chrbte, trochu sa nadvihol, keď ho
starší muž pobozkal na odhalené plece.
Nehýbal sa. Naďalej ignoroval
senátorove sladké reči a sľuby.
„Dnes pôjdeme aj na hry, využijem
naše súkromné miesta a ty pôjdeš so mnou... Pekne sa kvôli mne upravíš,
však?“
Gladiátorské hry. Pre Rimanov to
bola príjemná zábava a určitá forma rozptýlenia. Krvavé hry a životu
nebezpečné situácie boli pre nich vždy lákadlom, no nedialo sa to len
v Ríme. Pamätal si, že aj u nich doma, keď sa napr. medzi dvomi mužmi
vyskytol spor, ktorý mohla zmierniť len smrť jednej zo strán, celý kmeň
s napätím pozoroval bojujúcich mužov. Bola to zrejme jedna
z temnejších súčastí ľudskej povahy, dívať sa na blížiacu sa smrť
z hľadiska.
Tentoraz len bezmocne prikývol.
Pánova ruka zablúdila pod
prikrývku, strhol sa, lebo sa obával, že mu spôsobí bolesť. No pán ho len
zľakla pohladil.
„Nič sa neboj, naučíš sa všetko,
čo budeš potrebovať...“
Odhrnul svoju časť prikrývky
a posadil sa na posteli.
„Teraz len oddychuj, neskôr sa po
teba zastavím... Ideya sa o teba postará...“
Chlapec s námahou zdvihol
hlavu a znepokojene si prezeral mužovo nahé telo.
Sklopil zrak, až keď si všimol,
že ho aj Riman pozoruje.
Obrátil sa na bok a schúlil
sa do klbka, neschopný čeliť pánovmu uprenému pohľadu.
A zostal tak, až kým
neprišla Ideya.
Dnes bola trochu bledšia než
zvyčajne a ruky sa jej chveli.
Priniesla mu kaďu a naliala
do nej dostatočné množstvo vody.
„V umyvárni máme hosťa...“ vysvetlila mu.
„Pán tak prikázal,“ dodala, keď
na ňu ďalej spýtavo hľadel.
Viac mu nechcela prezradiť.
Napokon bol rád, že mohol so seba
zmyť následky minulej noci.
Cítil sa omnoho lepšie, aj keď
isté miesta ho trochu pálili.
Keď skončil, osušil sa a dostal
čisté oblečenie.
Ideya si potom k nemu sadla
a učesala mu vlasy. Nikdy predtým to žiadna žena neurobila tak jemne ako
ona.
Po celý čas mu pritom spievala
jednu z piesní jeho ľudu.
Pocítil spokojnosť a veľmi rýchlo
sa v jej prítomnosti zbavil akéhokoľvek strachu a nepohodlia.
A spomenul si aj na to, že
ovláda znaky a on s ňou môže hovoriť.
Ukázal znak pre nie a pridal
ešte niečo.
ZNEUCTENÝ.
Ideya chápavo prikývla.
„To sa nám otrokom stáva. Mrzí ma
to, ale medzi pánmi a otrokmi je to úplne bežné, dokonca aj tolerované.“
Ukázala na seba a urobila
ten istý znak.
Gareth zhrozene zalapal po dychu
a ukázal znak pre slovo: RIMAN.
„Áno, ale nie náš pán. On sa o ženy
veľmi nezaujíma. Bol to syn našej panej...
pán Gaius... ten starší... ešte ho asi nepoznáš... to on prišiel na
návštevu...“ zamumlala si ešte pár slov, ktoré by v ich jazyku mohli byť
považované za kliatby, zrejme toho mladého muža nemala príliš v láske a on
tomu veľmi dobre rozumel.
Misha sa dozvedel, že Ifigénia,
manželka senátora, bola už raz vydatá, jej prechádzajúcim manželom bol istý
veľmi slávny generál, po jeho smrti sa po určitom čase smútku vydala za
senátora Crata, s ktorým mala ďalšieho syna, malého Lucia.
Potom mu priniesla nejaké
občerstvenie, jeho žalúdok sa už poriadnej stravy rozhodne dožadoval.
„Gaius je iný než náš pán...
radšej keby bol taký ako on...“ ďalej si
mumlala sama pre seba, kým on statočne jedol svoju porciu. Bolo to dobré, ale
aj tak mu veľmi nechutilo, akosi sa necítil byť vo svojej koži.
Senátor poňho prišiel dosť skoro
a nebol sám. Na hry šiel aj s nejakým mladým mužom, s tmavými vlasmi.
Ten si ho však vôbec nevšímal,
ako väčšina pánov, bol pre nich otrok v celku neviditeľný, pokiaľ práve
niečo nepotrebovali.
Netrvalo dlho a on obyčajný
otrok mal možnosť vstúpiť do chránenej časti arény určenej pre
vysokopostavených divákov.
Bolo mu dovolené si sadnúť k nohám
svojho pána. Občas mužom dolial víno, keď si to priali, ale inak len sedel a pozoroval
okolie.
Muži hovorili o veciach,
ktorým nerozumel, zväčša zrejme o politike. Pán na chvíľu vstal, práve keď bol na programe zápas muža a zvieraťa.
Vtedy za nimi prišiel akýsi muž z cisárskej
časti a odovzdal pánovi akýsi odkaz.
„Cisár si vyžaduje moju
pozornosť, musíš ma na chvíľu ospravedlniť, Gaius...“
Mladý muž nedbalo kývol hlavou.
„Misha, ty pôjdeš so mnou...“
Pomaly vstal a vydal sa za
svojím pánom.
Značne sa mu uľavilo, že ho tam
nenechal s tým druhým mužom.
Ideya z neho mala strach a a ani
jemu sa vôbec nepáčil.
