Senátor 5. kapitola 1/3

 pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.

18+

Hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

                                                      venované Ell, Tsuky a sanasami.

Pochyboval o tom, že dokáže naplniť senátorove očakávania. Duša otroka a jeho pocity boli len málokedy dôležité. Mali byť len nástrojmi pánovej vôle, to im vtĺkali do hlavy. Neveril tomu, že by bol schopný svojho pána prijať takýmto spôsobom a niečo také k nemu cítiť. Odmietal na to čo i len pomyslieť.

„Dáš mi šancu? Dovolíš mi milovať ťa?“ opýtal sa ho senátor, akoby na jeho názore skutočne záležalo. Tvrdohlavo ho obrátil k sebe, aby sa mu pozrel do očí. Preto sa dočkal aj  jedinej odpovede, ktorú mu jeho otrok dokázal poskytnúť. Nemal v úmysle senátora kŕmiť klamstvami, ktoré by podporovali jeho túžbu po ňom. 

„Takže nie...“ senátor na chvíľu vyzeral takmer sklamane, akoby snáď očakával, že si okrem jeho tela môže len tak ľahko kúpiť aj jeho srdce a skutočnú oddanosť.

„Nuž dobre... aj tak dobre...“

Prial si, aby kvôli tomu trpel viac, aby ho dokázal raniť tak hlboko ako sa to podarilo jemu. No otrok nemohol mať nad pánom až takú moc. Opäť sa presvedčil o tom, aká je jeho pozícia a že tie slová preňho nemajú žiadnu hodnotu.

Senátor ho konečne prepustil so svojho objatia a on prijal tento prejav pánovej nespokojnosti. Stál na pevnej zemi, cítil ju pod sebou a postupne mu to prinavrátilo stratenú istotu.

„Ale podrobíš sa mojej vôli a poslúchneš ma ako svojho pána?“ položil ďalšiu otázku, ktorá bola preňho zrejme takisto nepochybne dôležitá. Počas toho trestu mu to prešlo, nemusel niečo také priznať, lebo Ideya to urobila zaňho, ale tentoraz už vedel, že tomu nedokáže uniknúť. Obe možnosti ho pálili na jazyku, aj keď hovoriť nedokázal cítil to, ako sa bijú v jeho vnútri, ako dve nenásytné šelmy, a jedna z nich napokon získala prevahu.

Pozrel na to a naznačil mu svoj súhlas.

Spokojnosť odrážajúca sa v pánových očiach bola preňho mučivým zážitkom. Prial si, aby mal dostatok sily čeliť akémukoľvek trestu, ale aj on mal svoje hranice a bál sa toho neznámeho, čo by si preňho pripravil.

Nemienil mu dať ďalšiu príležitosť na to, aby ho mohol opäť potrestať. Nebude sa priečiť osudu otroka, zmieril sa so svojou úlohou no neponúkne mu nič viac než to, čo sa od otroka očakáva.

„Dívaj sa na mňa...“ prikázal mu a on jeho príkaz do bodky splnil.

Senátor so seba stiahol svoj odev, pohľadom prešiel po jeho tele, až k mužnosti, ktorá po ňom už túžila.

Marcus si ľahol na posteľ,  mladý otrok hľadel na jeho mierne rozkročené nohy a na spôsob akým prešiel po svojom úde, akoby mu chcel naznačiť čo ho v jeho službách opäť čaká. Jeho oči boli temné, dnes ich zachvátila takmer krutá radosť, že sa im napokon vzdal. Cítil to z neho to nadšenie z jeho prehry.

„Pomaly sa vyzleč a poď ku mne...“

Nechal svoj peplos padnúť na zem a vystúpil z neho, pomaly, tentoraz sa už pred pánovým pohľadom nezakrýval, hrdo zdvihol hlavu a doprial mu pohľad na jeho odhalené telo.

„Poď...“ lákal ho k sebe senátor.

Natiahol k nemu ruku a on sa jej váhavo chytil. Nechal sa bozkávať a váhavo oplácal bozky pánovi, dovolil, aby si ho jeho prsty dôkladne pripravili, keďže už vedel, že odpor proti tomu by len znásobil bolesť.

Položil otrokovu ruku na svoj penis, a chvíľu ho učil, akoby sa ho mal dotýkať. Dovolil mu naňho naniesť masť z nádobky. Táto bola iná než tá predošlá nádherne voňala, sladko a neúprosne.

„Posaď sa na mňa...“ prikázal mu zadychčane.

Rozkročil nohy a posunul sa. Jemne nasmeroval pánov úd do svojho otvoru, nechal ho opatrne preniknúť. Najprv len špičku, no pomaly sa posúval hlbšie. Pánove ruky zovreli jeho boky no netlačili ho násilne dolu, len mu poskytovali stabilitu. On sám rozhodoval o tom ako hlboko mu dovolí preniknúť.

Misha cítil ako jeho postupne vťahovaný do pevného objatia, senátorove stony naplnili izbu zvláštnou atmosférou.

„Dotýkaj sa ma... Chcem, aby si...“

Ich telá sa k sebe priblížili a oni sa pobozkali. Mladý otrok zovrel pánove bradavky a drsne ich stláčal. Dovolil jeho jazyku, aby prenikol do svojich úst a postupne začal s pohybmi, nabodával sa naňho, najprv pomalšie a neisto, ale netrvalo dlho a už ho vťahoval do seba s živočíšnou prudkosťou. Keď sa senátor odtrhol od jeho pier nechával ich pootvorené a sťažka dýchal. Senátorove ruky ho pohladili po chrbte, presunuli sa nižšie a jedna vkĺzla medzi ich telá a zovrela otrokov úd tak intenzívne sa mu venovala, až sa ani on nedokázal udržať a jeho pohyby nadobudli takú dravosť, až sa sám zľakol, keď nad ním získala prevahu jeho vlastná túžba. Už to nebolelo tak ako po prvý raz, jeho telo senátora prijalo omnoho lepšie, a keď sa trochu viac uvoľnil, doprial mu preniknutie pod uhlom, ktorý bol aj preňho príjemný.

Senátor sa v ňom zväčšil, vyplnil ho celého a on cítil ako sa mužove pery presunuli na jeho telo a láskali ho, pohrávali sa s ním, kým on bojoval s príjemnými pocitmi. Intenzívne vyvrcholenie a prudká zmena polohy mu priniesli nové potešenie.

Senátor mu nadvihol nohu a prudko prevzal vedenie nad jeho telom. Jeho ruky ho dráždili prudšie... Nechal sa ním viesť a slasť ovládla jeho telo. Nebol schopný žiadnej rozumnej myšlienky.

Mužov výkrik slasti aj jeho dohnal až na vrchol.  Telom mu prešlo napätie, ktoré ho prinútilo držať sa staršieho muža, až potom ho jemne prepustil so svojho tela, obrátil sa a unavene klesol na mužovu hruď.

Chvíľu tam len nehybne ležal a nechal sa objímať.

„Postaraj sa o nás,“ pošepol mu senátor.

Cítil ako sa natiahol po akejsi miske v ktorej bol namočený kus látky. Trochu poumýval ich telá, až potom ho senátor zakryl a opäť si ho privinul na hruď.