pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
Poznámka: na anglickom blogu som našla spôsob ako opraviť komentáre, takže sa to už nebude tak biť, ako predtým.
venované ell, sanasami, tsuky, anonmynej
Neskôr...
Pán mu dovolil ostať v jeho
izbe. Nenútil ho, aby s ním zotrvával v posteli, pokiaľ nechcel.
A on využil túto príležitosť na to, aby si našiel čas pre seba
a trochu si oddýchol. Jeho hnev voči nemu mu však nedovolil pokojne
spať, bol nešťastný zo svojho
podrobenia. Preto uprostred noci vstal a potichu sa vykradol
z pánovej izby. Podarilo sa mu prejsť okolo spiaceho muža, nevenoval mu
ani len jediný pohľad, keď prechádzal okolo veľkej postele.
Prešiel tichými chodbami, takmer
len po hmate a zastal pred izbou, do ktorej mal už dnes možnosť vojsť.
Chvíľu sa rukami opieral
o dvere, srdce mu prudko tĺklo, obával sa, že ho každú chvíľu niekto
objaví, ale o takomto čase bol dom tichý, hlavne teraz, keď sa nekonala
žiadna oslava a mali doma zraneného syna.
No nemusel o tom veľmi dlho
premýšľať, chcel urobiť niečo proti pánovej vôli, niečo ho čo na dlhšiu dobu
zbaví tých nepríjemných pocitov. A keď sa dostal až sem, už nemienil
cúvnuť. Pomaly otvoril dvere a vošiel dovnútra.
Počul tiché stony prichádzajúce
z postele. Mladý muž ležiaci na nej dostal Lethin povestný bylinkový
odvar, na zmiernenie bolestí. Miestnosť
bola presýtená jeho mierne aromatickou vôňou. No zrejme ani to mu nedoprialo
pokojný spánok, lebo telo mal napnuté a nepokojné.
Posadil sa
k nemu na posteľ, tak aby sa nedotýkal jeho tela. Len úplne na kraj
a jemne odhrnul prikrývku.
Muž zastonal,
keď položil ruku na jeho hruď.
„Kto ste?“
Naklonil sa k nemu
a perami sa prisal na jednu z jeho bradaviek. Zľahka ju lízal a okusoval.
Tešil sa z toho pocitu, a predstavoval si, ako pán pokojne spí, kým
on porušuje jeden z jeho najvyšších príkazov.
Gaius ho odmenil
spokojným stonom. A už viac sa na nič nevypytoval.
Zlízal cestičku
smerom k druhej a aj tú láskavo ochutnával. Telo muža sa pod jeho
rukami začínalo uvoľňovať.
Jednou rukou
hravo zablúdil nižšie, stisol mladíkov úd a jemne okolo neho ovinul prsty.
Presunul
pozornosť na mužov krk, ale ten v tme našiel jeho tvár a pocítil ako
sa prisal k jeho perám.
Prvý kontakt bol
zvláštny, ako ochutnanie niečoho neznámeho, no veľmi rýchlo si privykol na iný
rytmus, muž prešiel jazykom po jeho perách a žiadal si vstup do jeho úst,
umožnilo mu to a ešte viac znásobil úsilie svojej ruky. Pootvoril ich a vpustil
ho dovnútra, nechal slasť, no nenechal slasť, aby ho úplne ovládla, nemal v úmysle
mu dovoliť, aby doňho prenikol. Jeho ruka striedavo muža dráždila a občas prestávala,
aby mu nedopriala rýchle uvoľnenie.
„Nemuč ma...
prosím... ešte...“ žiadal ho a on túto úlohu rád splnil. Tešilo ho
vedomie, že jeho telo už nepatrí pánovi, že už nemá nad ním tú moc.
Rád jeho
želaniam vyhovel.
Pocítil ako vtom
tichu, aj jeho ruka zablúdila do mladíkovho rozkroku a postarala sa aj o jeho
penis. Urobil sa niekoľko minút po mladom pánovi.
No potom sa mu
už len veľmi rýchlo vytrhol zo zovretia a ušiel z tej miestnosti tak
rýchlo, ako sa len dalo.
„Počkaj...
neodchádzaj...“ žiadal ho, ale on nepočúval hlas mladého pána. Unikal pred ním.
Niekoľko hodín
potom blúdil po chodbách, šokovaný tým, čo urobil, ale zároveň aj nadšený
predstavou, čo všetko by ešte mohol urobiť, aby sa pánovi pomstil.
Po dvoch dňoch...
Cez okno na svojej izbe pozoroval
novú svetlovlasú otrokyňu. Dievča bolo vychudnuté rovnako ako on, keď sem
prišiel. No bola to nepochybne krásavica, lebo v dome vzbudila dosť veľký
rozruch, nielen u mužov, ale aj u žien, ktoré sa báli o svoje
postavenie. Jej dlhé svetlé vlasy, alabastrová pleť a postava zaoblená na
tých správnych miestach. Bola presne taká akú mu ju opisovali, ale zrejme už
stihla okúsiť pohostinnosť svojho nového pána, keďže sedela na špinavej zemi,
s rukami pritisnutými k hlave a kolísala sa z jednej strany
na druhú.
Chlapec, ktorého si Gaius vybral
bol omnoho silnejší ako ona. Bol dosť vysoký a silný a hneď
v dome zastal aj veľa inej práce, okrem pomoci pánovi. Okamžite si
v dome našiel svoje miesto, ale toto dievča nezapadlo.
Vzbudzovalo v nich nepokoj, jednak kvôli svojej kráse
a takisto aj kvôli tomu, čo sa hovorilo o ženách so severného kmeňa.
Nikto k nej nešiel, aby ju
utešil a ona tam sedela úplne sama. Práve nemal nič na práci, lebo senátor
bol preč, a nedal mu žiadne príkazy. Preto potichu prešiel domom, vyšiel
zadným vchodom a pomaly k nej pristúpil.
Najprv sa strhla. Šokovane naňho
vytreštila oči a pritiahla si ruky ku kolenám. Naznačil jej, že sa nemá
čoho obávať jednoduchým gestom.
„Ty si ten, čo nerozpráva, ten
Misha, však?“
Keď jej dal kladnú odpoveď,
trochu sa uvoľnila.
„Tak poď bližšie...“
Prisadol si k nej, ale dával
si pozor, aby sa jej nedotkol. Vedel, že ženy, ktorým sa stalo niečo zlé nemajú
radi, keď sa ich niekto dotýka.
„Som Iris...“
Netrvalo dlho a porozprávala
mu svoj príbeh. O tom ako sa dostala do zajatia Rimanov, spolu
s matkou a mladšou sestrou. Obe predali spoločne pred pár dňami.
Odvtedy o nich nič nepočula. Jej sestra mala len trinásť rokov, veľmi sa
o ňu bála a Quintus jej odmietal prezradiť, meno kupca. Chcela ich
nájsť, ale nedával tomu veľmi veľkú nádej. Mohla byť kdekoľvek a Rím nebol
taký ako ich svet tam vonku, pripadal mu omnoho nebezpečnejší ako to, čo poznal
doma.
Bola už omnoho pokojnejšia, keď
mu porozprávala o svojich obavách aj o prvej noci s pánom, ktorá
bola pre ňu podľa jej slov veľmi bolestivá.
„Nikdy predtým som nebola
s mužom... môj otec... by nedovolil, aby sa ku mne niekto priblížil...
a teraz je mŕtvy... a ten muž... on je...“ použila slovo, ktoré bolo
vo všetkých rečiach ich kmeňov veľmi podobné a nie veľmi lichotivé.
Chcel jej naznačiť, aby sa tomu
radšej vyhýbala, niekto mohol pokojne na ňu žalovať panej. No skôr než si
stihol rozmyslieť, ako vlastne bude s ňou komunikovať, niekto ho zozadu
chytil. Začal sa vzpierať, no veľmi rýchlo prestal, si uvedomil, že ho držia
pánove ruky. Podvolil sa im, no len veľmi nerád, keďže tam bola aj nová
otrokyňa a dosť vyplašene ich
pozorovala, akoby sa obávala, že pán domu bude chcieť, aby sa k nim
pridala.
„Chýbal som ti, láska?“ pošepol
mu.
Naklonil sa bližšie k nemu
a nechal sa pobozkať. Dohodli sa na tom, že bude hrať túto hru spolu
s ním. Dovolil mu, aby si ho vzal k sebe do objatia. Pán ho spokojne
pohladil po chrbte.
