pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
venované Ell a Lilith.
§§§
Senátorova liečba veľmi rýchlo
napredovala, netrvalo dlho a opäť dokázal pracovať a voľne sa
pohybovať po dome, akoby sa predtým vôbec nič nestalo, aj keď od istého času
kládol väčší dôraz na svoju osobnú ochranu.
A v dome vládli
prísnejšie pravidlá, týkajúce sa odchodov a príchodov a prístupu jednotlivých
otrokov do miestností patriacich rodine.
Ich život plynul pomaly a pokojne.
Podriadenie sa pravidlám prinieslo mladému otrokovi množstvo výhod, prijal
lásku svojho pána, a slúžil mu dobre.
Misha bol spokojný s pánovým
vedením a užíval si spoločne strávený čas. Pánov dom bol preňho jediným
domovom a natoľko si zvykol, až rozšíril svoju posunkovú reč aj medzi
ostatných otrokov a teraz už
pokojne komunikoval so všetkými, vrátane senátora, ktorý o tento spôsob
komunikácie tiež prejavil záujem.
Eos si zvykal na novú domácnosť
a na to, čo so sebou prináležalo postavenie druhého pánovho chlapca. Svoju
pozíciu prijal a nesnažil sa získať nič viac, ani zasahovať do vzťahu,
ktorý mal pán s Mishom.
Poslúchol svojho pána a prijal
druhého chlapca nie ako svojho milenca, ale ako priateľa, ako druhý nástroj
pánovej rozkoše.
Medzi chlapcami sa v poslednom
čase zrodilo akési krehké priateľstvo, ktoré bolo zatiaľ ťažko skúšané ich
povahami.
Práve preto teraz vedľa seba
mohli ležať v záhrade, obklopení vankúšmi a nechať sa rozmaznávať
svojím pánom.
Bol opäť jeden z tých príjemných
dní, keď sa nemuseli takmer o nič starať a jediné na čom záležalo
bolo to, aby bol s nimi pán spokojný.
Príjemnú a tichú atmosféru
narúšala len prítomnosť pani Ifigénie, ktorá sa s plačom vrhla k manželovým
nohám.
„Marcus, prosím ťa...“
Senátor venoval svojej manželke
zhovievavý pohľad.
Výsledky vyšetrovania, ktoré
uskutočnil najviac zranili práve ju, a zlomili ju natoľko, až sa zdalo, že
tá silná žena, ktorej sa otroci báli bola nahradená len svojím vlastným tieňom.
„Prosím, kvôli Luciovi a mne,
aspoň kvôli nám to nedovoľ...“
„Gaius sa zúčastnil na spiknutí
proti mne. Už ho viac nebudem chrániť, musí čeliť dôsledkom svojho konania...“
„Neber mu život, prosím... on...“
Senátor pohladil svoju manželku
po tvári.
„Je mi to ľúto, Ifigénia...“
Odtiahla sa.
Prudko vstala a cúvla pred
ním, akoby sa ju snáď tiež snažil z niečoho obviniť.
„Nebol to on, bola som to ja...
To ja som ťa chcela zabiť!“
Senátor prudko vstal zo svojho
miesta a schmatol ju za plecia.
„Viem, že ty s tým nemáš nič
spoločné. Zbytočne ho chrániš. Ako ďaleko ešte mám zájsť? Mám toho chlapca rád,
naozaj, vždy som sa k nemu správal ako k členovi rodiny, toľkokrát
som ťa poslúchol a stál som za ním, keď niečo vyviedol, vyviazol bez
trestu a kam ho to doviedlo? Postavil sa aj proti ruke, ktorá ho kŕmila a živila?
Proti svojmu druhému otcovi... Povedz mi, čo ešte odo mňa chceš!“ nebezpečný
tón v jeho hlase by akúkoľvek rozumnú osobu prinútil cúvnuť a nechať ho
na pokoji. Ale pani Ifigénia bola napoly šialená od bolesti a strachu, jej
staršiemu synovi hrozil trest smrti.
A tentoraz už nemal za sebou
nikoho, kto by sa ho pokúsil zachrániť.
Všetci sa od neho odvrátili a šli
si za svojimi vlastnými záujmami. Nikoho nezaujímalo čo sa s tým chlapcom
stane. Mladá žena, ktorú si vzal sa od neho odvrátila a jeho majetok bol
zabavený, všetko preňho skončilo, no matka sa odmietala zmieriť s takýmto údelom.
„Nenechaj ho zomrieť... Je hlúpy
a ľahko ovplyvniteľný, vždy bol taký, on vždy...“ prosila ho zúfalo.
„Nyz odveď svoju paniu do izby!“
požiadal otrokyňu, ktorá nateraz len postávala tak trochu bokom od svojej
zúfalej panej.
„Nech jej Letha urobí čaj na
upokojenie,“ prikázal neúprosným hlasom, no bolo na ňom vidieť, že mu nie je ľahostajné
utrpenie jeho ženy.
Nyz sa sklonila k panej,
pomohla jej vstať.
„Pani moja, pôjdeme, pán chce,
aby ste...“
„Áno, poslúchnem ťa, Marcus... No
ty vieš, že... chápeš moju bolesť a ...“
Prikývla. Poslúchla manžela no,
ešte raz sa otočila, v objatí svojej otrokyne.
„Áno, rozumiem ti Ifigénia. A preto
nebudem trvať na tom, aby dostal najvyšší trest, nebudem proti nemu štvať
ostatných. To jediné ti môžem sľúbiť.“
„Ďakujem ti.“
Keď manželka s otrokyňou napokon
vstúpili do domu, Misha pocítil senátorovo objatie. Privinul si ho k sebe a pobozkal
ho na pery, no zároveň si k sebe pritisol aj Ea.
„Prial by som si, aby to bolo
inak... Aby nikdy neprekročil hranice... Bol to chlapec, ktorého som prijal,
hneď ako som ho uvidel, keď sem prišli vedel som, že bude mojím synom...“
