pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
Poznámka: ubudli mi dve poviedky, takže niektoré snáď budú menej zanedbávané ako predtým. Snáď si dáme nabudúce manželskú zmluvu.
venované Ell, Sanasami.
„O kom to hovoríš, dieťa?“ opýtala sa ho Letha.
Podobne ako Misha, aj ona spozornela, keď vyslovil niečo
také.
„O Deidre...“
Viac toho už nepovedal. Potom začal účinkovať ten čaj
a on zaspal. Nedozvedel sa
o koho ide, ale aj tak pri nich ostal.
Sedel tam dosť dlho, odišiel, až keď sa začínal obávať, že
by sa senátor už mohol vrátiť. Letha ho ubezpečila, že o jeho kamaráta bude
dobre postarané.
Stihol to práve včas, keby sa tam ešte pár minút zdržal,
zrejme by neunikol senátorovej pozornosti. Ledva sa stihol schovať. A zvládol
to len preto, lebo začul plač panej.
„Ako sa má?“ počul senátorov hlas.
„Nie veľmi dobre, ale pokiaľ sa budú veci vyvíjať dobre,
nebude mať žiadne následky, ak sa pýtate na to...“
„Povedal ti niečo o svojom treste?“
„Áno, pane. Spomínal nejakú Deiru.“
Dlho bolo ticho, nevedel, čo sa medzi nimi odohráva,
a neodvážil sa pozrieť.
„Nechcem, aby sa o tom v mojom dome hovorilo... Je
vám to jasné?“
„Áno, pane.“
Misha sa nenápadne odkradol čo najďalej od nich
a zamieril do senátorovej spálne. Nechcel, aby ho práve teraz prichytil.
Našťastie sa mu podarilo uniknúť odtiaľ bez povšimnutia.
No aj tak bol veľmi nervózny, keď senátor napokon vstúpil do
svojej spálne.
Práve naprával povlečenie na posteli, keď pocítil ako ho
senátor otočil k sebe, objal a pobozkal.
„Mal si sa dobre, maličký?“
Kývol a hľadel naňho dosť vyplašene, senátor to ako sa
stiahol a oboma rukami objal, keď ho pustil, zrejme pripisoval svojmu
včerajšiemu správaniu.
„Mrzí ma, že som bol k tebe včera taký hrubý. Si v poriadku,
poklad?“
Pokrútil hlavou. Možno až príliš rýchlo.
Senátor sa usmial.
„Nemusíš sa ma báť. Už sa to viac nestane.“
Posadil sa s ním na posteľ a chvíľu ho len jemne
hladil po mierne rozstrapatených vlasoch.
„Si môj nádherný chlapec. A dobre sa o teba postarám.“
Až príliš horlivo prikývol, no stále bol veľmi napätý a pánov
dotyk prijímal s menším sebazaprením, keďže mal stále pred očami dobitú
tvár druhého otroka. Pán mu vyzliekol
peplos a aj on sa zbavil oblečenia a spolu si ľahni na posteľ.
„Dnes ostaneš pri mne v mojej posteli. Potrebujem ťa
mať pri sebe... Objímať ťa...“ na chvíľu sa odmlčal.
Misha naňho s očakávaním
hľadel, no on len povedal.
„Gaius je mŕtvy...“
Nechápal to.
Trest predsa ešte nebol stanovený, ani dátum popravy, nebol
určený.
„Našli ho v cele pár minút pred tým, než sme za ním
prišli... Údajne bol v dobrom stave
a nevedia si vysvetliť, čo sa mu stalo... Lekár tvrdil, že šlo o náhle
zlyhanie srdca... Aspoň taká je oficiálna verzia udalostí... Jeho manželka je s ním
tehotná a nemá kam ísť, lebo jej rodina ju neprijala späť, odteraz tu bude
bývať aj ona, sľúbil som, že sa o ňu postarám, kým sa opäť nevydá... Tak
takto to napokon dopadlo, takto neslávne s mojím starším synom...“
Senátor ho ďalej nežne hladil.
„Potrebujem na to zabudnúť...“
Pocítil senátorove bozky na svojich perách.
„Pomôžeš mi, láska?“ opýtal sa rozochvene.
Neodpovedal. Len naňho hľadel.
„Bojíš sa ma kvôli tomu, čo som urobil včera...“
Nevedel, čo by mal povedať,
opäť mal pocit, akoby sa táto otázky týkala dvoch záležitostí a nie jednej.
Tak len naznačil slovko ÁNO.
„Len si k tebe ľahnem dobre... zatiaľ nič viac...“ povedal
senátor a hneď to aj urobil, len si ľahol a pritiahol si ho do
objatia.
Nežne ho hladil, cítil jeho ruky, na svojom tele, ale nebolo
to násilné ani dobyvačné, iba ľahké dotyky, ktoré boli príjemné a jemné.
Telo ho zradilo, jeho úd sa postavil, keď senátorove ruky
našli tie správne miesta a keď jeho mladé telo cítilo len objatie svojho
milenca a nepotrebovalo nič viac.
Senátor ho vzal do úst.
Sal ho najprv pomalšie a jemnejšie, a až neskôr
dôraznejšie ako tú najväčšiu delikatesu a vychutnal si slastné pocity,
ktoré v ňom explodovali. Senátor
mal jeho telo pod kontrolou, vedel, čo potrebuje a to sladké mučenie, ho
prinútilo sa mu úplne otvoriť.
„Dôveruj mi, maličký...“ pošepol mu, keď sa opäť ocitol
medzi jeho rozovretými nohami. Nechcel mu dôverovať, nechcel ho počúvať, ale
nedokázal sa mu postaviť, tak ako to urobil Eos, už nie, niečo v ňom bolo
navždy zmenené a on cítil ako sa podrobuje, ako jeho telo samo volá potom,
aby bol čím skôr jeho súčasťou.
Objal ho a dovolil mu preniknúť.
Jeho telo sa spokojne prehlo oproti nemu, keď doňho jemne,
ale dôrazne vstúpil.
Nežné pohladenia, starostlivosť hraničiaca až z uctievaním
a senátorove pery, ktoré boli všade, mu uľahčili prístup k nemu.
„Misha...“ pošepol jeho meno medzi ďalšími bozkami.
Mladík ho pevne objal okolo krku a odtisol nohy čo
najďalej od seba.
Stratil kontrolu nad sebou, cítil ako sa jeho telo pohybuje
spolu s ním, ako sa jeho ústa otvárajú a žiadajú od neho ďalšie
bozky.
Sám si vyžadoval rýchlejšie tempo, sám sa mu podrobil
natoľko, až sa mu zdalo, akoby sa dostal kamsi mimo svojho tela a žil len
preto, aby mohol byť jeho súčasťou, akoby bez neho ani len neexistoval.
Opäť sa urobil, cítil aj senátorovo vyvrcholenie hlboko v sebe.
Bolo to pomalšie a nežnejšie ako zvyčajne, ale dnes by si ani neprial nič
iné. Rozdelili sa, no ich telá si udržiavali vzájomnú blízkosť.
