29. 3. 2014

Senátor 13. kapitola 1/3






pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.

Hodnotenie







 venované Ell, Lilith.

Dostalo sa mu veľmi dobrého prijatia a čoskoro ho prítomnosť senátora po jeho boku prestala znervózňovať.
Pani Aida, ho zahŕňala zvedavými otázkami, a keďže medzi nimi takmer vždy vládlo porozumenie, ukázalo sa, že svoju sestru vo všetkom podporuje a nie je na ňu takí prísny, ako ich otec.  No práve teraz už nevedela, na čo by sa ho mohla spýtať, tak len ticho sedela a sledovala ako sa mu venuje senátor, ktorý sa správal ako ten najpozornejší hostiteľ.
Misha dolieval mužom víno, kým Eos blúdil po prijímacej miestnosti len s akousi miskou s ovocím, no nikoho neponúkal, len niečo držal, aby to nevyzeralo, že sa snaží ulievať. Pani domu sa opäť utiahla do svojho súkromia, s ženami rada diskutovala, ale návštevám zvonka, sa pokiaľ to bolo možné vyhýbal a Atticus pre ňu nepredstavoval ten typ hosťa, kvôli ktorému by mala upustiť od svojho smútku.
Ani Misha ho nepovažoval až za takého dôležitého, možno preto snáď nechtiac zasiahlo mladíkovu tvár pár kvapiek vína, keď mu ho dolieval. No Atticus tomu takmer nevenoval pozornosť, len si to zotrel a obrátil svoju pozornosť na senátora.
„Tvoj brat, je veľmi šikovný mladý muž, Aida. Ukázal svoje kvality, aj v úrade, kde je prednejšia skôr rozvaha, ako odvaha...“
„Som na svojho brata veľmi hrdá,“ prijala jeho kompliment a obdivne hľadela na svojho brata.
„Predpokladám, že spoločne sa nám podarí pozdvihnúť Rím... a pripraviť sa na to, že jedného dňa možno...“
Misha zamračene počúval ten príval zdvorilostných rečí, polovica z toho bola o ničom, nemala žiadny praktický význam a niektorým veciam ani len nerozumel. No vedel veľmi dobre, že senátor tomu mladému mužovi lichotí a pokúša sa získať si jeho priazeň.
Nepredpokladal, že by otvorene niečo také urobil s členom rodiny, ale aj malá šanca na to, že by sa tí dvaja mohli zblížiť v ňom vyvolávala znepokojenie.
„Predpokladám, že budeš po mojom boku, tak ako doteraz... Môžem ti ukázať svet, ktorý ešte ani zďaleka nepoznáš tak dobre, ako si myslíš...“ senátorove slová zneli ako dvojzmyselná výzva.
Trpel kvôli tým slovám, zadúšal sa nimi a prial si, aby ten mladík čo najskôr opustil pánov dom. Áno, uvedomoval si, že predtým si prial, aby si pán neskôr našiel iného milenca, ale to bola už dávno minulosť, okrem toho mal ešte jedného nepotreboval ešte aj niekoho ďalšieho a obzvlášť nie jedného z tých mladíkov venujúcich sa politike.
Vymenil si znepokojený pohľad s Eom, no ten opäť sústredil všetku svoju pozornosť na pani Aidu, dokonca sa odhodlal a ponúkol jej ovocie. Zjavne ho to netrápilo, až tak ako jeho, keďže pochopil, že Eos mužov rád nemá, aspoň nie tak ako on, a nerád sa im podvoľuje, bolo viac než zjavné, že s niečím takým sa zmieruje len veľmi ťažko.
„Poď sem, Eos a viac sa o mňa staraj,“  zavolal si ho k sebe senátor a už k nemu naťahoval ruku.
A bolo viac než zjavné, že sa chystá posadiť si ho na kolená, no to sa chlapcovi zrejme vôbec nepáčilo, lebo Misha čoskoro nadskočil, keď počul ako ťažká misa s ovocím dopadla na zem a ovocie popadalo na všetky strany.
 „Uprac to,“ prikázal mu senátor.
Eos začal zbierať črepiny a na jednej sa aj z nepozornosti porezal.
Misha mu chcel pomôcť, zložil na stôl víno, ale senátor ho schmatol za ruku a pritiahol si ho k sebe.
Netrvalo dlho a sedel na jeho kolenách, pritisnutý k mužovmu telu. A cítil ako ho uväznili pánove ruky.
„Nechaj ho, nech sa o to postará sám,“ pošepol mu a vrátil sa ku konverzácii so svojimi hosťami.
Tmavovlasý otrok sledoval, ako sa jeho priateľ trápi s črepinami a ako si napokon nespokojne cmúľa zakrvavený prst.
Eos sa vrátil s obviazaným prstom, a začal zbierať to ovocie, senátor mu už vôbec nevenoval pozornosť.
No Misha tušil, že tento prejav neposlušnosti bude mať ešte svoju dohru. A obával sa večera, lebo toho chlapca mal svojím spôsobom rád a prial si, aby sa aj jemu dobre darilo. A čím viac sa toho obával, tým viac sa to blížilo.
Po odchode návštevy bolo už dosť neskoro, senátor mu prikázal, aby dnešnú noc strávil u Lethy, na náhradnom lôžku.
Uvítal to, lebo sa oprávnene obával, že to, čo sa bude diať v senátorovej spálni sa mu nebude vôbec páčiť. Eos sa opäť zaťal a odmietal si plniť svoje nočné povinnosti. Misha tušil, že aj na tento výbuch vzdoru chlapec doplatí, už ho varoval predtým, aby senátora zbytočne nedráždil, no zjavne jeho prebúdzajúce sa city k pani Aide, opäť dosiahli len to, že absolútne prestal používať rozum.
Uvítal to, že bude musieť stráviť noc inde,  lebo sa oprávnene obával, že to, čo sa bude diať v senátorovej spálni sa mu nebude vôbec páčiť.
„Nie, pustite ma! Ja už nebudem... Nemôžem...“
 Eos sa opäť bránil, plakal a kričal. No nikto nevyjadril svoje znepokojenie, lebo pán domu mal právo urobiť poriadky s ktorýmkoľvek otrokom, v ktorúkoľvek hodinu.
„Skúšaš moju trpezlivosť, maličký...“
Senátor ho dotiahol do izby, a zatvoril dvere na závoru.
Misha s ním potichu súcitil. No nemohol preňho nič urobiť, práve teraz bol jeho osud v rukách ich pána. 

Poznámka: náš drahý Eos sa zamiloval, no zdá sa, že mu to neprinesie šťastie.