Poviedkový svet: 25. kapitola Morsmodre 1/3

pár: HP/LV

Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán

poznámka: opravená časť

Máme tu teda takýto pokus o obnovenie tejto poviedky, aj keď neberte to príliš vážne, je to pomerne zvláštna poviedka a po prečítaní z nej mám zmiešané pocity, ale keďže som dokončila korektúru zvyšných kapitol mám pre vás aj kapitolu novú.

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

Poznámka: naše ťaženie úspešne pokračuje, nuž do pdf som zohnala aj také písmo špeciálne, takže by to malo byť potom celkom pekné, ako kniha... I keď nevyhneme sa nie veľmi obľúbenej no často potrebnej, korektúre.

venovanie Lilith.

Privítalo ho temné znamenie upevnené nad jednou z hradných veží. Jeden zo smrťožrútov ho upevnil zaklínadlom tak, aby oblaky zotrvávali v tomto tvare. Takmer ľahostajne hľadel na lebku s hadom, a pokúšal sa nemyslieť na to, čo práve urobil, ani na to, ako temná sila so zachvením ustúpila späť do pozadia, fascinovaná tým, ako veľmi sa snaží potlačiť ju do úzadia.

Temného pána našiel sedieť v kresle v sieni spomienok, na priezračnej hladine sa mihala ďalšia, tentoraz omnoho staršia tvár jeho matky. Tentoraz zachmúrená a mierne nahnevaná.

„Nezabrániš mi vtom!“ kričala na niekoho. Jej hlas sa ozýval po celej miestnosti. Temný pán nechal spomienku ustúpiť.

„Prečo si mu to urobil!“

Jej hlas sa začínal strácať v záplave iných spomienok.

„Kedy sa to pokazilo? Kedy sa Morfin obrátil proti svojej sestre?“ opýtal sa, aj keď tušil, že odpoveď už dávno pozná.

„Keď si začala všímať môjho otca, vtedy svojho brata definitívne stratila, ale nebola to jej vina. Otec aj brat ju už od začiatku zatláčali do úzadia, správali sa k nej akoby bola jedným z nich, ešte predtým než to všetko začalo... Urobili chybu, ktorá sa im neskôr len vrátila, práve preto som chcel, aby všetci čarodejníci bez výnimky študovali na škole, neuznávam domáce vyučovanie, nemôžeme sa spoľahnúť na to, že všetky čarodejnícke rodiny poskytnú svojim deťom vhodné zázemie...“

Harry musel uznať, že v tejto veci sa asi viac-menej zhodnú. Domáca výučba akosi nesedela ani jemu, škola bola omnoho lepšia, teda pokiaľ fungovala tak, akoby mala a nateraz to vyzeralo tak, že všetko je na dobrej ceste, nový riaditeľ bol omnoho pokojnejší a rozumnejší typ, patril k menej výrazným osobnostiam a nebol ani verejne známy, no boli doňho vkladané veľké očakávania z oboch strán.

„Nuž o tých veciach ešte môžeme hovoriť neskôr, o škole aj o tom, všetkom, čo obnáša naša malá mierová dohoda...“

Mladá podoba Temného pána naňho vyzývavo hľadela.

Pristúpil k nemu celkom blízko a dotkol sa ho, neočakávaná jemnosť toho dotyku, rozbúchala jeho srdce.

„Takže si sa už rozhodol, Harry? Máš pre mňa odpoveď?“

„Áno, rozhodol.“

Pokúšal sa nevšímať si to, ako naňho pôsobila prítomnosť jeho milenca, horcrux aj had boli pokojní, on cítil ako časť z neho trpí ľútosťou a tá druhá rada prijme výzvu, nech bude akákoľvek.

„Som tvoj partner, môžeme pokračovať tam, kde sme prestali...“ povedal sebaisto.

Na pánovej tvári sa objavil jeden z tých jeho mierne chladných úsmevov. Opäť naňho hľadel takmer zhovievavo, no s istotu dávkou posadnutosti, keďže svoje horcruxy si vždy cenil a mal ich rád, prenášal to opäť aj na Harryho, ktorému toto zlepšenie ich vzájomných vzťahov vyhovovalo.

Pocítil jeho pery na svojej tvári, jemne po nej prechádzali až kým sa nedotkli mladíkových pier. A mužova ruka ho jemne potiahla viac dozadu, prehol sa a cítil ako napokon obe mužove ruky pevne zovreli jeho boky, a neskôr neľútostne prechádzali po mladíkovom chrbte, kým ho tie kruté pery bozkávali, akoby to malo byť snáď naposledy.

Podvolil sa vlne spokojnosti, spokojne privrel oči a nechal sa bozkávať, nechal sa ovládať svojím milencom.

Bol opretý o kreslo, zbavený oblečenia, cítil spokojnosť a slasť, keď si pán opäť podmaňoval jeho telo.

„Áno, ešte...“ tešil sa z ich zmierenia a opätovného spojenia, napriek všetkému si želal, aby ho milenec pevne držal v objatí a nepúšťal.

Budeš odmenený, Harry...

Ďalší bozk uvoľnil jeho myseľ, cítil ako sa ich vedomia prepojili a Temný pán si našiel cestu k jeho podstate, horcrux a had k nemu prichádzali rovnako rýchlo a nechali sa strhnúť, prudkými pocitmi. Temný pán opatrne ponáral svoje vedomie do toho jeho, tentoraz už bez prekážok, znásoboval rozkoš, ktorú mohlo prežiť telo a prepojil ju s duševnou. Preniknutie do svojho tela vnímal, ako ďalší stupeň, pevne okolo neho ovinul nohy a vychutnával si pád všetkých hraníc.

Áno, prosím.

Hlad, túžba po dotykoch, túžba po láske a pochopení, túžba potom byť chránený a nemusieť stále len bojovať.

To všetko sa v ňom intenzívne striedalo a Temný pán poznal všetky odpovede.

Niečo z toho ti dám, niečo áno, a s niečím sa budeš musieť zmieriť. Takto chutí neoddeliteľná jednota, Harry...

Temný pán čerpal z jeho pocitov a skúmal ich, kým sa ich telá nemilosrdne spájali. Každé preniknutie ho posunulo hlbšie, do inej sféry, kde existovala len rozkoš, spojenectvo a vzájomné spoznávanie na úrovni, ktorú si ani jeden z nich nevedel predtým ani len predstaviť.

Pochopil, čo ho po celý čas mučilo. Vždy keď mal sen o ňom, vždy keď sa vracal do jeho mysle, nemohol sa jej dotknúť, bola pred ním chránená, akoby za tesnou hradbou, ktorej sa nemohol úplne dotknúť a keď sa dostal príliš blízko, bol odsotený čo najďalej, čo mu spôsobilo neskutočne silnú bolesť.

Prijatie bolo uvoľňujúce a príjemné, nielen telesne ale aj duševne sa cítil, takmer ako znovuzrodený.

Z tej sladkej úrovne začínal len veľmi pomaly padať späť, a cítil ako sa Temný pán postupne sťahuje z jeho mysle, ako prestávajú byť jedným, postupne a nenásilne dochádza k čiastočnému oddeleniu, vnímal horcrux hlboko v ňom ako niečo, čo bude spojením medzi nimi a umožní im prežívať spolu niečo výnimočné, nepomenovanú jednotu, ktorá možno nie je láskou, ktorú poznajú ľudia, ale je niečím, čo stojí za to, aby bolo preskúmané.

Harry prudko lapal po dychu, opieral sa o svojho partnera, hlavu mal uloženú na jeho pleci, celé telo bolo citlivé, omámené rozkošou a neschopné ani najmenšieho vzdoru voči tomu, čo prežíval.

Žiadne iné bozky, žiadne iné dotyky, nikto ho nemohol natoľko spoznať, nikto s ním nedosiahol až takú intimitu, ako sa to podarilo im.

„Ešte, prosím, chcem ešte...“

„Teraz nie, Harry, netušil som, že to natoľko zasiahne aj mňa, oddýchneme si a neskôr, ešte bude dosť času objaviť všetky možnosti nášho vzťahu...“

Temný pán na chvíľu privrel oči, bolo na ňom vidieť, že duševná stránka ich spojenia ho vyčerpala, a ledva sa bránil spánku.

+ bonus k dnešnej časti exkluzívne foto z domácnosti Temného pána...
(nepatrí to k tejto poviedke, ale našla som to na pc a je to celkom vtipné... v pdf to nebude to len tak na okraj....