pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.
Hodnotenie
Venované Ell, Lilith.
„Ako chceš,“ nedbalo nad tým pokrčil plecami.
A otvoril jedny z tých menších bočných
dverí.
Jung pomaly vošiel do pomerne príjemnej miestnosti,
ladenej do modro bielej farby, napriek tomu, že žil v luxuse a mal všetko
na čo si zmyslel, okúzlila ho jednoduchosť a jemnosť s akou boli
vyberané jednotlivé vzory, nebolo to žiadne strohé opakovanie nejakého výjavu z katalógu,
skôr z toho vyžarovala istá osobitosť, ktorú si on sám veľmi cenil.
„Toto je byt tvojich rodičov?“ opýtal sa, skôr než
vliezol pod sprchu za svojím spolužiakom.
Nižší chlapec naňho chvíľu udivene hľadel.
„Nie, nie je...“ vyhlásil možno až príliš stroho a obrátil
svoju pozornosť k sprchovému gélu, ktorý sa chystal použiť.
„Môžem?“ opýtal sa Jung, hoci to bola tak trochu
zbytočná otázka, keďže sa už aj tak pozval sám.
„Jasné...“ odmenil ho jedným z tých pohľadov,
ktoré hovorili o jeho podráždenosti a návratu k nepriateľskému postoju.
Jung si to však práve teraz nevšímal, opäť pohľadom
prechádzal po mladíkovom tele a uvažoval nad tým, ako je možné, že si po
celý ten čas nevšimol, akú zaujímavú osobu má pred sebou. Nuž osobne na to
nemal až tak veľa príležitostí.
Sung Joon na telesnej výchove nikdy
necvičil, vždy priniesol akýsi dlhší papier a učitelia ho potom nechali na
pokoji, robil len asistenta a sem – tam niečo zapisoval. Vždy bol oblečený
riadne, či už v starších veciach, alebo nových, a pokúšal sa pôsobiť
drsne, aj keď sa mu to zjavne ani teraz poriadne nepodarilo, keďže aj preňho
bol skôr takým ľahším súperom, ktorého pri prvej príležitosti akosi podvedome
hodil na posteľ.
Ich tzv. bitky, nikdy neboli také
vážne, vždy šlo len o prevzatie moci nad tým druhým, a on si užíval ,
keď ho mal pod sebou, priam vyhľadával tie situácie, kedy k niečomu takému
mohlo dôjsť, aj keď vtedy o tom vôbec nerozmýšľal a neuvedomoval si,
prečo mu spôsobuje také potešenie sa s ním takto zahrávať.
Sprchový kút bol trochu menší, preto
sa tak trochu tlačili, ale neprekážalo mu to, pôsobilo to takmer, akoby boli v objatí.
Musel zdvihnúť jednu ruku, aby druhému
chlapcovi uľahčil prístup k ďalším nevyhnutným kozmetickým potrebám.
Pre jeho telo to však nebola tá
najlepšia pozícia, po včerajšom prebudení, priam prahlo po ďalšom kontakte.
A skôr než to stihol zastaviť,
jeho pery akosi zázračne pristáli na mladíkovom odhalenom krku. Jemne sali a majetnícky
smerovali nižšie... Počul ako sprchový gél dopadol k ich nohám.
Bolestný povzdych menšieho chlapca v ňom
vyvolal spokojnosť.
„Jung...“
Pocítil ako sa chlapcove ruky dotkli
jeho chrbta a privinuli si ho bližšie. Opäť bol v kontakte s jeho
telom a cítil ako ho obklopujú len príjemné pocity...
„Nie...“ z úst sa mu vydral chabý
náznak protestu.
No nebolo to skutočné odmietnutie,
lebo cítil ako sa jeho telo chveje, jeho ruky ho neodtláčajú, ale pevne sa ho
držia.
„Prestaň...“ vyslovil to, ale spôsob
akým to povedal popieral, že to myslí vážne. Jeho hlas bol plný túžobného
očakávania.
Perami objal bradavku a vášnivo ju
sal, spokojné vzlyky druhého chlapca, v ňom vyvolávali zvláštnu zmes
pocitov.
Cítiť niečo bolo vždy zlé a neprimerané,
mal okolo seba ľudí, ktorí by mohli využiť akúkoľvek zmienku o jeho slabosti.
Pokúšal sa ho zatiahnuť do svojich
hier.
A on je nepriateľ.
Mal by ho pustiť, zabudnúť na tú ich
dohodu a vrátiť sa domov.
Ale nedokázal to, nie keď sa k nemu
tislo to horúce telo, ktoré ho nenechalo na pochybách, že stojí za to riskovať
všetko, len preto, aby ho aspoň niekto prijal.
Bol vzrušený, opäť. Dokonca aj bez
tabletiek to bolo viac než skvelé.
„Prosím, ešte ťa chcem, prosím dovoľ
mi to...“ nikdy predtým neprosil, vždy si vzal všetko čo len chcel, no dnes
chcel spoznať aké je to byť skutočne akceptovaný.
Opatrne sa odtrhol od toho lákavého
tela.
„Nie, teraz nie...“ nahnevane sykol
Sung Joon.
A začal ho nekompromisne
odtláčať.
„Povedal som, že nie...“
zopakoval, lebo pery druhého chlapca neopustili jeho
telo.
„Ty si mi predsa sľúbil...“ chystal sa
použiť naňho autoritatívny tón.
Pokrútil hlavou.
„Ešte ma to bolí...
Teraz nemôžeme, lebo mi ublížiš...“ hľadel naňho takmer so strachom.
Prikývol.
„Ja radšej počkám, najprv sa osprchuj
ty, a potom...“
„Dobre,“ prikývol uvidene. Zjavne
neočakával, že jeho odmietnutie prijme s takým takmer stoickým pokojom.
