pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
Neskôr...
Tak ako sa predtým všetci vyhýbali
tomu povestnému miestu v záhrade, kde bol svojho času aj on pripútaný,
teraz všetci obchádzali úplne inú časť záhrady, v ktorej bol stále
pripútaný Eos. Senátor mu nosil jedlo sám, rozhodoval o tom, kedy čo
dostane a do akej miery bude potrestaný. Z toho miesta často
zaznieval krik. A pridusené vzlyky po trestaní, ktoré nasledovalo po
príliš silnom vzdore. Pán mu občas uvoľnil ústa a vtedy to všetci počuli.
Niekedy to bolo neznesiteľné
a často aj natoľko nepríjemné, že nikto z domácich nenachádzal pokoj.
Misha utrápene sedel na schodíkoch, hlavu mal v dlaniach a aj on
plakal, napriek tomu, že senátor bol k nemu nežný a vzhľadom na
okolnosti spolu vychádzali veľmi dobre. No bál sa ho čoraz viac a bolo preňho
čoraz ťažšie ho poslúchať.
Necítil sa dobre, ledva sa udržal
na nohách a keď si sadol akosi ho to všetko premohlo, celkom náhle cítil
ako sa všetko rúti, ako on sám už viac nedokáže znášať váhu všetkých tých
pocitov.
Pocítil ruku, ktorá prešla po
jeho trasúcom sa chrbte. A keď zdvihol zrak stretol sa s pohľadom
svojho pána.
„Neplač, poklad.“
Senátor ho chcel vziať do
náručia, ale on sa odtiahol.
Starší muž si k nemu kľakol.
Trvalo dlho, kým sa prestal krútiť, no napokon sa mu ho podarilo zachytiť.
Nemohol mu ujsť. Nedokázal to, aj
keď sa o to veľmi snažil. Cítil sa slabý.
„Ty celý horíš... Poď vezmem ťa
dovnútra...“
Pokrútil hlavou.
Nechcel.
Bál sa toho, čo sa stane. Mal
taký hrozný strach.
„Neboj sa, maličký... Bude to v poriadku...“
Pocítil ako si ho senátor vzal do
náručia a odniesol ho do domu.
Bol uložený do postele.
Nechcel byť v jeho náručí.
Pokúšal sa mu z neho vytrhnúť. A bojoval, až kým nebol uložený na
posteľ, a napriek svojej slabosti neprestával.
„Zavolajte Lethu...“ prikázal Idris, ktorá
bola práve najbližšie pri nich. Prikývla
a okamžite bežala po ňu.
„To nič nie, je budeš v poriadku.“
Pokrútil hlavou.
Stiahol sa čo najďalej od neho,
neschopný akceptovať jeho dotyk. Chcel mu dať najavo, že už nevládze, že viac
neznesie ten krik, plač a pohľad na toho chlapca, ktorí sa im začínal
pomaly strácať pred očami. Chvel sa a aj on mal líca vlhké od sĺz a tentoraz
sa nedal zastaviť. Upieral na senátora oči plné strachu a bál sa jeho
hnevu, no nedokázal to už viac dusiť v sebe. Cítil, že sa stane niečo zlé,
ak to nedá najavo.
„Neboj sa poklad... To kvôli Eovi,
kvôli nemu sa na mňa hneváš?“
Prikývol.
Privrel oči v očakávaní úderu,
kriku či akéhokoľvek trestu.
Senátor ho len jemne pohladil po
tvári.
„Postarám sa o to, ešte dnes
to vyriešim...“ prisľúbil mu.
„Pán môj, volali ste ma...“
opýtala sa Letha.
„Áno, vyšetri ho, zdá sa, že má
horúčku...“
„Postarám sa o to...“
Netrvalo dlho a pocítil na
sebe ruky liečiteľky, proti nim sa nebránil. Nechal ju, aby ho prehliadla. A dokonca
aj otvoril oči.
Senátor ustarostene postával pri
nej.
„Je to vážne?“
„Nie, nemyslím...Nemusíte sa
obávať, dobre sa o vášho chlapca postarám...“ prisľúbila mu.
„A ten druhý, môj pane... Ani on
nevyzerá dobre...“
„To nie je tvoja starosť!“ kričal
na ňu.
Misha sa strhol.
A začal sa opäť triasť.
Otváral ústa no nevydával z nich
žiadne zvuky, len tak naprázdno vyjadroval značnú nevôľu.
Letha ho držala tíšila,
upokojujúco sa mu prihovárala, napokon s ňou prestal bojovať.
„Raz to musí skončiť môj pane,
viete to veľmi dobre, rovnako ako ja...“
„Áno, uvedomujem si to...“
Nechal ich v izbe a niekam
odišiel.
