Ghosts 2. kapitola 1/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.

Hodnotenie

 

 

Get free premium widgets for your blog and website.

„Ui Chul, kde máš brata?“ opýtala sa ho matka, keď konečne dorazila, spolu so svojím partnerom, ktorý ako vždy len v tichosti zasadol na gauč, a siahol po svojom notebooku. Podľa toho ako bojovo bola naladená, zrejme nedávno riešila nejakú nepríjemnú situáciu v klane, oficiálne bol v ich klane vodcom jej partner, ale to bolo len preto, lebo muži sa neradi prispôsobovali ženám a útočili na ne častejšie, pokiaľ sa dostali do takejto pozície, preto sa jeho matka s otcom o moc delila, aj keď väčšina rozhodnutí týkajúcich sa klanu prichádzala aj tak priamo od nej.

„Neviem, asi vo svojej izbe...“ nedbanlivo odvetil Jung a venoval jej jeden zo svojich typických „ja sa oňho aj tak veľmi nezaujímam“ pohľadov.

Matka bola jedinou osobou, ktorá používala jeho krstné meno a nedala si to v žiadnom prípade vyhovoriť.

„Objednal som niečo na večeru pre vás aj pre brata, ale to len pre vás, ja idem von...“  rozhodol sa, že radšej nebude pokúšať osud pri rodinnom stole, jeho prítomnosť by mohla brata podnietiť k tomu, aby začal hovoriť, ale ak odíde a nechá ho na pokoji, bude preňho jednoduchšie hodiť celú záležitosť za hlavu.

„Nechaj si zapnutý mobil, pre prípad, že by sa niečo vyskytlo...“ požiadala ho prísne.

Poslušne prikývol tak, ako sa to od neho očakávalo, a odišiel z bytu.

Použil auto so šoférom, ktoré matka nechala pred domom, chcel ísť len do klubu, trochu sa zabaviť, a možno si aj zatancovať.

Falošný preukaz a členská karta stačila na to, aby si užíval v súkromnom klube, kde nekládli priveľa otázok týkajúcich sa jeho veku.

Okrem toho teraz ho, každý poznal ako mladého dediča a preukazovali mu úctu, aspoň na niečo bolo dobré, že sa ním stal.

Poslal svojmu milencovi správu, že ho príde vyzdvihnúť, aby bol pripravený na to, že budú dnes v noci opäť spolu.

Požiadal šoféra, aby ho zaviezol najprv k nemu, a keď ten mierne rozstrapatený doručovateľ, nastúpil do jeho auta, neubránil sa spokojnému úsmevu. Zatvoril priezor, aby ich šofér nerušil a mohli sa spolu pozhovárať.

Sung Joon si sadol k nemu a tak trochu nervózne sa k nemu naklonil.

„Kam pôjdeme?“

„Na jedno veľmi príjemné miesto...“ vyhlásil bezstarostne a majetnícky ho objal okolo pása.

Jeho milenec bol rozkošný v tej tmavej bunde, a to ako sa snažil pôsobiť drsne bolo rozkošné.

„Nemôžem ostať dlho...“

„Ostaneš tak dlho, ako budem chcieť ja...“ prerušil ho chladne. A nespustil svoju ruku z jeho tela, aj keď si uvedomil, že sa objekt jeho záujmu začína dosť nepekne mračiť.

„Ale...“

„Snáď mi nechceš tvrdiť, že máš večierku?“

Sung Joon sa zatváril mierne urazene.

„Samozrejme, že nemám. Nebývam predsa už ani u rodičov.“

Jung naňho chvíľu zarazene hľadel.

„Ty si od nich ušiel?“

„Nie, ale mama pracuje v tom nočnom klube, a býva tam... Nebolo by dobré, keby som sa tam zdržiaval, tak mi dovolila ostať u kamaráta... A otec ten ani len nie je v meste, netuším či ešte vôbec žije,“ oprel sa a chvíľu sa nervózne hral s gombíkom na značkovej bunde.

Doteraz nevedel, ako je to vlastne s jeho rodičmi a nemal ani len dôvod to zisťovať. No neznepokojovalo ho, že jeho chlapec nemá žiadny vhodný dozor.

„To musí byť ťažké,“ povedal hoci sám túžil presne po takejto slobode, ale nebola to odpoveď hodná dediča klanu, preto sa o tom nezmienil ani svojmu novému milencovi.

„Dá sa to zvládnuť,“ ani on si zrejme nechcel pripustiť žiadnu slabosť.

„Tak prečo potom nemáš čas, máš snáď aj iné rande?“ opýtal sa ho.

„Musím niečo vyzdvihnúť...“ pripustil nervózne.

„Ani neviem, prečo ti to vlastne hovorím...“

„Pretože ja to môžem zariadiť tak, aby si sa mohol pokojne zabávať... bez toho, aby si musel myslieť na svoju prácu...“

Sung Joon naňho chvíľu hľadel, akoby sa ho chystal chladne odbiť. No potom si uvedomil, akú otázku mu to vlastne položil, a opatrne sa spýtal.

„My máme dnes rande?“

Prikývol.

A spokojne sledoval, ako jeho chlapec očervenel.

„Myslel som si, že chceš len, aby sme spolu spali....“ zamumlal rozpačito.

„A to aj budeme, ale môžeme spolu aj chodiť. Ak máš záujem...samozrejme... Bude to len medzi nami...“ rozhodol sa tak ešte vo svojej izbe, že ho o niečo také požiada, chcel to skúsiť, aj napriek tomu, že nezačali práve najlepšie, a dlho spolu bojovali, no dúfal, že on to dokáže pochopiť a pomôže mu, aby bol tento rok iný než tie predchádzajúce, aby ešte dokázal zniesť všetok ten tlak, ktorý mu bránil dýchať.