Ghosts 2. kapitola 2/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.

Hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

 venované Ell, Lilith. 

„Nie som si istý tým, či je to dobrý nápad...“ vyhlásil tak trochu neurčito, a na chvíľu jeho pohľad zablúdil o oknu.

Uvidel budovu ladenú do bielych farieb s nápisom HEAVEN.  Bol to elegantný typ klubu, miesto určené skôr pre ľudí z vyššej triedy.

A tak trochu prekvapene si ho premeral, keď si uvedomil, že ich auto smeruje na vyhradené parkovisko blízko klubu.

„Tam predsa nemôžeme ísť...“ 

„Prečo nie?“

„Nemám členskú kartu...“ vyhlásil mrzuto.

A opäť sa pozrel na Junga, akoby očakával, že mu to všetko okamžite vysvetlí.

„Na tom nezáleží, ja si môžem so sebou pozvať aj partnera, na tú svoju... Len sa ničoho neobávaj...“

„Ale ja ešte nie som tvoj partner...“  Sung Joon tvrdohlavo trval na svojom, no bol pritom taký rozkošný, že sa kvôli tomu naňho nedokázal hnevať.

„Tak dobre, dnes tu budeš len ako môj kamarát, a uvidíme ako sa to medzi nami ďalej vyvinie,“ nechcel ho zbytočne stresovať, neskôr, keď si uvedomí, ako mu s ním bude dobre, sám pristúpi na to, aby spolu aj chodili, vedel, že ak by naliehal, len by ho zbytočne od seba odohnal.

„Tak potom je to v poriadku,“ viditeľne sa uvoľnil a oprel sa, kým ich šofér parkoval na jeho vyhradenom mieste.

Po zaparkovaní im šofér, otvoril dvere a oni mohli konečne vystúpiť.

Jung objal svojho priateľa okolo pliec, a odviedol si ho k bočnému vchodu, ktorý rád používal, pretože nebol až taký hlučný a zvyčajne sa tu zdržiaval jeho obľúbený vyhadzovač.

„Dobrý večer,“ pozdravil im, keď prišli bližšie.

 „Dobrý večer, Ryo, dnes som si priviedol aj spoločnosť,“ usmial sa naňho, ukázal mu doklady a kartu.

Na prvý pohľad zastrašujúco pôsobiaci muž prebehol pohľadom po Sung Joonovi.

„Dobre, to je v poriadku, ale ak plánujete využiť aj svoju zvyčajnú izbu, zaregistrujte ho na recepcii... ako vášho hosťa...“

Priložil to k terminálu, a poprial mu príjemnú zábavu, patril k tým, ktorí sa nikdy priveľmi nevypytovali.

A práve preto ho mal so všetkých najradšej.

Vrátil mu doklady a kartu, a otvoril dvere, aby mohli vstúpiť dovnútra.

Jung si to strčil do vnútorného vrecka svojho kabáta a pomaly prešiel so svojím chlapcom dovnútra.

„Tak ty tu máš rezervovanú aj izbu?“ opýtal sa, keď vstúpili do klubu.

„Strávil som tu pár nocí, keď sa mi nechcelo ísť domov... Nie je na tom nič nezvyčajné... Nič to neznamená...“

„Ja s tebou dnes noc nestrávim, povedal som ti, že...“

„Možno so mnou ešte nechceš, chodiť, ale si môj milenec, a na niečom sme sa dohodli... Ak budem chcieť, aby si ostal tak ostaneš...“

Sung Joon sa chystal niečo namietnuť, ale už vošli do vnútornej časti klubu. 

Okamžite boli obklopený príjemnou, no nevtieravou hudbou, všetko tu bolo veľmi pekné, luxusné prostredie, a drahé zariadenie, dotvárali celkový imidž tohto podniku. No boli tu rôzne poschodia, a klienti si mohli vybrať podľa toho, na čo mali práve náladu, či už miestnosť s pokojnejšou atmosférou a skôr romantickejšou hudbou, alebo poschodie na ktorom sa tancovalo na o niečo dráždivejšie rytmy.

Jeho chlapec však bol na niečo také dosť vystresovaný, preto sa rozhodol, že ostanú v tej pokojnejšej časti.

Aspoň na začiatku, kým sa tu trochu poobzerá a uvoľní.

Platilo tu nepísané pravidlo, že sa hostia priveľmi nezaujímajú jeden o druhého, aspoň nie v tejto súkromnejšej časti, no aj on tu občas dostával rôzne pozvania, ale predtým zvyčajne len odmietal a nechával sa obdivovať. 

No túto pokojnejšiu časť si málokedy vyberali lovci, skôr tu posedávali páriky, ktoré sa chceli spolu zabaviť a nestáli o zbytočné vyrušovanie.

V hornej časti to bolo iné, tam už bolo omnoho ťažšie len pozorovať a splynúť s davom.

Občas si s niektorým pekným chlapcom zatancoval a bavili sa spolu, no nebol pripravený na nič viac a na tomto mieste naňho ani nikto netlačil.

Starším mužom sa skôr vyhýbal a zvyčajne sa ani nesnažil s nimi dostať do kontaktu. Pokiaľ šiel do tých horných častí, vždy si bral so sebou nejakú spoločnosť, aby nebol úplne sám a mohol sa na niekoho vyhovoriť, ak by náhodou niekto naliehal až príliš, no doteraz sa to nikdy nedostalo až do takých extrémov.

Zamieril k baru, spolu so svojím priateľom, ktorý sa potom, ako sa poobzeral po tejto pokojnejšej časti podniku tváril o niečo prístupnejšie.

Našli si pomerne dobrý stôl, Sung Joon sa stále dosť ostražito obzeral, akoby sa obával, že na nich niekto odniekiaľ vyskočí.

„Pôjdeme si zatancovať?“ opýtal sa ho napokon.

Chcel, aby sa medzi nimi trochu uvoľnili ľady, no bolo to ťažšie, keď nemal v sebe tabletky, akosi ani nevedel, akoby s ním mal hovoriť, aby pochopil, že sa s ním skutočne chce zblížiť, no zároveň nemal pocit, že ho stále len do niečoho tlačí, aj keď čo sa týkalo sexu, mal dnes v úmysle radšej stráviť noc s ním, či už sex bude alebo nie, ako sa vrátiť domov.

„Tak dobre...“ súhlasil Sung Joon.

Odišli od stola a pridali sa k ostatným.

Nevšimli si, že niekto pristúpil k ich stolu, nevideli toho vysokého muža, ktorý chvíľu počkal, a keď sa ubezpečil, že si ho nikto nevšíma, niečo im nakvapkal do drinkov, a vrátil sa späť na svoje miesto.