pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
Jung nemal v úmysle s ním niekam odísť.
Bol to jeho bratranec a mal by ho brať ako člena
rodiny, ale nedokázal mu dôverovať.
Potom všetkom, čo sa medzi nimi stalo, odkedy matka
oznámila, že on sa stane hlavou rodinu, ho dokázal vnímať len ako nepriateľa.
Nepomohol im len tak nezištne, nepochybne z toho tiež
chcel mať nejaký osoh. Predpokladal, že by ho ako veľký hrdina zaviezol domov a povedal
jeho rodičom, len preto, aby sa im votrel do priazne.
Tento muž vždy vystupoval proti nemu. A snažil sa
získať si na svoju stranu jeho naivného brata. Nedokázal potlačiť svoj hnev. Nie
teraz, keď bol absolútne zbavený schopnosti rozumne uvažovať. Telo ho bolelo od
túžby, a napriek tomu, že nechcel skončiť s tými mužmi prial si
všetky svoje túžby naplniť.
„Nechaj nás na pokoji! Nepotrebujeme tvoju pomoc...“ prudko
si vymanil ruku z jeho zovretia.
„No tak, Jung...“ snažil sa ho mierniť Sung Joon, ale on
nemal v úmysle ustúpiť a nechať sa doviesť domov.
„Nie si ešte plnoletý, takéto
miesta nie sú vhodné pre teba... Mal by si ísť domov... Ak by som neprišiel, čo
by s vami urobili...“ mračil sa na
nich, v snahe pôsobiť autoritatívne, ale bolo to veľmi ťažké vzhľadom na
to, akých mladých milencov si ťahal do postele on.
„Absolútne nič, len sme ich tak
provokovali, zle si to pochopil... A teraz náš už nechaj na pokoji...
Nestojí o tvoju takzvanú pomoc...“
odsekol chladne, vzal za ruku Sung Joona, a odišiel s ním od
stola, späť do časti, z ktorej prišli.
„Chcete tu ostať v takomto stave?“
„Pôjdeme do izby, len my dvaja...
Domov takto aj tak ísť nemôžem...“
„Tak dobre, odprevadím vás len
pre istotu...“ ponúkol sa Kyoung-Ho.
„Nie, to nemusíš... zvládneme
to...“
„Aspoň na recepciu vás dovediem,
je dosť možné, že tí muži ešte neodišli, nebolo by dobré, keby videli, že som
vás nechal osamote...“
Nebolo možné ho presvedčiť ani
nijakým spôsobom odradiť.
Napokon Jungovi neostalo nič iné,
len dovoliť, aby ich aspoň odprevadil.
„Dobrý večer,“ pozdravil sa im
mladík pri pulte.
„Chceme si objednať izbu...“
povedal Jung.
„Rezervácia pre troch? Jedna noc,
alebo hodinová časť?“ opýtal sa, pokojne.
„Jedna noc, a len pre dvoch... on nás len odprevadí...“
zamumlal nesústredene, strašne ťažko sa mu rozprávalo, jazyk sa mu plietol,
bolo mu horúco a najradšej by sa čo najskôr vyzliekol, stálo ho nesmierne
úsilie vydržať, kým si mladík všetko zaregistroval a overil.
„Áno, samozrejme...“ zjavne im
neveril, no Jung nemal chuť sa s ním hádať, nechal ho všetko
zaregistrovať, vybral si svoju zvyčajnú izbu, a vyrovnal aj účet za
drinky, zaplatil za drinky, pretože tunajšie podmienky vyžadovali, aby bol účet
v bare vyrovnaný, keď sa hostia rozhodnú ísť hore.
„Izba 315/a... prajem vám
príjemný večer...“ povedal mladík na recepcii a odovzdal mu kartičku
určenú na vstup do izby.
„Dávajte si na seba pozor.“
„Áno, iste...“ zamumlal
nesústredene, keď sa za nimi zavreli výťahové dvere.
„Čo mám stlačiť...“ opýtal sa
Sung Joon.
„Na druhé teda nie, na tretie...“
hlesol zmätene.
„Tretie?“ opýtal sa ešte raz.
Jung prikývol.
Menší chlapec stlačil príslušné
číslo a privinul sa k nemu.
Držal ho v objatí a bozkával,
až kým sa nedostali na tretie poschodie.
Napriek počiatočnému zmätku sa im
napokon podarilo vystúpiť.
Šiel dopredu, a pokúšal sa
nevšímať si to, ako mu čísla pred očami plávali a preskakovali, keby tú
izbu nepoznal tak dôverne, zrejme by tam ani nedokázal trafiť.
Držal svojho priateľa za ruku,
ani na chvíľu mu ju nepustil, aby náhodou nezablúdil.
„Sme tu...“ povedal napokon.
„Áno, skutočne sme...“ Sung Joon
si prechádzal rukou po perách a tváril sa tak trochu zvláštne.
Jung sa pokúšal otvoriť dvere, no
nedarilo sa mu ich otvoriť.
Pocítil ako mu nejaká ruka vzala
z rúk kartu.
„To musíš takto, zlatko...“ začul
nejaký hlas.
Otočil sa a uvedomil si, že do vedľajšej izby tiež smeruje nejaký pár.
Otočil sa a uvedomil si, že do vedľajšej izby tiež smeruje nejaký pár.
Akýsi starší muž strčil kartu do
jeho dverí a pomohol mu otvoriť dvere.
„Ďakujem...“ zamumlal neisto.
„Niet za čo...“ usmial sa naňho
neznámy a vrátil mu kartu.
Prijal ju a spolu so Sung Joonom vošli do izby.
