pár: Kim Myung-soo/Dennis O´Neil (napol Američan, napol Kórejčan)
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
varovanie: sex za peniaze, pyšný a rozmaznaný_uke, vzťah so starším mužom (pribl. o 10 rokov starším, žiadny dedo :D)
obsah: Myung-soo (18) sa nevie zmieriť s otcovým bankrotom. Aby si udržal životnú úroveň, na ktorú bol zvyknutý, prijme ponuku jedného z otcových bývalých obchodných partnerov a začne žiť životom vydržiavaného milenca.
Poznámka: poviedka bude vychádzať nepravidelne.
Poznámka 2: napísané na základe jedného porna :D
to bolo teda náročné všetkých ich ustrážiť, keď ich je tak veľa...
Nabudúce očakávajte intenzívny se... ale nie, intenzívny dej :D bez sexu...
opäť len krátke dokončenie... tzv ráno po tom
Hodnotenie
Varovanie: Jedenástku
si pre seba rezervoval Kyung-pyo,
preto tentoraz prejdeme všetko cez jeho pohľad.
A potom
sa vrátime späť k M-S.
hodnotenie
venované Ell, Lilith.
Nepáčil sa mu to, ako sa naňho díval a ten
jeho úsmev ho dráždil natoľko, že sa úplne prestal kontrolovať.
Položil notebook do svojho kresla.
Pomaly a potichu, tak aby si to nevšimol.
„Počkaj
Daniel...“
Kyung-pyo prudko vstal.
„Buď si istý, že si to užijem tak či tak,“
neodpustil si podpichnutie, ktoré bolo absolútne poslednou kvapkou.
Kyung-pyo nepatril
k ľuďom, ktorý dovolia iným, aby nimi manipulovali a vysmievali sa im
do očí.
Tresol Daniela o stôl a pritisol mu
ruku na krk.
„Možno áno, a možno nie...“
Držal ho presne tak, ako ho to učili, na
kurzoch, ktoré navštevoval, už nesúťažil, ale stále ešte chodil za svojím
starým učiteľom, na súkromné hodiny, potreboval to, bolo to preňho ako
odreagovanie po všetkých tých povinnostiach a užíval si činnosť počas,
ktorej nemusel sedieť len za stolom, ale od jeho tela sa vyžadovala fyzická
aktivita.
Daniel naňho šokovane vytreštil oči,
a začal sa v jeho pevnom zovretí zmietať, dosť oneskorene a ťažkopádne.
„Dobre si zapamätaj, že môj milenec patrí len
nie... Nebudeš si naňho robiť nárok, a keď celá táto záležitosť skončí,
pôjdeš nám z cesty, je ti to jasné?“
kričal naňho.
Vedel, že zašiel priďaleko, ale nemohol inak,
hnevalo ho, že mu museli nechať svojho chlapca, aj keď len na určitý čas, a to,
čo od neho požadoval teraz ho rozčúlilo takmer až do nepríčetnosti.
Trochu povolil zovretie, aby mu mohol
odpovedať.
„Áno, dobre...“ nedbanlivo odvetil Daniel.
Prinútil sa k tomu, aby ho pustil.
A pre istotu od neho odstúpil čo
najďalej, aby ho to ešte viac nelákalo, najradšej by ho tam na miesto zmlátil,
aj napriek tomu, že boli vo firme, na verejnom mieste. No ten muž zachádzal
priďaleko a až priveľmi sa dotkol jeho hrdosti.
Počul buchnutie dverí, oprel sa o stôl a chvíľu
tam len tak stál, neschopný prekonať tú hroznú zlosť a beznádej.
No musel sa upokojiť a začať opäť
pracovať, presne to si totiž ten muž želal, vyviezť ho z rovnováhy, aby sa
úplne zbláznil.
Posadil sa, chvíľu len zhlboka dýchal a pokúšal
sa myslieť na techniky, ktoré sa naučil na zvládanie stresu a hnevu.
Napokon opatrne položil svoj notebook späť na
stôl. Požiadal sekretárku, pustil sa
späť do práce a pokračoval v telefonátoch.
Potreboval si toho toľko overiť a zariadiť.
A musel pracovať ešte omnoho rýchlejšie
než predtým, lebo si uvedomoval, že Daniel to nenechá len tak.
Presedel pred počítačom celé hodiny, a podarilo
sa mu už zjednať, aby dostal polovicu tej sumy, dokonca už zajtra.
Musel využiť všetky svoje kontakty, a dosť
presviedčať, ale napokon sa mu podarilo na tom popracovať, ale vedel, že zvyšok
peňazí, nezoženie skôr než za pár dní, vtedy by mu mali prísť zisky s niektorých
legálnych obchodov a celé by sa to malo konečne rozbehnúť.
Pracoval sústredene a robil všetko, čo
mohol len, aby celú situáciu čo najskôr vyriešil, no stále im hrozili tie
spomínané štyri dni, skôr to za daných okolností nešlo.
Objednal si u sekretárky obed, na chvíľu
všetko vypol a sústredil sa len na jedlo a na krátky oddych. Potom sa
opäť vrátil k počítaču.
Pár minút potom, ako opäť zasadol za svoj
stôl, prišiel Dennis.
„Ahoj, prepáč, že meškám, u nás všetci
len pobiehajú, ledva som sa z toho vykrútil... Otec chce kompletnú
bilanciu, veril by si tomu... No aspoň som zohnal to dievča, ktoré so mnou
príde a bude hrať moju novú snúbenicu... Ako sa darilo tebe?“
„Nie, veľmi dobre...“
Naklonil sa k nemu a pobozkal ho.
„Pomôžem ti, toto je dôležitejšie ako
bilancia... Musíme sa od toho človeka oslobodiť...“
Prisunul si stoličku bližšie k nemu.
A spolu kontrolovali zoznam komu všetkému
už zavolali, a kto by im ešte teoreticky mohol pomôcť.
„Niečo ti prišlo...“ poznamenal Dennis, keď si
všimol, jeho otvorený mail.
Dostal novú správu, akýsi súbor s video prílohou,
podozrievavo ho prešiel antivírusovým systémom, a až potom, keď sa
ubezpečil, že mu to nepokazí počítač, spustil ho.
Dívali sa
na chlapca v tesných čiernych plavkách.
Bol to Myung-soo.
Tváril
sa tak trochu urazene a neprístupne.
Jeho
pohľad bol o niečo tvrdší než zvyčajne.
Ležal pri
bazéne na jednom z tých lehátok, podobných tým, ktoré si svojho času kúpil
aj Dennis do svojho plážového domu.
Netrvalo
dlho a v zábere sa objavilo iné mužské telo.
„Kde sú?
Prečo nič nehovoríte?“
Danej
osobe nebolo do tváre vidieť, ale obaja videli, ako si ten muž prisadol na
lehátko ich k ich nespokojnému maznáčikovi.
„Neprídu.
Nechali ťa tu. Nezáleží im na tebe,“ ozval sa skreslený hlas.
„Klamete!“
„Ak by im
na teba záležalo, nedovolili by mi, ošukať ťa opäť, však? Prišli by a zabránili
by mi vtom...“
Mužove
ruky nadvihli chlapcove nohy a stiahli ho k sebe.
Jeho ruky
pomaly sťahovali chlapcovi plavky, nedali sa zastaviť.
