názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka
pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
Pretože
mám ešte veľa rozpracovaných poviedok tak vyjde, iba jedna časť za
týždeň, čiže pokračovanie bude až na budúci týždeň. (keďže prednosť majú
staršie poviedky)
Hodnotenie
venované Ell, Lilith.
Urobil sa pri pohľade naňho
a cítil, ako aj jeho partner napokon dosiahol orgazmus.
Mužove ruky prešli po jeho chrbte,
majetnícky a pevne ho pri sebe zovreli.
„Zdá sa, že z teba napokon niečo
bude...“ skonštatoval spokojne.
„Ja sa rýchlo učím, keď mám dostatočnú
motiváciu...“ Sang Hee sa opatrne od
neho odsunul.
Ich telá, ešte pred chvíľou spojené
rovnakou vášňou sa od seba opäť
oddelili.
Kyoung-Ho si ho prudko pritiahol
k sebe a pobozkal ho. Cítil drsnosť jeho bozku, no tentoraz sa nenechal
unášať strachom, odpovedal mu na jeho bozk a dovolil mu, aby si zvykal na príchuť
ich nového spojenectva.
Ľahol si a opäť ho stiahol na
seba, a dovolil mu, aby sa uložil vedľa neho, nestrhával sa, nenariekal,
len ho prijal ako svojho milenca.
§§§
Neskôr...
Sang Hee stál pri hrobe, do ktorého sa
chystali uložiť telo jeho staršieho brata. Sledoval ako rakva pomaly klesá
čoraz hlbšie.
Zbohom Jung.
Napriek všetkému sa s ním aspoň
v myšlienkach rozlúčil.
Boli tam všetci, priatelia, rodina,
obchodní partneri, členovia oboch klanov.
Cítil sa medzi nimi takmer ako
cudzinec, akoby k nim vôbec nepatril. Pozoroval ich z bezpečnej
vzdialenosti.
Jeho priateľ Min Su na pohreb
neprišiel, lekári mu neodporúčali, aby sa niečoho takého zúčastnil, aj keď bol
veľmi zlatý a chcel ísť, aby ho mohol podporiť, potešilo ho to, no ani on
sám nechcel, aby sa jeho stav zhoršil, tak sa radšej dohodli na tom, že za ním
príde do nemocnice spolu s ich starším milencom.
Kyoung-Ho stál po jeho boku, objímal ho,
a držal kvety, ktoré on sám ani radšej nekúpil. Bolo to zvláštne, vzhľadom
na okolnosti, no v klane takéto situácie neboli vôbec neobvyklé, okrem
toho si dal záležať na tom, aby všetci vedeli, že Kyoung-Ho je jeho oficiálny priateľ a klany budú
riadiť spolu. No v skutočnosti bol jeho priateľom aj Min Su, medzi nimi
dvoma si nedokázal vybrať. Oboch ich potreboval v rovnakej miere.
Pokúšal sa však teraz nemyslieť na to,
aký je šťastný so svojimi milencami a aspoň predstierať, že ho celá táto
záležitosť skutočne zaujíma.
Pozrel na svojich rodičov, ktorí stáli
vpredu.
Matka plakala, Jungov otec stál pri
nej, po dlhom čase, akoby zabudli na všetky svoje konflikty, jeho otec Sang
Hee starší stál pri manželke z druhej strany, bol tichý
a mlčanlivý ako vždy, nedával najavo svoje pocity.
Tá trojica ho výrazne znepokojovala.
S matkou prednedávnom hovorili o istých veciach, Sang Hee toho vedel viac
než by bolo vhodné, no nemohol sa s tým s nikým podeliť, nechcel, aby
to ublížilo jeho milencovi, preto zatiaľ mlčal a spoľahol sa na to, že Kyoung-Ho
mu to časom dokáže vysvetliť omnoho lepšie než on.
Potom mu pohľad padol na zväčšenú
fotografiu Junga, na toho usmievavého a dokonalého chlapca, na osobu,
ktorej nikdy nedokázal porozumieť natoľko, aby sa medzi nimi vytvorilo skutočné
súrodenecké puto. Jung bol dieťaťom minulosti, súčasťou dohodnutého manželstva,
ktoré nikdy nefungovalo, Sang Hee bol zakázanou budúcnosťou, ktorá nikdy nemala
nastať.
Obrad sa postupne končil, všetci
postupne prichádzali k rakve, nastal čas dať Jungovi kvety, a postaviť
sa k rodine, Sang Hee prijímal
vyjadrenia sústrasti, od všetkých zúčastnených. Opäť bol súčasťou rodiny.
Cítil Jungovu prítomnosť, akoby tam
bol, akoby sa naňho díval, bol to nepríjemný pocit. Nemohol kvôli tomu takmer
ani rozprávať.
„Mama, ja pôjdem dnes k svojmu priateľovi,
ostanem na noc opäť uňho...“ povedal jej, len preto, aby sa oňho nebála.
Dohodli sa tak, že na kar ísť nemusí,
to už preňho nebolo povinné.
„Dobre, Sang Hee, len choď...“
Chytil sa ruky svojho milenca a spolu
nasadil do auta.
„Si v poriadku?“ opýtal sa ho.
„Áno, je mi dobre. Som rád, že to už
máme za sebou...“ nechal sa objať a pobozkať.
„Min Su na nás čaká, povedz, kedy sa to
vlastne k tebe presťahuje?“ pýtal sa ho to, lebo jeho starší milenec
častejšie komunikoval s lekármi a viac sa do toho vyznal.
„Možno už na budúci týždeň, ak sa jeho
stav bude aj naďalej zlepšovať...“
