pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé, 3/4
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé, 3/4
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
venované Lilith, Ell.
Misha si omnoho viac želal, aby
sa Eos naučil ľúbiť ich pána. Chápal,
prečo to nemôže urobiť, ale vedel, že by im to značne uľahčilo život. No
zároveň pocítil bodnutie žiarlivosti pri predstave, že by sa tí dvaja mohli
niekedy skutočne zblížiť. Trochu sa mračil a potom zas rozpačito
uskakoval, keď ho Eos opäť chytal za ruku.
„Ty sa teda červenáš,“ smial sa
Eos.
Po dlhom čase to bol prvý úprimný
úsmev z jeho strany.
Tmavovlasý chlapec naňho trochu
rozpačito pokukoval.
No keď uvidel senátora, okamžite
sa rozbehol za ním. Eos rýchlo ustúpil, akoby sa obával, že si ho senátor
všimne. Zjavne nemal v úmysle nasledovať druhého otroka.
Marcus sa opäť venoval svojmu
synovi, niečo mu rozprával a Lucius spokojne sedel v jeho náručí.
Chlapček už začínal pomaly
rozprávať, zatiaľ to nebolo nič výnimočné, povedal len pár krátkych slov, no
ako prvé sa zjavne naučil rozkazovať, a ťahať druhých nižšie postavených
ľudí za vlasy. A práve teraz si mladý pán zmyslel, že by chcel ísť za
mamou. No príjemná idylka sa čoskoro skončila, keď mladý pán začal byť
nespokojný.
„Mama!“ panovačne žiadal Lucius a pokúšal
sa svojmu otcovi vytrhnúť z náručia. Jeho pekná tvárička sa zachmúrila
a bolo viac než zjavné, že čoskoro začne plakať.
„Teraz za mamou nepôjdeme, teraz
sa o teba starám ja...“
„Lucius!“ senátorov hlas začínal
zniesť trochu podráždene.
Misha rýchlo rozptýlil jeho
pozornosť, dal mu do rúk jednu z jeho obľúbených hračiek, a Lucius
preorientoval všetku svoju pozornosť, na zvieratko, ktoré držal v rukách.
„Zdá sa, že si si získal aj
náklonnosť môjho syna,“ povedal mu senátor, keď ho mohol konečne zložiť na zem,
lebo Lucius a Misha sa spolu začali hrať, ako dobrí kamaráti, ktorými aj
boli. Lucius mu rozumel aj bez slov a neprekážalo mu, že nerozpráva.
Misha prikývol, pocítil ako si
senátor sadol k nim a aj on sa zapojil do hry.
Senátor rozprával Luciovi príbeh
a aj Misha senátora počúval, bolo v ňom veľa pekných
a jednoduchých slov, ale aj tak to bolo veľmi zaujímavé
a dobrodružné... Lucius spokojne staval do radu kocky, a vyberal si
jednotlivé figúrky, ktoré postavil ako strážcov k veľkému múru. Hrali sa tak, až kým neprišla Ideya.
„Mladý pán by sa mal najesť, ak
dovolíte, vezmem ho ... Pani ma posiela...“ dodala trochu nervózne, keď na ňu
senátor prísne pozrel.
„Samozrejme, Ideya...“
Lucius neochotne šiel
s otrokyňou, tak trochu agresívne sa jej vytrhol, keď ho chcela chytiť za
ruku a radšej kráčal sám.
Misha dúfal, že sa až natoľko
nepodal na svoju matku.
No nemal čas o tom dlho
rozmýšľať, lebo senátor si ho po synovom odchode spokojne privinul k sebe.
Zozadu ho objal a držal si
ho pri sebe.
„Ostaň so mnou poklad,“ pošepol
mu.
Prikývol.
„Dnes je pre nás výnimočný deň...
Dnes áno, je len škoda, že niektorí tu nemôžu byť, aby si ho s nami vychutnali...“
Dovolil mu, aby ho hladil
po vlasoch. A nechal ho rozprávať o čomkoľvek sa mu len zachcelo.
Pánova pozornosť bola to, čo práve potreboval. Bez nej sa nudil, a nedokázal
si už ani len predstaviť, čo by sa stalo, keby sa jeho ľahkomyseľné želanie
splnilo a pán by oňho stratil záujem.
„Pôjdeme niekam, len my dvaja...
Budeme sa venovať jeden druhému, kým sa celý svet bude zaťažovať našou malou
Gaiou...“
Misha sa oňho spokojne oprel
a želal si, aby skutočne mohli stráviť istý čas osamote. Bolo to príjemné
všetky tie nové veci, ale niekedy si prial mať senátora, opäť len pre seba, tak
ako to bolo na začiatku. Aj keď vtedy po niečom takom vôbec netúžil.
Obrátil sa k nemu
a objal ho okolo krku.
Cítil ako sa senátore pery jemne
dotkli jeho líca, a pomaly sa presunuli na ústa. Prijal ich, spokojne privrel
oči a užíval si to, že pánova pozornosť patrí len jemu.
Bozkávali sa, inak než počas tých
erotických hier, tentoraz omnoho nežnejšie a dôslednejšie.
Misha si prial, aby s ním mohol
hovoriť, skutočne si to želal, a keď napokon Ideya vyšla z domu,
rozhodol sa senátorovi ukázať, že aj on to dokáže.
Keď opäť uvidel Ideyu, jemne sa
vymanil zo senátorovho náručia a šiel
za ňou. Jeho pán naňho len hľadel, nežiadal ho, aby sa vrátil späť, nechával mu
voľnosť, a to ho ešte viac podnietilo k tomu, aby dokončil to, čo už
raz chcel urobiť.
„Skutočne si to želáš?“ opýtala
sa ho a on jej ukázal znak pre áno.
„Pán môj, chcela by som vám niečo
povedať...“ povedala, keď sa spolu s Mishom vrátili k senátorovi.
„Len pokojne hovor, Ideya,
nemusíš sa ničoho obávať...“
„Misha a ja sme si vytvorili
reč z našich kmeňových znakov, sú to také posunky, na základe, ktorých
môže so mnou hovoriť. Ak by ste chceli, mohli by ste sa to naučiť, a zhovárať
sa s ním aj takto, možno by vám rád niečo povedal, ak by ste dovolili, tak
vám to preložím...“
Senátor prikývol.
A Misha začal ukazovať.
Ideya s úsmevom preložila
jeho slová.
„Chcem, aby si vedel, že aj ja ťa
veľmi ľúbim. A som rád, že si si ma vybral.“
„To skutočne povedal?“ pre istotu
sa opýtal senátor.
Misha horlivo prikyvovala a Ideya
tiež.
Tak trochu sa obávali, ako na to
zareaguje no senátor sa po jeho vyznaní len usmieval, a opäť ho objímal.
„Musíte ma to naučiť, chcem porozumieť
všetkému, čo mi povieš, maličký. Máš nejaké želanie?“
Pozrel sa na Ideyu, ktorá opäť
začala prekladať a tentoraz už aj vysvetľovala jednotlivé znaky.
