Ghosts 6. kapitola 2/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.

Hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

 venované Ell, Lilith.

„To je pre mňa?“

Tak trochu rozpačito sa rukou dotkol obojku. To ostatné, čo balenie obsahovalo ani len nemal v úmysle komentovať.

„Áno.“

Opatrne to všetko opäť zabalil.

„Ďakujem, ale nie je to nič pri mňa...“ vrátil mu to späť. Nemienil dovoliť, aby ho ponižovali a zahrávali sa s ním.

 „Nepáči sa ti tvoj darček?“

Sung Joon nevedel, čo by mal povedať. Bolo viac než zjavné, že ho znervózňuje to, že si bude musieť obliecť niečo také.

„Nie je to môj štýl, Hyuk...“ vyhlásil opatrne.

„Nedovolil som ťa tak oslovovať. Som tvoj pán, nezabúdaj na to. Nezáleží mi na to, čo si o tom myslíš. Po príchode k Neilovi si to oblečieš, tak či tak...“

Sung Joon pokrútil hlavou.

„Obávam sa, že neexistuje spôsob, akoby ste ma mohli donútiť navliecť si na seba niečo také... Ten obojok možno, ale to ostatné, nie... pane...“ odsekol rozrušene.

„Nemysli si, Sung Joon, že na teba sme zabudli, viem, veľmi dobre, že páka, ktorú máme na tvojho priateľa v tvojom prípade neplatí. Aj o tebe sme si niečo zistili...“ siahol do vrecka svojho saka a vybral z neho akýsi lístok.

Naklonil sa k nemu a lenivo mu ho spustil na kolená.

Sung Joon zbledol, keď si prečítal tú adresu.

Ruky sa mu roztriasli a srdce mu kleslo do žalúdka.

„Prosím, nie... s tým človekom... vy ste s ním hovorili?“

„Áno, a povedal nám o tebe veľmi zaujímavé veci... Teraz je v našej moci. My sa oňho staráme. Povedal, že mu platíš, aby nešiel proti tebe svedčiť v istom veľmi zamotanom prípade... No možno sa postarám o to, aby ten prípad opäť otvorili... Ak ma začneš nudiť, pomôžem mu, aby ťa dostal do väzenia... Tam si takéhoto oblečenia užiješ viac než dosť...“

„Prosím, pane, nerobte to, urobím čokoľvek...“

„O tom nepochybujem, Sung Joon...“ natiahol k nemu ruky a on si váhavo presadol k nemu na sedadlo.

Cítil ako ho starší muž pevne objal.

„Tak čo povieš na môj darček?“

„Veľmi sa mi páči, ďakujem pane...“

Pocítil ako mu ten muž hravo rozstrapatil vlasy.

„Tak vidíš, predpokladám, že to je len začiatok našej úspešnej spolupráci...“

„No mali by ste vedieť, že ja... nie som vrah... bola to nehoda, on na mňa vytiahol nôž prvý, on... len som sa bránil...“

„Ja viem, zlatko, len sa tým netráp, dobre sa o teba postarám... Už na to nemysli, nebudeme o tom hovoriť, pokiaľ to nebude nutné...“ pošepol mu upokojujúcim hlasom.

„Áno, môj pane...“

***

Sung Joon cítil ako mužove ruky začali rozopínať jeho školské sako, pomaly po kúsku ho sťahovali. Až napokon provokatívne zatiahli...

„Nie, prosím, nezničte mi školskú uniformu...“

„Neboj sa, len pokojne...“

Cítil ako tlak povolil, mužove ruky nechali sako so školským logom voľne skĺznuť na zem. Pocítil mužove ruky vyhrnuli bielu košeľu a vkĺzli pod ňu.

„Kde je Jung? Chcem vidieť...“

„Neskôr, Jung teraz spí... Budeš chvíľu len so mnou...“

Privrel oči, keď pocítil dotyk jeho prstov na svojej hrudi. Zalapal po dychu, keď pocítil ako dôkladne sa ho vydierač dotýkal.

Mal pocit, akoby bol všade, akoby neexistoval spôsob ako sa ho zbaviť.

Z hrdla sa mu vydral povzdych plný úľavy, keď tlak toho dotyku pominul.

„Nie!“

Skríkol, keď ho trhanie látky prinútilo otvoriť oči. Biela košeľa sa uprostred rozdelila, sledoval ako drobné biele gombíky dopadajú na zem.

Muž mu ju mučivo pomaly vyzliekol, a nezabúdal jeho telo zasypávať bozkami, maznal sa s ním ako s pokladom, ktorého sa nemohol nasýtiť. Proti svojej vôli sa prebúdzal, vypínal sa oproti jeho dotykom a stonal.

Pocítil dotyk na stehnách, a jemné pohladenie jeho rozkroku, obtieral sa okolo tej ruky, ktorá ho jemne dráždila, no nebolo mu dovolené uvoľnenie, jeho opasok bol rozopnutý a cítil ako starší muž pomaly rozopol zips.

Prisal sa na jeho pery, vášnivo ho bozkával, bolo to iné než Jungove neskúsené bosky, cítil ako si ten muž podmaňuje celé jeho telo, a začínal chápať, čo prežíval jeho priateľ, keď bol v Neilových rukách.

Vystúpil zo svojich nohavíc, a dovolil mu, aby ho ďalej hladil tentoraz cez tesné boxerky, ktoré mu čoraz viac prekážali.

Ich pery sa oddelili.

„Prosím, nie... nie...“ vzlykal rozrušene a pevne toho muža objímal.

„Len pros, áno, pokračuj Sung Joon... Pros svojho pána...“ pošepol mu autoritatívnym hlasom, ktorý ho rozpaľoval viac než si bol ochotný pripustiť.

Nechcel sa poddať slasti, nechcel byť hračkou v jeho rukách, bol zvyknutý slúžiť iným, ale nie takýmto spôsobom.

Obával sa toho, čo by to s ním mohlo urobiť.

Jeho boxerky boli pomaly a dráždivo vyzlečené, muž ho hladil dotýkal sa ho na penise, stískal jeho zadok...

Začínal strácať prehľad o tom, čo všetko sa s ním dialo.

„Zdvihni ruky...“ zaznel po dlhom čase príkaz, ktorý ho nenechal na pochybách, že pánova hra s jeho telom bude pokračovať.

Odmietavo pokrútil hlavou, ale aj tak pomaly nadvihol ruky a dovolil, aby mu obliekol to korzetové tričko, keď sa jemná koža stretla s jeho rozhorúčavenou pokožkou, opäť mu unikol spokojný ston.

Jeho pán sa pomaly hral so šnúrkami zaviazal mu ich, a pritom sa ho nezabúdal stále dotýkať, držal jeho telo v napätí, aj keď mu obliekol tú krátku sukňu.

„Prosím, nie...“

„Áno, Sung Joon...“

Objal pána okolo pása, keď mužove pery jemne láskali jeho krk, tisol sa k nemu, aj keď mu napokon nasadil obojok.