4. 6. 2014

Senátor 16. kapitola 3/3






pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie








 venované Ell, Lilith.
Senátor vstal.
Pripravil si preňho vskutku ukážkový pohľad plný vzdoru.
Pripomenulo mu to tie časy, keď senátora nenávidel, ale čiastočne to bolo aj vzrušujúce a cítil sa akosi lepšie, akoby po dlhom čase opäť našiel časť svojej vlastnej nezávislosti.
„Neskúšaj moju trpezlivosť, poklad...“ spôsob akým to tak nazval v ňom vyvolal príjemný nepokoj.
Ustupoval pred ním.
Senátor vstal pripravený postarať sa o to, aby mu jeho korisť nemohla uniknúť.
Netrvalo dlho a uzavrel mu cestu, a pevne ho zovrel do náručia.
Pokrútil hlavou a pokúsil sa mu vytrhnúť zo zovretia.
„Budeš poslúchať...“
Cítil ako mu senátorove ruky siahli pod peplos.
Opäť s ním bojoval, a zatínal mu ruky do chrbta, ale jeho pán nemal v úmysle ho pustiť.
Drsne zaútočil na jeho pery, statočne mu kládol odpor, na istý čas, ale už pochopil, kde presne je tá miera, ktorá by mohla jeho pána podráždiť, a postupne sa podvolil jeho bozkom, vpustil ho do svojich úst, pomaly a takmer akoby až do poslednej chvíle bojoval sám so sebou, akoby bol násilne podrobený jeho vôli.
„Budeš ma sať, chcem aby si to urobil tu a teraz!“ prikázal mu dôrazne.
Znepokojene pokrútil hlavou. Boli v záhrade, niekto ich mohol vidieť, niekto ich mohol sledovať.
Misha ukázal na dom.
„Nie, chcem, aby si to urobil tu...“ zopakoval senátor.
Nebol si tým istý.
„Nechceš?“
Ukázal mu znak pre nie.
Senátor sa naňho usmial.
„Ja ťa dokážem presvedčiť...“
Vrátil sa s ním späť na miesto, kde predtým sedel, uložil si ho na kolená a vyhrnul mu peplos.  
Misha  tušil, čo bude nasledovať.
Marcusova ruka ho však neudrela celou silou, bolo to len také jemné plesknutie, nebolelo to, skôr ho to vydráždilo natoľko, že si užíval to, ako ho senátor po každom slabšom plesknutí hladil pod tenkou látkou.
Celý sa napol, keď na svojom tele pocítil jeho ruku.
Stalo sa to len pár krát, ale bolo to príjemné natoľko, že by mu neprekážalo keby následné maznanie a láskanie trvalo aj dlhšie.
Napokon bol opäť posadený na senátora, chrbtom sa opieral o jeho hruď a dovolil, aby ho mužove ruky držali v sladkom zajatí.
Pánova ruka ho zručne priviedla k vrcholu.
Senátor ho musel presviedčať, aby sa mu podrobil, musel si ho opäť pomaly podmaňovať a bojovať z jeho znovu nájdeným vzdorom, ktorý sa ešte niekoľkokrát prejavil.
Klesol na kolená k jeho nohám.
Nadvihol mu jeho drahý odev a ruky zložil na jeho kolená.
 A poslušne ho vzal do úst.
Mohol si rukou, aby znásobil jeho rozkoš, no aj tak ho do seba vsal tak, ako len najviac dokázal.
Masíroval jeho guľky a jazykom krúžil po napätom úde.
Senátor sa oprel, tak aby mal k nemu čo najlepší prístup, a potláčal spokojné stony.
Misha ho neúprosne lízal, a sal ho tak dôkladne a vášnivo ako len dokázal.
Nemyslel na vlastné uspokojenie, len na to, aby s ním bol pán nadmieru spokojný.
Cítil ako sa pánove telo kvôli jeho dotykom mierne napína, ako sa bráni tomu aby nekričal naplno.
Zámerne jeho sladkú agóniu predlžoval, až kým nepocítil jeho korenistú chuť, dôkladne prehltol, a zotrval pri pánových nohách, až kým ho on sám nezdvihol späť do svojho náručia.
Pevne ho objal okolo krku a privinul sa k jeho hrudi práve keď k nim prišiel Atticus.
Bol akýsi bledý a možno až príliš ustarostený na to, do jeho rodiny predsa pribudol nový prírastok mal by sa skôr tešiť, ale on práve teraz vyzeral, akoby ho snáď prepadol nejaký prízrak.
„Môžem, senátor Marcus?“ opýtal sa pokorne.
„Áno, len poď k nám...“
 Atticus si zložil hlavu na senátorovo plece a pohodlne sa pri nich usadil.
„Musím s vami o niečom hovoriť, pane... Medzi štyrmi očami...“
„Misha, nechaj nás, neskôr si ťa nájdem...“  prikázal mu senátor a dosť neochotne ho pustil zo svojho objatia.
Tmavovlasý chlapec prikývol a nechal ich osamote.