pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
poznámka: keď som napísala, že odhalím dôvod senátorovho správania v ďalšej kapitole, tak som myslela, až kapitolu 18.
venované Ell, Lilith.
Misha sklopil zrak pod váhou toho
prísneho pohľadu.
Rozochvene sa schúlil hlbšie do
postele. Bolelo ho, že senátor im neverí a neprávom ich obviňuje.
Nedávno mu predsa vyznal lásku,
nevedel, čo viac by od neho ešte mohol požadovať a aký ďalší dôkaz jeho vernosti potrebuje.
Dal mu predsa všetko, jemu samému
už takmer nič neostalo.
„Pán môj,“ zúfalo vzlykol Eos.
Senátor pokračoval v prudkom
prenikaní do jeho tela.
No on sa už nebránil, len stonal
a držal sa ho, dotýkal sa pánovho tela a snažil sa utíšiť jeho hnev.
Misha bol rád, že sa od neho
aspoň niečo naučil, že pochopil, kde je jeho miesto, pretože im, ktorí neboli
braní ani ako osoby, ale len ako tovar nič iné neostávalo.
Obrátil sa k nim chrbtom
a snažil sa v pokoji prečkať tú búrku a dúfať, že senátorovi to,
čo s nimi urobil, bude stačiť.
Napokon pocítil, ako obaja klesli
do postele späť k nemu. Senátor skončil uprostred medzi nimi, akoby im ani
len nechcel dovoliť, aby sa viac jeden druhého dotkli.
Napätie v miestnosti všetci
takmer cítili.
„Pamätajte si, chlapci moji, že
žiadne ďalšie chyby vám už neodpustím...“ povedal im stroho.
Obaja sa zachveli.
Nevedeli o čo ide, ale
senátor od nich ani len nepožadoval, aby sa k niečomu priznali, jednoducho
na nich takto vybuchol bez toho, aby im čokoľvek objasnil.
„Teraz spite, obaja...“ prikázal
im chladne.
Misha pocítil ako ho senátor
objal okolo pása a donútil ho obrátil sa k nemu.
Nebráni sa, ale nepáčili sa mu
ruky položené na jeho tele, obával sa toho, čo všetko by im ešte mohol urobiť,
aby utíšil svoj hnev.
No srdce mu aj tak prudko bilo,
bol vystrašený, nepríjemné pocity mu bránili nájsť si lepšiu polohu, stále sa
ešte mierne chvel.
„A od teba nechcem počuť ani len
slovo, budeš hovoriť, len ak ťa vyzvem... Je ti to jasné?“ obrátil sa k druhému
chlapcovi.
„Áno, môj pane...“ prikývol Eos.
Aj on bol pritiahnutý do
senátorovho objatia.
Tak trochu sykol, keď sa jeho
zadok dostal do kontaktu s povlečením a dlhšie mu trvalo, kým sa na
svojom mieste ako-tak uvelebil.
Misha zaspal až veľmi neskoro a po
celý čas sa nemohol zbaviť toho zvláštneho vnútorného napätia, ktoré k nemu
priviedlo sny plné kriku a ťažko definovateľnej úzkosti.
Obával sa toho, že ráno ich
senátor potrestá, že urobili niečo, čo si ani jeden z nich poriadne
neuvedomil, no muselo to mať neblahý vplyv práve na ich zvyčajne príjemného
pána.
Počas nasledujúceho rána obaja
rýchlo vstali, upravili sa, poumývali a všetko pripravili tak, aby ich pán
nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa oňho dokážu postarať.
Raňajky, ktoré mu chlapci
priniesli by sa dali považovať vyslovene za kráľovské.
Skutočne sa veľmi snažili, aby
bolo všetko pripravené podľa jeho želania.
No aj tak to všetko s dosť veľkými
obavami rozložili na stole.
„Nechajte ma samého, obaja...“ povedal im, keď pred ním stáli, s čo najpokornejšími
pohľadmi.
Bez toho, aby čokoľvek
komentovali, vrátili sa späť do svojej izby, senátor im dnes nepovolil voľný
pohyb po záhrade, mali sa zdržiavať len doma.
Nebol to až taký prísny trest,
ale aj tak sa obávali toho, čo by mohol ešte prípadne vymyslieť.
Obaja sa nervózne prechádzali po
izbe, až kým senátor nedojedol a neodišiel za svojou rodinou.
Potom všetko odpratali a odniesli
do kuchyne.
„Pomôžeš mi natrieť sa,“ pošepol
mu Eos.
Cestou sa zastavil po masť od
Lethy, ktorú obaja skutočne veľmi potrebovali.
Misha prikývol.
AJ TY MNE?
Opýtal sa ho posunkovou rečou.
„Áno, Misha.“
Nadvihol si peplos a oprel sa
o posteľ.
Misha si opatrne naniesol na
prsty dostatočnú vrstvu, a pomaly ju začal vtierať na miesto, ktoré túto starostlivosť
rozhodne veľmi potrebovalo.
„Je to zvláštne... Nikto nič
nevie...“ hlesol Eos.
Už od rána sa snažil zistiť, čo
senátora trápi, no dočkal sa len vyhýbavých odpovedí.
Videl si dnes Attica?
Opýtal sa ho Misha, lebo on sa
ponáhľal ešte zabezpečiť, aby mal senátor pripravený čistý odev, preto sa na
určitý čas rozdelili.
„Nie, nevidel. No možno ešte spí.
Nezvykne vstávať až tak skoro... “
Misha skončil s natieraním.
Eos sa k nemu znepokojene
obrátil a prevzal si od neho masť.
„Ty myslíš, že s tým má
niečo spoločné?“
Chlapec pokrčil plecami.
Povedal mu o tom, ako včera
Atticus požiadal senátora o osobný rozhovor.
Eos medzitým namočil prsty do
masti a pokynul mu, aby sa predklonil.
Urobil to, trochu sa stiahol, keď
pocítil jeho prsty na citlivých miestach, no snažil sa zhlboka dýchať a uvoľniť
sa.
„Je dosť možné, že o nás senátorovi
niečo povedal... možno sa na nás vyhovoril, aby on sám nemal problémy... No
neviem... nemal na to dôvod... A nevyzeral, že je taký... aspoň ja som nič
podobné nepostrehol...“
Misha dúfal, že s tým nemá
nič spoločné, aj on počul o takýchto prípadoch, no vždy na ne doplatil
otrok a nikdy nie, člen domácnosti, ktorý naňho zvalil vinu za svoje
konanie.
