pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
poznámka: Stále Atticov pohľad na vec...
Venované Ell, Lilith.
***
„Marcus...“
Kľakol si k senátorovým nohám, keď sa tie dvere napokon
otvorili a senátor za ním prišiel.
Mal za sebou obed a vypil trochu viac vína, preto cítil
miernu slabosť, no aj tak mu doslova ležal pri nohách a rukami sa opieral
o jeho kolená.
„Prosím, vás, pane, neznesiem tu byť zatvorený, dovoľte mi
pomôcť vám... chcem byť po vašom boku a...“
Jemne nadvihol mužovu tógu a primkol sa bližšie
k nemu.
Senátor bol očividne potešený tým, ako pokorne kľačal pri
jeho nohách, výraz jeho tváre sa zmieril a dokonca ho chvíľu hladil po
tvári.
„Môj Atticus, musíš byť trpezlivý a statočný tak ako
doteraz...“
„Ale pane...“
Pocítil ako jeho ruka skĺzla na pery, prešla po nich
a mierne mu naznačila, aby mlčal.
„Ostaneš tu, tak dlho ako to bude nutné...“
„Áno, pane...“ prikývol napokon, keď si uvedomil, že nemá
význam ďalej pokúšať senátorovu trpezlivosť.
Napokon si sadol k senátorovi, zložil hlavu do jeho
lona a dovolil, aby ho ďalej hladkal. Spokojne privrel oči.
„Dôveruj mi, postarám sa, aby si sa tu nenudil... budem s tebou
tak často, ako to len bude možné... robím to len pre tvoju ochranu, len preto,
aby na teba nepadol ani len tieň podozrenia...“
„A čo moja sestra? Dúfam, že ani ona...“
„Tvoju sestru som si už preveril... Aida nemá z tou vecou
nič spoločné, je to len žena, nebudem ju viniť za hriechy mužov...“
„Ďakujem vám, môj pane...“
„Ešte neďakuj, nevieš, čo ťa čaká...“
„Dôverujem vám, prepáčte, mi, že som o vás pochyboval.
Poslúchnem vás a budem čakať...“
„Tak to má byť, Atticus, poslušnosť je cnosť, ktorú si v takýchto
chvíľach cením najviac...“
„Áno, môj pane...“
Vložil svoj osud do rúk toho muža, a chcel mu
dôverovať. No prial si aj to, aby to všetko už skončilo, aby mu bol opäť
umožnený pohyb po dobe a prinavrátené všetky ostatné privilégiá.
Zároveň však pocítil, ako druhá senátorova ruka vkĺzla pod
jeho biely peplos.
Zastonal, keď senátor majetnícky zovrel v rukách jeho
penis.
„Si len môj, prenechaj rozhodovanie len na mňa... uvidíš, že
budeš napokon spokojný, môj drahý...“
„Povedz mi, komu patríš, Atticus, komu patrí tvoja vernosť?“
„Len vám, Marcus, patrím len vám...“
Cítil ako ho tá ruka začala nemilosrdne spracovávať, stonal,
úplne premožený tými príjemnými pocitmi, a keď bol jeho peplos vyhrnutý a on
zároveň cítil ako senátorove pery jemne hrýzli jeho bradavky, nemohol si
pomôcť.
Túžil potom, aby si ho vzal, tak ako to robil so svojimi
otrokmi, rád ho pritom pozoroval, a to ako lámal ich vôľu ako ich donútil,
aby mu patrili ho vzrušovalo, pokiaľ senátor neurobil niečo, čo by mohlo
ohroziť životy chlapcov, s tým sa nikdy nedokázal stotožniť.
Vydal zo seba protestný nárek, keď ho senátor pustil a posotil
smerom k posteli. Dopadol na ňu, vydráždený jeho dotykmi.
Zdvihol ruky, a nechal ich uložené na posteli, v očakávaní
rozovrel nohy a dovolil senátorovi, aby mu vyhrnul peplos, takmer až nad
hlavu.
Cítil na tele jeho ruky, podriaďoval sa im.
Dal si ich za hlavu, keď pocítil ako si ho Marcus začal
pripravovať, jeho prsty si ho podmanili, podriadil sa ich rytmu a dovolil,
aby položil ruky na jeho boky a prenikol doňho.
V tejto pozícii sa Atticus aktívne pohyboval, senátor
mu pomáhal svojimi pevnými rukami a on spokojne stonal, sám sa nabodával
na jeho penis a užíval si tú mieru kontroly, ktorú mu senátor povolil.
Jeho pohyby sa zrýchľovali, spájal sa s ním čoraz
drsnejšie, kričal jeho meno, a bol priam bolestivo tvrdý.
Senátor mu dovolil, aby sa nadvihol, jednou rukou sa opieral
o jeho zadok a prirážal doňho, kým on spokojne dráždil svoj penis.
Senátor odďaľoval svoje vyvrcholenie a jeho príkaz aj
jeho nútil spomaliť, až keď ho zúfalo prosil, aby mu to dovolil, až potom
pocítil ako si ho podrobila slasť.
Kričal, keď sa urobil a pocítil ako aj senátor dosiahol
uspokojenie hlboko v ňom.
Starší muž z neho vykĺzol a takmer násilne ho
stiahol pod seba.
Dovolil mu, aby si naňho ľahol, obaja prudko oddychovali a on
senátora prijímal vo svojom objatí.
Obdivoval nenásytnosť svojho milenca, aj to ako dokáže
zvládnuť troch mladých chlapcov, vedel, že aj so svojimi otrokmi má vášnivý
vzťah a dokáže sa o nich v posteli dobre postarať. Sám bol svedkom toho, ako nekompromisne si
ich podriadil.
„Ničoho sa neobávaj, Atticus, už čoskoro sa to všetko,
skončí... už čoskoro...“ pošepol mu zastretým hlasom.
