Ghosts 9. kapitola 1/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.

varovanie: bez varovania

Hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

 Pre Ell, Lilith.

S vyplnenou prihláškou v batohu, pomaly vstúpil do triedy. Chystal sa ju potom ako dôjde k určitým potrebným krokom odniesť na ubytovacie oddelenie.

Rodičia súhlasili, aby si začal vybavovať internát. Zavolal im počas hlavnej obednej prestávky.

Najprv to skúsil s matkou, využíval to, že bola naňho ešte stále nahnevaná, kvôli tej záležitosti so Sang Hee.

Považovala to za dobré riešenie, no trvala na tom, aby sa k tomu vyjadril aj jeho otec. To bola asi tá najťažšia časť.

Jung cítil ako mu srdce tlčie až kdesi v hrdle, keď začul ten jeho zvyčajne prísny hlas, ktorý nasadil vždy, keď sa s ním o niečom túžil zhovárať.

Musel si samozrejme vypočuť pár vecí, ktoré ako vždy patrili k ich rozhovorom, no statočne to pretrpel a vyslovil sa so svojím návrhom v tej správnej chvíli. Inak si nevedel vysvetliť to, že otec mu na to len kývol a ani sa mu nevyhrážal tým, že ho prinúti vrátiť sa k nemu. Začínal mať také tušenie, že si našiel novú zábavu a možno aj omnoho dôležitejšiu než starostlivosť o nevyrovnaného syna, no otec nemal v úmysle narušiť svoju nedotknuteľnosť a pripustiť, že je rovnakou ľudskou bytosťou, ako všetci ostatní.

A Jung bol natoľko spokojný s jeho súhlasom, že sa ani len neodvážil od neho požadovať akékoľvek osobné informácie.

Značne si vydýchol, keď mal túto záležitosť konečne za sebou a začať vypĺňať prihlášku, keďže predpokladal, že s prijatím nebude problém, jeho rodina mala dostatočný vplyv na to, aby ho pretlačila kam by sa mu len zažiadalo, no on sa chcel ubezpečiť o tom, že sa dostane na to správne miesto a do tej správnej izby, preto sa do toho chcel osobne zaangažovať a ubezpečiť sa o tom, že jeho požiadavky budú splnené.

Po jeho príchode do triedy nastalo ako vždy tak trochu rozpačité ticho, spolužiaci sa s ním bavili len zriedkavo a len, ak ich vyzval, prípadne aj oslovil, čo dnes nemal  v úmysle, keďže bol zaujatý úplne inými vecami.

Sung Joon už sedel na svojom mieste, no nekontaktoval ho ani len pohľadom, predstieral, že s ním nemá nič spoločné a šlo mu to tak dobre, až ho to mrzelo. No vedel, že vzhľadom na povahu ich vzťahu je to taktu jednoduchšie, ich zblíženie by práve teraz vyvolalo len zbytočný rozruch.  No o nejaký čas budú spolubývajúci a potom by pomaly a postupne mohli aj na verejnosti prejavovať bližší vzájomný vzťah.

Aspoň tak si to predstavoval a ani príchod dejepisára pána KWON SANG WOO naňho dnes neurobil takmer žiadny dojem.

Jeho výklad akéhosi menej známeho konfliktu vnímal len veľmi neurčito, robil si poznámky a po celý čas si na okraj čmáral akúsi postavičku s mierne unudeným výrazom.

Pán Kwon ako vždy tak trochu teatrálne písal po tabuli, podčiarkoval dôležité nadpisy a vrhal na nich tie svoje ostré pohľady.

No on si viac než jeho oduševnený výklad všímal to,  Sung Joona, dnes z neho takmer nedokázal spustiť oči. Po včerajšom zblížení, ho mal plnú hlavu a nemohol sa dočkať konca vyučovania, chcel s ním stráviť ďalší deň a večer mali ísť do klubu s nimi, Neil aj Hyuk súhlasili z tých návrhom, že sa stretnú v klube.

Preto mal pomerne dobrú náladu a kvôli ničomu si dnes nerobil starosti. Dokonca ani kvôli tomu mladému učiteľovi, s ktorým nedávno hovoril. Teraz tomu už neprikladal až takú veľkú dôležitosť, hlavne preto, že sa mu mienil podľa možnosti čo najviac vyhýbať.

Dopísal ešte poslednú vetu a opäť pozrel na Sung Joona. Jeho priateľ mu však tentoraz opätoval pohľad, akoby snáď cítil, že z neho po celý čas takmer nespúšťa oči.

Väčšinu spolužiakov to znervózňovalo, lebo si oprávnene mysleli, že plánuje niečo proti nemu, zvyčajne medzi nimi dochádzali k viacerým stretom, niektoré z nich dokonca končili aj napomenutiami, no už dlhšiu dobu bolo ticho a nič sa nestalo, preto bolo pochopiteľné, že v nich práve takéto zdanlivo neškodné záležitosti vzbudzovali obavy.

Keďže to nebolo prvý raz, čo sa takýto pohľad stal impulzom pre bitku za školskými bránami, prípadne iné nepríjemnosti s tým spojené.

Tentoraz však šlo o signály iného druhu a Jung s potešením zaznamenal takmer nepatrné kývnutie, ktorým mu jeho priateľ naznačil, že mu neprekáža to, ako si ho prezerá, aj keď na prvý pohľad to mohlo pôsobiť tak trochu inak.

Bola to taká dráždivá hra medzi nimi a on si ju užíval so všetkým, čo k tomu patrilo.

Jung s námahou upriamil pozornosť na poznámky, až keď si uvedomil, že začína zaostávať.

A zvyšok hodiny prežil naplnený príjemnými očakávaniami, nič nemohlo vylepšiť deň lepšie, ako predstava, že sa nemusí vrátiť domov do svojej izby a neustále byť vystavovaný pokušeniam, ktorým by aj tak skôr či neskôr podľahol.

Sang Hee by ho opäť niečím vyprovokoval, hoci len tým svojím nevinným a vystrašeným pohľadom a on vedel, čo by potom nasledovalo.

Privítal to zvonenie, o ktoré tak nevyhnutne stál a vyskočil zo svojho miesta, hneď ako posledná hodina skončila.

Spolužiaci mu ustupovali z cesty a on sa ponáhľal k skrinkám, aby sa mohol čo najskôr prezuť a počkať vonku na zvyčajnom mieste, na svojho priateľa.

Sadol si na lavičku, a tak trochu zamračene sledoval oblohu, ktorá sa zatiahla, skôr než si to vôbec stihol uvedomiť.

Blížila sa búrka, ochladilo sa, ale on tam aj tak sedel, až kým neuvidel svojho spolužiaka. Sung Joon dobehol k nemu, klesol na lavičku vedľa neho a tak trochu nervózne sa dotýkal popruhu na svojej taške.

„Konečne som vonku... takmer som sa odtiaľ nemohol dostať... Všetci mi dohovárali, aby som ťa nechal na pokoji...“ vyhlásil bezstarostne.

Jung ovinul ruku okolo jeho pliec.

„A plánuješ to dodržať?“

„Ani nie, ja rozmýšľal som či by sme nešli do toho obchodného centra, neďaleko klubu, mohli by sme si pozrieť nejaký film a potom sa tam len tak flákať...“

Jung súhlasil.

„To znie dobre...“

No museli sa poponáhľať, aby stihli vlak, keďže auto budú mať k dispozícii, až keď po nich prídu  páni. Jeho matka totiž obmedzila jeho jazdy ich súkromnými autami a Sung Joonov zvyčajný odvoz na nich nemal čas.