pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.
varovanie:15+
Hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
„Prosím...“
bolestne vzlykol Jung.
Prudko trhol
putami, a už ani len sám nevedel, prečo sa tomu vlastne bránil.
Hyukove pery ho
skúsene láskali, cítil jeho jazyk, pery
a zuby, všetko to dokopy tvorilo takmer neodvratnú jednotu, ktorá ho
skúsene ochutnávala.
Nedokázal
zabrániť tomu, aby nepociťoval sladké zadosťučinenie, spojené s láskaním,
ktoré bolo takmer nad jeho sily.
„Tak vidíš, ja viem, že takto sa ti to
páči...“ pošepol mu.
Pocítil ako si
ľahol k nemu.
Tlmene zalapal
po dychu, keď si ho pripravil a vstúpil doňho, užíval si ten pocit,
odovzdal sa tomu a už len spokojne stonal a celé jeho telo sa hnalo
smerom k neúprosnej túžbe po vyvrcholení.
Hyuk ho však
pevne ovládal, dráždil a bozkával, natoľko, až nad sebou takmer strácal
kontrolu, kričal od slasti, ktorá ho zaplavovala a nedokázal myslieť na
nič iné, len na penis ktorý sa prudko pohyboval v ňom.
Prijímal ho,
prosil oňho a pokúšal sa vyslobodiť zo svojho zovretia, no ten muž ho
pripútal pevne.
„Prosím,
rozviaž ma...“ zanariekal znepokojene.
„Nie, to
neurobím, chcem, aby si ostal takto... chcem to...“ pošepkal mu Hyuk, pocítil
jemné uhryznutie na krku, ktoré mu na ňom zrejme aj zanechalo značku.
Opäť tlmene
vzlykol a zalomcoval putami, no jeho telo sa pohybovali s tým
mužovým, vychádzalo mu v ústrety a on cítil spokojnosť, bol ním úplne
naplnený a dokázal len stonať a nechať sa ním viesť.
Až kým ho
neobklopila sladkosť ich spoločného vyvrcholenia, o ktoré sa postaral
Hyuk.
Pocítil ako ho
opustil a zahanbil sa za svoje reakcie a za to, ako sa mu podrobil.
Ostal pri ňom
ležať, úplne nahý si ho pritiahol k sebe a chvíľu obaja prudko
oddychovali.
Potom mu Hyuk
odviazal ruky a on ho bezmyšlienkovite objal okolo krku. Uložil sa na jeho
hruď a počúval tlkot mužovho srdca.
Zaspal.
Schúlený v teple
jeho objatia a obklopený prikrývkami.
Spal tak tvrdo
ako už dávno nie.
A nechával
sa po celý čas objímať.
Prebudila ho
prenikavá príchuť cigaretového dymu.
Hyuk ležal pri
ňom a fajčil, pomalými a skúsenými ťahmi.
Pozrel naňho a tak
trochu s obavami odhrnul prikrývku.
„Koľko je
hodín?“
„Neviem a ani
ma to nezaujíma...“ nedbanlivo pokrčil plecami jeho spoločník. Dofajčil a strčil
ohorok do popolníka.
„Možno už je
čas ísť...“
„Nie, ty nikam
nepôjdeš... Budem ťa mať, tak dlho, ako sa mi len zachce... Ešte som s tebou
neskončil...“
„Ale ja
nemôžem...“ namietol rozrušene.
No nevyzeralo
to, že by v tejto posteli o niečom rozhodoval, keď sa pokúsil vstať,
bol do nej opäť zatlačený.
„Ostaneš tu!“
nahnevane sykol Hyuk a chvíľu ho držal za ruku omnoho silnejšie, než by mu
bolo príjemné.
Pocítil ako si
naňho ten muž sadol.
Pridržal mu
ruky na posteli a neprestal, kým sa nepodriadil sile jeho zovretia.
Až potom z neho
zliezol a on si uľahčene vydýchol.
„Nemôžem viac
chýbať v škole...“ nechcel si ani len predstaviť, čo nastane, ak niekomu
zavolajú.
„Dnes chýbať
budeš....“
„A Sung Joon,
kde je... on...“
„Ani on do
školy nepôjde...“
Obrátil sa mu
chrbtom, no on vsunul nohu medzi tie neho a zozadu sa k nemu pritisol.
Tlmene vzlykol,
keď pocítil na sebe jeho tvrdosť.
„Ty chceš ešte?“
Namiesto
odpovede pocítil ako doňho opäť vnikol.
Počiatočné
pálenie bolo opäť nahradené jeho prítomnosťou, ktorá ho rozochvela.
