10. 8. 2014

Manželská zmluva 17. kapitola 3/4









pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn (John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: Iantov pohľad.
 
Hodnotenie





                                                                      Pre Ell, Lilith. 

„Aj Viktorovi sme sľúbili, že prídeme za ním,“ pripomenul mu Ianto.
Keďže bolo nutné tomu muža poučiť o tom, akoby sa mal správať, aj keď na začiatku to vyzeralo tak, že je oboznámený s tým, akoby mal v spoločnosti fungovať, no vzhľadom na to, čo sa práve dozvedel, považoval za nutné mu hneď na začiatku určiť isté hranice.
„Hneď za ním pôjdeme...“
„A on bude súhlasiť s tým, aby sme niečo také teda... viem, že to nechceme urobiť, ale v prípade, že by mu niekto niečo také urobil...“
„Zatiaľ mu ten obojok ani len neukážeme, radšej nechci vedieť, čo by to s ním urobilo...Keď sa pred ním vyzlečieš, urobí všetko o čo ho požiadaš. Hlavne teraz. Je spokojný s tým, že bude mať svoj domov... Mohli by sa mu stať aj omnoho horšie veci...“  bez váhania odvetil Malcolm.
Ianto radšej nezisťoval, o čo všetko by mohlo Viktora ešte postretnúť. Potreboval ešte vstrebať tú správu, pred ktorú ich postavili teraz.
Spoločne so svojím manželom prešli do Viktorovej izby. Skrinku nechali zatvorenú v tej ich, pre istotu ju zamkli k svojim osobným veciam, aby sa k nej náhodou nikto nedostal. No aj tak nemohol zabudnúť na jej veľavravný obsah.
„Prišli sme si s tebou pár vecí vyjasniť...“ povedal Malcolm autoritatívnym hlasom, keď stáli pred posteľou istého muža, ktorý sa na nej rozvaľoval úplne nahý.
Viktor si okamžite urobil pohodlie, a ani trochu ho netrápilo, že v dome nie je sám.
„Samozrejme, pane...“ povedal a bezostyšne sa im vystavoval na obdiv.
Ianto musel uznať, že je to príťažlivý muž, no nemal v úmysle sa k nemu približovať viac, než by to bolo nutné.
„Budeš sa správať tak, ako keď si ma vyhľadal na tej pláži, zatiaľ tvoje služby tohto druhu nebudeme potrebovať.“
„Naozaj musím? Je to otravné... Ja by som bol rád, keby ste prišli ku mne a dovolili mi...“
„Nie, Viktor!“ chladne ho uzemnil Malcolm.
Mladý muž úslužne sklonil hlavu.
„A hlavne pred deťmi si dávaj pozor, lebo ťa budem musieť prísne potrestať, ak oni prídu na to, že nie si môj obchodný partner...“
„Áno, pane...“ hlesol Viktor už trochu menej nadšeným hlasom.
Pretože si zjavne uvedomoval, že dnes k nemu jeho páni neprišli kvôli tomu, aby im dokázal svoje kvality.
„Urobím všetko, čo budete chcieť...“ dodal napokon a vrhol jeden pohľad na Ianta, ktorý tak trochu rozpačito postával pri Malcolmovi.
„Ja teraz budem musieť odísť, Ianta budeš poslúchať tak ako mňa... To čo ti povie, ber ako záväzný príkaz...“
Viktor opäť prikývol a dal najavo svoju podriadenosť aj pred ním.
Malcolm dal Iantovi pohľadom najavo, že teraz má celý dom na starosti on a potom opustil izbu.
Už len to, že ho tam nechával samého s iným nahým mladým mužom, bolo príjemné. Malcolm mu zrejme začínal opäť dôverovať.
„Ja bol by som rád... keby si sa obliekol...“ povedal napokon, chcel si vyskúšať, či ho bude skutočne rešpektovať.
„To je škoda, myslel som si, že sa vám páči to čo vidíte...“ povedal Viktor, no aj tak siahol po boxerkách a tričku a pod jeho dozorom sa obliekol.
„Stačí mi, keď ostaneš oblečený a radšej si odpusti tie svoje drzé poznámky...“
„Isteže...“ usmial sa naňho Viktor.  
„Potrestáte ma?“ dodal spôsobom, z ktorého skôr vyplývalo to, že by na sebe rád pocítiť tvrdosť jeho ruku.
Ianto rozpačito pokrútil hlavou.
„Nie, ak budeš poslúchať, tak...“  skutočne nevedel, čím by sa mu mal vyhrážať. Nemal s takýmito vecami žiadne skúsenosti a ani po nich netúžil.
„Kým sa pán nevráti, nevyjdeš odtiaľto a nechcem ťa vidieť v blízkosti mojej rodiny, kým sa nebudeš správať tak, ako predtým...“ povedal mu napokon.
„Ostanem bez jedla?“ opýtal sa ho, ten úsmev mu z tváre akosi zmizol.
„Nie, to nie, jedlo ti sem prinesiem... Samozrejme, ak nebudeš robiť problémy...“ nemal v úmysle sa mu vyhrážať takýmto spôsobom, no videl, že zmienka o jedle ho dosť znepokojila.
„Ďakujem vám, za pochopenie pán Ianto... Verím, že si budeme veľmi dobre rozumieť...“
„Nie, Viktor, nezvykaj si na to, že tu s nami ostaneš, lebo to nebude mať dlhé trvanie. Len sa snaž nám neplieť pod nohy a nerobiť problémy.“
„Ako poviete, pane...“
Mladý riaditeľ nadácie vedel, že teraz by mal odísť podľa možnosti za deťmi, no jedna vec, bola bojovať proti lige a tá druhá bola, prijať niečo také ako otroctvo a považovať to za samozrejmosť.
„Nemusíte to robiť, nejakým spôsobom sa postaráme o to, aby sme vám zabezpečili slobodu... Nemusíte nikomu slúžiť...“
Vedel, že Malcolm sa bude hnevať, ak zistí, že mu niečo také povedal, no nemal v úmysle podporovať to k čomu ho prinútili členovia ligy zabijakov.