pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.
varovanie:15+
Hodnotenie
Jung si sadol
na svoju novú posteľ.
Konečne mu
schválili internát a mohol sa presťahovať k Sung Joonovi.
Dokonca to bolo
ešte lepšie, než si pôvodne myslel, lebo jeho spolubývajúci sa niekam
presťahoval so svojou novou priateľkou a vyzeralo to, že budú mať
internátnu izbu len pre seba.
Aspoň Jung sa
už mienil postarať o to, aby im tam nikoho ďalšieho nedávali. Mohol si to
dovoliť, keďže jeho rozhodnutie bývať na školskom internáte sa aj tak stretlo
s dobrým ohlasom u rodičov. A to, že nebude robiť problémy sa
odzrkadlilo aj na tom, že od nich opäť dostával svoje vreckové, v takej
výške ako predtým než ich podľa matkiných slov tak veľmi sklamal.
Pozrel na
telefón, ak by mu náhodou volali oni, chcel ich dnes odbiť, lebo fakt nemal
chuť sa s nimi práve teraz stretávať. To posledné rande, ho len utvrdilo v tom, že bude najlepšie nad nimi čo
najskôr získať kontrolu.
Čo však
neznamenalo, že ho tá láskavosť, ktorú mal urobiť Sung Joon pre Omegu, vôbec
neznepokojovala.
Práve naopak,
dosť roztrpčene hľadel na to, ako sa ten krehký chlapec pripravuje, obliekal sa
do tmavého oblečenia a niečo si strčil do bundy, nevedel čo presne to
bolo, no Sung Joon to okomentoval ako „To vieš, poistka, keby niečo... človek
musí byť pripravený na všetko...“
„Ja... možno by
som mal ísť s tebou...“ začal opäť
s tým istým rozhovorom, aj keď vedel, aká bude odpoveď, pripadalo mu priam
nemysliteľné, pustiť svojho milenca, samého a bezbranného len na miesto
pochybného charakteru.
„Nie, nie, to
neprichádza do úvahy... Teba som radšej vôbec nespomínal a najlepšie bude,
ak ostaneš tu, ako moja záloha pre prípad, že by sa niečo zvrtlo, no už sme o tom
predsa hovorili, skutočne sme už všetko prebrali, tak to už nechaj tak...“ namietol Sung Joon.
Už sa kvôli
tomu takmer pohádali, no jemu na tom nezáležalo, lebo najdôležitejšia bola
predsa len bezpečnosť jeho priateľa.
Nevedel, čo by urobil,
keby sa mu niečo stalo.
„Nepáči sa mi
to, možno to za to ani nestojí...“ pokúsil sa o to ešte raz, dokonca vstal
z postele a na chvíľu ho obrátil k sebe, aby mu mohol hľadieť
rovno do očí, pretože vedel, že takto ho dokáže skôr prehovoriť.
„Už sa toľko
neboj, robil som aj nebezpečnejšie veci...“ odfrkol Sung Joon.
„Áno ja viem,
ale to neznamená, že ... ti aj teraz musí všetko vyjsť... som proti tomu,
nemôžem si pomôcť, jednoducho nechcem, aby si tak riskoval...“
„Nie som
dievča, som muž...“ sebavedome zdvihol
hlavu a nasadil tvrdý výraz tváre, ktorý akoby ani nepatril k jeho
jemným črtám.
„Bude lepšie ak
ťa tam nepustím...“ naďalej pokračoval Jung.
Cítil akési
zvieranie v oblasti žalúdka.
„Budem to v poriadku,
pamätaj si, že stačí len táto jedna vec a potom, ich už budeme mať pod
kontrolou... alebo chceš, aby nás dostali, tak ako naposledy...“
„Ale prosím ťa,
prestaň už s tým... Nič to nebude... O pár hodín sa vrátim...“
Jung zahnal
hnev spojený s touto predstavou.
A pokúšal sa
nemyslieť na to, čo všetko s nimi urobili v tej izbe, bola tam z neho
len úbohá hračka.
Hyuk ho
vlastnil a ovládal a Neila ani len nevidel.
No podľa Sung
Joonovho opisu s ním takisto strávil kvalitný čas.
O čom svedčili
červené čiary na jeho chrbte.
Podľa toho čo
mu povedal, si s ním užíval tie praktiky, ktoré by zrejme nedovolil ani
jemu.
Rozumel tomu
prečo sa to snaží Sung Joon ukončiť, no
nič to nemenilo na tom, že sa oňho veľmi bál.
Možno aj preto,
že poznal miestne podsvetie a vedel ako to chodí. Stačila len malá chyba a niekto
ako on by mohol pokojne zmiznúť, na dlhší čas a možno aj navždy.
Bolo nutné vždy
zvážiť aj túto možnosť, skôr než sa niekto pustil do záležitostí týkajúcej sa
Omegu a jemu podobným.
Práve to
napokon zavážilo a on opäť ustúpil.
„Tak dobre, ale
chcem, aby si si nechal zapnutý mobil, nech pôjdeš kamkoľvek, nemám v úmysle
ťa stratiť z dohľadu...“
„Rozkaz,
pane...“
Usmial sa naňho
a zmierlivo ho pobozkal.
„Keby niečo,
tak zavoláš, a keby si nemohol zavolať tak...“
„Jasné,
jasné...“ kývol hlavou Sung Joon.
Bolo na ňom
vidieť, že ho ďalší z tých nekonečných rozhovorov dosť otravuje, ale Jung
nemienil len tak ľahko ustúpiť.
„Čoskoro som
späť, vážne to bude v poriadku...“ povedal mu, keď sa spolu lúčili.
Jung si sadol k úlohám
a len dúfal, že bude mať pravdu, lebo v opačnom prípade by bol
schopný narobiť v meste riadny neporiadok.
