pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Počas tých ďalších dní, ktoré
nepochybne preverili Eovu oddanosť, si Misha užíval pokojnú atmosféru, ktorá sa
stala súčasťou ich životov s pánmi.
Eos sa stále obzeral za
dievčatami, pokiaľ mu to bolo umožnené,
no pred senátorom vystupoval ako poslušný, prípadne v primeranej miere
vzdorovitý otrok.
Nevysvetlil mu dôvod svojho
konania, tváril sa v tomto zmysle tak trochu záhadne a Misha sa
postupom času zbavoval toho nepríjemného napätia spojeného s tým, keď sa
senátor obrátil na Ea s akýmkoľvek príkazom.
Pretože ten mladý muž skutočne
zaujal svoje miesto v dome a robil to, čo bolo vhodné vzhľadom na
jeho postavenie v tejto rodine.
Jednotlivé mesiace ubiehali
pokojne, dokonca ani konflikt medzi ženami už nebol až taký vyostrený, zmenil
sa však na dosť nebezpečnú a pomerne tichú ignoranciu.
Dokonca aj Atticovi sa
uľavilo potom, ako bol ukončený posledný
proces, majetkové záležitosti boli zariadené a on si tiež užíval ničím
nerušený a dalo by sa povedať, že jednoduchý život v dome svojho
staršieho milenca.
Práve teraz však bol jeden z tých tichších večerov, keď bol senátor
pozvaný samotným cisárom a spolu s Atticom mu robili spoločnosť.
Misha a Eos boli sami vo
svojej izbe, tmavovlasý otrok vyrezával sošku vlka, z kúska dreva, kým Eos
neustále pobehol sem a tam.
Jeho privilégiá dospeli až do
takej miery, že mohol mať tento nožík, aj keď len na určitý limitovaný čas.
Preto sa dosť ponáhľal, aby to
stihol skôr než nadíde noc, pretože ak by ho nevrátil včas, mohol byť mať
problémy so svojimi pánmi.
No vyrezávanie bolo preňho
pomerne upokojujúcou a príjemnou činnosťou, ktorú počas takýchto večerov
rád zdokonaľoval.
Eos mal však zjavne iné plány,
vykláňal sa z okna v novom odeve, ktorý nedávno dostal od senátora.
Misha k nemu len občas
zdvihol zrak, keďže práve teraz si musel dávať pozor hlavne na prsty, dokončoval
totiž hlavu a tá bola preňho asi tak najťažšia.
Napokon však dokončil svoje
dielo, spokojne si ho obzrel a šiel odovzdať nôž na vyrezávanie späť do
skrinky, na to určenej.
Keď sa vrátil, Eos mu venoval
jeden z tých spokojných úsmevov a nadšene si prezeral hotovú figúrku.
„Je to skutočne veľmi pekné...“
pochválil ho a obzeral si jeho dielo zo všetkých strán.
„Môžem ho uložiť na poličku?“
Misha znakoval áno, tak sa tam
Eos vyštveral a uložil to k tým ďalším figúrkam.
A potom sa vrátil k nemu,
späť na mäkký koberček, na ktorý sa uložil.
Chvíľu len tak ležali vedľa seba.
Tak ako počas tých ďalších nocí,
odkedy im senátor daroval aj túto vymoženosť.
No bol to práve tento koberček,
na ktorom často končili nahí a úplne zbavení zábran.
Misha sa uložil do Eovho náručia,
dovolil mu, aby ho objal.
Cítil tep jeho srdca, jeho priam
fascinujúcu blízkosť.
Spojenú s mäkkosťou koberčeka
so zvieracej kože.
Počas takýchto okamihov bol
skutočne šťastný, cítil sa tu ako doma, v ich izbe, v pevnom objatí
iného muža.
„Budeme si musieť dávať pozor, od
cisára sa vždy vrátia takí rozdráždení...“ nespokojne poznamenal Eos.
Misha sa pohol v jeho náručí.
Nebolo nutné na to práve teraz
odpovedať, Eos ho už poznal natoľko, aby vedel, že aj on sa tých príchodov
obáva.
No dnes ich čakala jedna z tých
nocí, keď boli len sami dvaja, oslobodení od akejkoľvek práce a príkazov.
Pritisol svojej pery k tým jeho
v jemnom bozku, v čistej nehe, ktorá nebola ničím iným len prejavom
priazne.
A potom použil svoje ruky,
aby položil tú otázku, ktorá ho trápila. Chcel vedieť, či má Eos nejaký plán
alebo či toto jeho podriadenie sa je len nejakou hrou so zlým koncom. Odpoveď
ho prekvapila, a tak trochu aj dojala.
„Ale musím uznať, že teraz je to
jednoduchšie, keď som sa im podriadil ja... Stále to nemám až tak rád, ale už
som prijal svoje postavenie a odovzdal som im svoje telo, ale moju dušu tú
mi nikdy nevezmú... Nebudem cítiť k senátorovi to, čo k nemu cítiš
ty, ale rozhodol som sa to urobiť, aby sme mali konečne pokoj, nechcem byť
neustále trestaný a ponižovaný, chcem si žiť dobre, tak akoby som bol doma
a viem, že jediný spôsob ako to dosiahnuť je prijať senátora, lebo mi dal
dostatočne najavo, aký osud by mal čakal, ak by som uňho upadol do úplnej
nemilosti, ja nezniesol by som ten dom rozkoší a všetko s tým spojené,
bolo by to peklo... Tu mám aspoň nejaký život a mám tu aj teba... “
Misha pocítil ako sa mu po týchto
slovách skutočne uľavilo, pretože ho sledoval, vyhodnocoval jeho reakcie a aj
keď preňho bolo ťažké tomu uveriť, pochopil to, že to myslí vážne pri pohľade do
jeho očí.
Nebola v nich žiadna
pretvárka ani nijaký iný úmysel, len úprimná snaha o to, aby obaja mohli
žiť lepší život.
poznámka: keďže poviedka nám pomaly končí (ostávajú 3. kapitoly do konca + ep) tak to už nechcem nejako výrazne komplikovať, už budeme len uzatvárať... Aj keď nejaké zmeny ešte nastať môžu...
