20. 9. 2014

Senátor 23. kapitola 1/3









pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.

hodnotenie






 Pre Ell, Lilith. 

„Sú to už dva týždne...“ poznamenal senátor, počas jednej z tých nocí, keď mu jeho mladý otrok ležal v náručí a užívali si príjemnú nečinnosť.
Misha ukázal znak pre áno a senátor jednou rukou vkĺzol do jeho vlasov, ktoré v poslednom čase opäť o niečo podrástli.
Jeho pán narážal na definitívne rozlúsknutie konfliktu panej domu s pani Aidou, sestrou jeho oficiálneho milenca.
Senátor rozhodol, aby sa  Atticus so sestrou presťahovali svoj rodinný majetok, až do jej prípadnej svadby, ani tak nie kvôli tomu, že by mu Atticus prekážal, ako kvôli tej poslednej hádke, ktorá si takmer vyžiadala zranenia na oboch stranách a jazvu na Ifigéniinom líci, keďže si rukami chránila tvár, počas jednej z hádok, ktorá sa im skutočne vymkla z rúk. Senátor vtedy nebol doma, zrejme preto si toho dovolili viac než by bolo vhodné a výsledkom boli tentoraz aj zranenia na oboch stranách, keďže sa do seba zúrivo pustili. 
Dovolil mu, aby si so sebou vzal aj Ea, preto teraz so senátorom trávili viac času osamote, aj keď Atticus často za pánom chodieval a trávil čas aj s ním. No bolo to iné, ako keď u nich býval a nevedeli kedy presne sa to zmení, keďže pani Aida, až do svadby samozrejme potrebovala žiť s členom svojej rodiny, ta ako to bolo zaužívané.
Senátor však súhlasil s tým, aby sa po uplynutí trestu, ktorí udelil aj svojej manželke, mohla stretávať so svojou vnučkou aj naďalej, no nateraz bolo dieťa súčasťou tej druhej domácnosti. Čo pani znášala dosť ťažko, no musela sa podriadiť rozhodnutiu svojho manžela.
Mishovi to až tak veľmi neprekážalo, aj keď Eos mu chýbal, keďže si naňho už dosť zvykol, no po jeho odchode sa opäť uvoľnili pravidlá medzi mužmi a ženami a opäť sa mohol kamarátiť s Ideyou, ktorá senátora naďalej učila posunkovú reč.
Dalo by sa povedať, že bez tých dvoch bol dom až nezvyčajné tichý a vládol tu takmer ukážkový pokoj.
„No možno je to tak najlepšie, Atticus sa musí naučiť ako sa starať o svoj majetok...“ povedal mu senátor, a naďalej ho spokojne hladil po vlasoch.
Musel sa o ne poriadne starať a dávať si dobrý pozor, aby boli vždy čisté a hebké, pretože senátor sa ich veľmi rád dotýkal.
Celkovo sa o seba dosť príkladne staral, oproti tomu, aké to bolo keď ešte žil slobodne, aj keď tak celkom nerozumel tej ich posadnutosti s niektorými záležitosťami.
Aj keď už toho chápal viac než predtým, hlavne vzhľadom na isté praktiky, ktoré ho senátor stihol naučiť.
Ľahol si späť na chrbát, vystavoval svoje telo úplne na obdiv svojmu pánovi a aj on musel uznať, že v poslednom čase dosť vyspel, nabral viac síl, za tých pár mesiacov sa aj tak trochu viac vytiahol. Bol silnejší a jeho telo mu slúžilo omnoho lepšie než predtým.
 „Ale nám nechýbajú však, bez nich máme viac času na seba... “ prešiel rukou po jeho chrbte a priam nežne ho pobozkal na odhalené plece.
Misha pocítil príjemné chvenie, ktoré sa šírilo po jeho tele, spolu s tými dotykmi.
No bol už natoľko vyspelý, aby vedel, že senátor pravidelne využíva aj Eove služby.
Ich sexuálny vzťah sa tým neskončil, keďže mladý otrok prichádzal vždy s Atticom a stávalo sa, že si ho senátor odviedol a spoločne niekam zmizli.
No už mu to neprekážalo, zvykol si na svoju úlohu, aj na to, že pán nebude nikdy tak celkom patriť jemu.
Pochopil to pri tých mnohých príležitostiach, ktoré sa mu počas života s ním naskytli.
A užíval si tú časť lásky, ktorú mu jeho pán mohol dať.
Už ani len nepomyslel na to, že by to mohlo byť inak.
A práve teraz prežíval jednu z tých chvíľ, keď bol blízko toho, čo on sám považoval za skutočnú lásku.
A za skutočnú odovzdanosť jeden druhému.
 „Ani nevieš, aké potešenie mi prináša tvoja spoločnosť,“  pocítil jeho ruky na svojich bokoch.
A jeho bozky sa postupne rozšírili až na chrbát.
Boli príjemné, hrejivé a nežné.
Jeho telo prijalo preniknutie, chrbát sa mu mierne prehol, keď svojho pána pocítil v sebe.
Styk bol pevnou súčasťou ich vzťahu a on sám to už vnímal ako jedno z tých momentov, keď nikto a nič iné neexistuje.
Keď padajú všetky bariéry a nezáleží ani na jeho postavení ani na tom senátorovom.
Na krku cítil jeho dych, vnímal jeho pohyby, na začiatku mierne a takmer nežné a zo začiatku pomalšie.
Boli spojení, aspoň na nejaký čas, kým ich svet opäť neoddelí a ich mená medzi nimi určia nepísané pravidlá.
Misha pevne zvieral rukou prikrývku.
Postupne vychádzal v ústrety svojmu pánovi.
Jeho slastné stony, v ňom samom prebúdzali tú slabosť, ktorou predtým opovrhoval.
Pocítil ako bol nadvihnutý a jedna z jeho nôh bola opretá a senátorovo plece.
Zmena pozície spolu so senátorovou rukou s pečatným prsteňom na jeho penise, podráždilo ho to a rozbúrilo jeho krv.
Bol stratený.
Stal sa majetkom Ríma.
Vycvičenými otrokom, závislým od pánových rúk.
Vedel, že už nikdy nebude nič také, ako keď sem po prvý raz prišiel.
Z divého chlapca sa postupne stával mladý muž, vychovaný svojím pánom, tak aby dokázal slúžiť v tejto zámožnej rodine.
Postrehol na sebe tie drobné a takmer nepatrné zmeny, to formovanie ktoré z neho vytvorilo niekoho, o kom takmer nič nevedel.

poznámka: nuž pomaly, ale isto smerujeme do cieľa, takže teraz budú už fakt len také okrajové veci, uzatváracie úvahy a tak...