názov:
Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
paralelná poviedka k poviedke Ghosts
(poviedka Ghosts už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom...
poznámka:
venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...
hodnotenie
***
Kim Min Suk pomaly
opustil tmavú budovu školy.
Stretnutie
s terajším riaditeľom dopadlo veľmi dobre, uznali mu všetky predmety,
ktoré mal urobené a bolo mu oznámené, že si bude môcť dorobiť školu,
presne tak ako si pôvodne naplánoval.
Tak trochu sa obával
toho, že mu to nebude umožnený individuálny plán, lebo nemal v úmysle
chodiť na externé štúdium, ktoré by si momentálne nedokázal zaplatiť, no
pomocou istých známych sa mu podarilo vybaviť denné, ale s individuálnym
študijným plánom, ktorý mu umožňoval chodiť do školy len na nevyhnutné
konzultácie, raz týždenne s profesormi s predmetov, ktoré nemal
dokončené.
Tak mu to vyhovovalo,
nebol až natoľko pod tlakom, študijný plán aj rozvrh, považoval za vyhovujúci.
Šiel odtiaľ rovno do
mesta, zastavil sa v jednej zo svojich obľúbených rodinných reštaurácií,
kde si dal vcelku dobrý obed. Nakúpil si nejaké veci, ktoré bude potrebovať na
štúdium a dúfal, že to bude stačiť. Prevažne len potreby na písanie a podobné
záležitosti.
A potom sa nejaký
čas prechádzal po meste.
Nemal tu teraz veľa
priateľov, aspoň nie takých, ktorí by skutočne stáli o jeho návštevu, no
pomaly si budoval nové vzťahy, aj keď nateraz neboli až také pevné, ako tie,
ktoré mal v minulosti.
Práve prechádzal okolo
jedného obchodu s videohrami, keď mu zazvonil mobil a on váhavo
prijal hovor.
„Kde si?“
„V meste,“ hlesol
znepokojene.
Obzvlášť preto, že to
nebol Kyoung-Ho, ale Sang Hee.
„Rád by som sa s tebou
stretol, máš čas?“
„Áno, ale...“
„Ničoho sa neobávaj, ja
prídem za tebou...“
Min Su mi vysvetlil svoju
približnú polohu.
Napokon sa dohodli na
tom, že ho počká v jednej kaviarni neďaleko odtiaľto.
Bolo to také príjemné miesto,
takpovediac útulné a pokojné, takmer až s domáckou atmosférou.
Kim Min Suk si vybral
jeden zo zadných stolov.
Posadil sa a prezeral
si nápojový lístok.
Približne po dvadsiatich
minútach sa ozvalo cinknutie zvončeka.
Dovnútra vošiel moderne
oblečený mladý muž.
Pomerne vysoký.
Pohľadom prešiel po
miestnosti a pomaly zamieril k nemu.
„Sang Hee?“ opýtal sa ho
neisto.
Skutočne sa veľmi zmenil,
odkedy ho videl naposledy.
Zdal sa mu teraz taký vysoký
a mužný.
Pozdravili sa.
„Rád ťa vidím, Kim Min
Suk...“
Pevne ho objal.
Dovolil mu to, už len
kvôli starým časom.
A potom si sadli k sebe.
„Prepáč mi, že som sa ti
neozval už skôr, ale nevedel som, ako začať, a to všetko... rozumieš tomu,
však?“
„Áno, samozrejme...“ ubezpečoval
ho Min Suk.
Nevedel, čo si o ňom
má myslieť.
Zdalo sa mu, akoby mal pred
sebou úplne inú osobu.
Jeho milenec vyrástol,
zmenil sa, zdalo sa mu, akoby ho už takmer ani len nespoznával.
„Ako sa máš? Je všetko v poriadku?
Ak ti môžem nejako pomôcť?“
Min Suk pocítil jeho ruku
na svojej.
„Kladieš mi naraz, akosi
príliš veľa otázok, nuž pokúsim sa ti na ne odpovedať, mám sa dobre, som
preliečený a neviem, s čím by si mi mohol pomôcť... neviem, no zrejme
s jednou vecou áno... ozval sa mi Kyoung-Ho, myslel si, že sa
stretávame...“ porozprával mu o ich
poslednom stretnutí.
Potom prišla čašníčka,
objednali si dve kávy a keď s úsmevom od ucha k uchu odišla
vybaviť objednávku, opäť na sebe pocítil pohľad svojho bývalého priateľa.
Sang Hee zbledol a znervóznel.
„Neublížil ti, však?“
Min Suk pokrútil hlavou.
„Nie, nič hrozné sa
nestalo.“
Nemal v úmysle mu
povedať všetky podrobnosti.
„A odvtedy sa ti ozval?“
„Povedal, že zavolá, ale
prešli už dva týždne a stále nič...“
Niežeby ho to znepokojovalo,
lebo pokiaľ mal jednu zo svojich vražedných nálad, bolo lepšie sa mu vyhnúť.
