pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
hodnotenie
varovanie: nedobrovoľný sex, 18+
Pre Ell, Lilith.
Jeho odpor bol márny.
Veľmi rýchlo pochopil, že proti
senátorovi sa nedokáže ubrániť.
Cítil jeho dotyky, dnes také
náhlivé a prudké a aj to, ako ho napokon prudko otočil.
„Nezaslúžiš si mi hľadieť do
očí...“ pošepol mu výhražným hlasom.
Cítil z neho tú rímsku
nadradenosť, ktorú niektorí nenávideli a iní sa jej klaňali.
„Pán môj,“ vzlykol bolestne.
„Mlč!“ chladne ho zahriakol
senátor.
Zaprel sa o posteľ, keď ho
Marcus prinútil, aby sa nadvihol.
Hlavne tak, aby zadná časť
opustila posteľ. Tvár skončila v prikrývkach a keď sa pokúsil túto
pozíciu zmeniť, senátorova noha sa nemilosrdne oprela o jeho tvár.
Nechcel to, no nemal na výber,
údery, ktoré dostal, keď sa pokúšal vzdorovať, neboli ani zďaleka slabé
a už vôbec nie nevinné.
Tvár ho pálila a pery
neznesiteľne boleli.
Bol presvedčený o tom, že
senátor by ho tam dokázal zabiť, ak by aj ďalej odmietal poslušnosť.
„Prosím, nie takto... nie...“ protestoval
rozrušene a pokúšal sa dostať svoje telo na posteľ, no nedokázal sa
vymaniť zo senátorovho zovretia.
Nariekal, kričal, upokojil sa len
počas prípravy, počas ktorej nechcel senátora dráždiť, lebo sa obával
bolestivého vniknutia do jeho tela.
Poslúchol a už len mlčal,
sem tam bolestne zastonal a pokúšal sa zvládnuť nápor pánovho hnevu.
Pocítil senátorove ruky na pravom
stehne. Oprel si ich oňho a pevne ho držal. Pričom pocítil, ako doňho
prenikol.
Drsnosť jeho pohybov,
nemilosrdnosť toho, ako prudko doňho vnikal, zvuky, ktoré počul a svoje vlastné
napol bolestné stony mu nemilosrdne pripomenuli to, kam patrí a aj to, aké
je jeho postavenie v Ríme.
Senátor doňho prenikal z boku,
nemilosrdne si bral to, čo mu podľa jeho slov patrilo a Eos zúfalo tisol
svoju tvár do prikrývok, nechty bolestivo zatínal do postele.
Jedna zo senátorových rúk takmer
hravo skĺzla po jeho stehne a pevne zovrela jeho penis.
„Pane...“ vykríkol, keď pocítil
ako ho tá ruka začala láskať, zdesene si uvedomil, že začína pomaly tvrdnúť v jeho
rukách a zasiahnutie bodu slasti, v jeho tele začínalo prebúdzať, tie
pocity, ktoré sa blížili k rozkoši. Bránil sa tomu, trpel tým, že práve on
natoľko pozná jeho telo, že niečo také dokáže.
„Tak vidíš, Eos... tvoje telo už
vie... komu patríš... len ty ... to stále... odmietaš ... pochopiť...“ pošepol
mu.
Eos sa sústredil na láskajúcu ruku a začal sa
pohybovať spolu s ním.
Najprv len pomaly, bojoval s tým
až do poslednej chvíle, ale jeho telo sa podriadilo senátorovho vplyvu.
Nenávidel sa za to, keď sa jeho telo naplo a on s výkrikom vyvrcholil
do senátorovej ruky.
A pocítil silu pánovho
vyvrcholenia hlboko v sebe.
Nejaký čas sa ani jeden z nich
nehýbal, Eos bojoval s protichodnými pocitmi, spojenými so slasťou, ktorú
nenávidel viac než čokoľvek iné.
A potom sa od neho senátor oddelil, klesol do postele a sa
schúlil nabok.
Zaboril hlavu do vankúša a ostal
obrátený chrbtom k nemu.
Jeho telo bolo zneuctené.
Myseľ zlomená.
Cítil to.
Už keď vykonal ten prvý pohyb na
ceste k slasti vedel, že tým priznal svoju porážku.
Senátorova ruka sa dotkla jeho
chrbta.
„To, čo je moje si vezmem
kedykoľvek len budem chcieť a tvojou úlohou bude ostať tu a čakať na
môj návrat...“
Eos nereagoval.
Pocítil ako senátorova ruka
skĺzla na jeho krk.
„Patrilo by sa povedať, áno pane,
nemyslíš?“
Nemohol dýchať.
Zaplavila ho panika.
Zovretie však povolilo, keď sa už
začínal báť, že ...
„Áno, pane...“ hlesol napokon.
Senátorova ruka sa stiahla späť
na jeho chrbát.
„Ja nie som dobrý človek, Eos, ja
sa nad tebou nezľutujem, ty vieš najlepšie čoho všetkého som schopný, som
jedným z tých vlkov... očakávaj odo mňa, to čo by si očakával aj od nich a ešte
omnoho viac.“
Pocítil ako tlak jeho ruky povolil, počul ako
senátor vyšiel z postele, opatrne naňho pozrel. Jeho pán si napravil svoj
odev, ktorý si len vyhrnul, ani sa nenamáhal s tým, aby sa kvôli nemu
vyzliekol.
„Uvidíme sa o pár dní,
Eos...“ povedal mu, tesne predtým než prešiel tými dverami, ktoré sa za ním
zavreli.
Klesol späť do prikrývok, celý sa
chvel a plakal.
poznámka: keďže poviedka končí (nabudúce nás čaká finálová kapitola + epilóg) tak ma zaujíma váš názor na Ea. Keďže na začiatku naňho boli negatívne ohlasy.
