 |
| FINÁLOVÁ KAPITOLA |
pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
hodnotenie
Misha
Svetlovlasý chlapček posúval malú
napodobeninu rímskeho voza po menšom záhradnom chodníčku.
Kľačal na tráve a spokojne
si posúval vozíček, kam sa mu len zachcelo.
Misha sedel na svojom zvyčajnom
mieste. Ideya tam bola s ním, keďže strážila malého, a tak trochu
obaja čakali na senátorov príchod.
Boli vonku v záhrade a tak
trochu sa zhovárali prevažne pomocou rúk a zároveň dozerali na syna svojho
pána.
Lucius zvyčajne býval tak trochu
panovačný a nevrlý, ale keďže dostal od svojho otca novú hračku, dalo by
sa povedať, že prežíval pokojnejšie obdobie a skôr bol zabratý do hry,
ktorá akoby nemala konca kraja.
Ale keď prišiel jeho otec,
okamžite všetko nechal tak a rozbehol sa k nemu.
Senátor vzal svojho syna do
náručia a niečo mu pošepol.
Malý horlivo prikyvoval.
Usmieval sa a túlil sa k svojmu
otcovi.
Senátor si k nemu sadol a hral
sa s ním.
Lucius vyzeral nadšene a spokojne,
keď mu otec venoval všetku svoju pozornosť.
„Môj koník, pôjde ta...“ ukázal
Lucius kamsi ďaleko.
„A čo tam bude robiť?“
„Bojovať bude,“ vyhlásil úplne
vážne.
„Máš pravdu, Lucius, bude bojovať
a na bojovom poli, ale aj na iných... omnoho zložitejších...“
Senátor svojho syna pohladil po
vlasoch.
Povedal mu niečo, čo Misha
nestihol zachytiť.
A šiel si sadnúť k nim.
Netrvalo dlho a aj Lucius
pribehol k nim.
Schúlil sa do otcovho náručia,
zjavne vycítil príležitosť, že otec je dnes viac naklonený k tomu, aby sa
s ním maznal.
Nejaký čas senátor s nimi opäť
hovoril o znakoch, aj ich používal, a dalo by sa povedať, že sa spolu
po dlhšom čase poriadne pozhovárali.
Lucius sa vypytoval na tie divné
značky a senátor mu trpezlivo vysvetľoval, že je to tajná reč, ktorú sa
možno raz naučí aj on.
Ich rozhovor sa týkal dnes len
bežných pojmov, na Ea sa pýtať nesmel.
Senátor mu to zakázal pod hrozbou
tvrdého trestu.
A dal Mishovi jasne najavo,
že aj keď by bol Eos opäť v jeho priazni, nedovolí, aby sa viac stretávali.
Jeho rozhodnutie čo sa týkalo
tejto záležitosti bolo nemenné.
Preto hovorili o iných témach,
prevažne neškodných a týkajúcich sa slov, ktoré sa senátor chcel naučiť.
Popoludnie im uplynulo veľmi
rýchlo.
Misha sa takisto hral s malým
Luciusom a chlapček priaznivo reagoval aj na jeho starostlivosť. Senátor
mu to dovolil a on sa s ním pomaly zbližoval. Aj keď si samozrejme
udržiaval istú mieru odstupu a správal sa k nemu ako k synovi svojho
pána, nie ako k seberovnému.
Ideya napokon Luciusa odviedla
späť k matke, čo sa opäť nezaobišlo bez menších protestov, no mladý pán napokon
poslúchol svojho otca.
Misha pocítil, ako sa jeho pán k nemu
naklonil a ukradol si od neho bozk.
Objal ho okolo krku a spokojne
privrel oči.
Dovolil jeho jazyku preniknúť
dovnútra.
Pobozkal ho hlboko a tvrdo.
Ten pocit, keď ho senátor takto
držal a bozkával, bol neopísateľný.
Otvoril oči a tisol sa k telu
staršieho muža, ochotne vychádzal v ústrety tomu, čo potreboval.
Počiatočnú drsnosť zmiernili jeho
pery, jeho sladké dotyky.
Nejaký čas len ležali vedľa seba.
„Pri tebe nachádzam pokoj,
poklad...“ pošepol mu.
Misha sa díval do senátorových
očí.
Cítil jeho dotyky na jeho tele.
„A je tu ešte jedna osoba, a tá
vo mne vzbudzuje tú silu vraha, ktorú som potláčal, keď som vstúpil do
senátu... Potrebujem vás oboch... obaja ste mojím doplnením...“
Misha pocítil vďačnosť k svojim
bohom, jeho obety napokon neboli márne, senátor o tom začal hovoriť sám.
A vedel, že aj keď tú osobu
nebude menovať nepochybne bol ňou druhý otrok.
„Ty ostaneš vždy pri mne, vždy
blízko, ale tá osoba bude ďaleko, bude vždy čakať, bude vždy dúfať, no
nedosiahne vyslobodenia... Pretože vlk sa nikdy nevzdá svojej koristi, nikdy
neprestane brániť to, čo raz získal...“
