 |
| FINÁLOVÁ KAPITOLA |
pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
hodnotenie
Misha
„Ako dopadla návšteva?“ opýtal sa
senátor Attica.
„Vynikajúco, mali ste pravdu
a vyzerá to tak, že je už všetko zariadené...“ pochvaľoval si jeho mladý
milenec.
Misha, ktorý sedel pri
senátorovi, schúlený v jeho náručí a spokojný s tým, že ich pán
Atticus prišiel po dlhšom čase navštíviť.
„Moje sestra nehovorí
o ničom inom, len o generálovi Maximovi... Chce, aby sme svadbu
zariadili čo najskôr a dojednali všetko s jeho rodinou...“
Pani Aida bola nepochybne, so
svojim nastávajúcim spokojná, keďže Atticus sa pod vplyvom senátora vyhol
všetkým tým perverzným typom, ktorých viac než mladá nevesta zaujímali rôzne
iné výhody plynúce z ich vzťahu.
Pričom však táto svadba mala
čiastočne slúžiť aj na upevnenie ich kontaktov z inou vysokopostavenou
rodinou, no vo svojom výbere, dbali aj na to, aby bola nevesta spokojná, čo
mladá pani ocenila a rozhodne to vyzeralo tak, že čoskoro vystroja svadbu.
„Zdá sa, že táto záležitosť
dospeje do úspešného konca, ale ešte nepredbiehajme, kým nie je všetko
dohodnuté, musíme sa mať na pozore...“ senátor si odpil víno zo svojej čaše a veľavýznamne
sa zadíval na svojho spoločníka.
„No jedna vec ma výrazne
znepokojuje, ešte stále si si nezadovážil svojho vlastného otroka...“
Misha spozornel, keď senátor
začal s touto témou.
„Nuž ja... rozmýšľal som
o tom, že by možno... Neviem si zvyknúť na myšlienku, že Eos už s nami
nebude... Viem, čo mi na to poviete, ale... v podstate vždy, keď som
prišiel za otrokárom, som nebol s ničím spokojný, lebo som stále myslel
naňho...“ aj on si odpil a tváril sa
pritom tak trochu nešťastne, no senátor chápavo prikývol.
„Rozumiem tvojmu žiaľu a dávam
ti povolenie navštevovať istú osobu... Ešte ti nič nemôžem sľúbiť, ale keď sa
veci vyvinú tak, ako si myslím, možno budeš mať čoskoro príležitosť si
zaspomínať na staré časy...“
Misha pocítil ako ho senátor
jemne pobozkal na pery, chuť vína zmiešanú so senátorovou špecifickou chuťou
privítal pootvorením pier a dovolil mu, aby vsunul jazyk do jeho úst.
Nejaký čas sa spolu bozkávali a on
prijímal senátorovo láskanie.
„Ďakujem vám, pane...“ povedal pánov
milenec, keď mu opäť obaja začali venovať pozornosť.
„Marcus, potom všetkom čo sa
stalo, ti udeľujem dovolenie ma tak nazývať a hovoriť so mnou opäť
neformálne... Zaslúžiš si to Atticus, som s tebou veľmi spokojný, aj to,
ako si si upevnil postavenie v senáte, musím uznať, že si sa toho veľa
naučil a svoje znalosti si zužitkoval v náš prospech... Si členom
rodiny a verím naše vzťahy sa čoskoro ešte viac upevnia...“
„Marcus...“ spokojne zopakoval mladý
Riman.
Páni boli nejaký čas zaujatí sami
sebou.
Senátor si k sebe do objatia
vzal aj toho mladého muža a bozkával aj jeho.
„Podelím sa s tebou o môj
poklad, dnes sa nikam neponáhľaj...“
„Nikam nepôjdem, Marcus...“ zadychčane súhlasil Atticus, keď sa na chvíľu
odtrhol od jeho dychtivých pier.
Misha nepochyboval o tom, že
obaja budú túto svadbu oslavovať v predstihu a zrejme ešte dnes.
A skutočne dúfal, že
hovorili o Eovi.
Boli to síce len náznaky, ale on
skutočne dúfal, že bude napokon omilostený.
Prial si to z celého svojho
srdca.
„Maličký, pridaj sa k nám...“
obrátil jeho tvár k sebe senátor.
„Áno, Poklad, presne takto...“
pochválil ho Atticus, keď sa privinul aj k nemu.
Obaja ho striedavo bozkávali a nebolo
pochýb o tom, že dnes sa oňho podelia a on sám si vyhrnul peplos, aby
sa k nemu mohli čo najskôr dostať.
Nechal sa objať oboma mužmi a dovolil
im, aby si ho nemilosrdne vzali.
Koniec (čaká nás ešte epilóg)
