Ghosts 12. kapitola 2/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.

varovanie:15+

Hodnotenie

Get free premium widgets for your blog and website.

 Pre Ell, Lilith.

Pred veľkou prestávkou naňho pred triedou opäť čakal Sang Hee.

„Môžem s tebou hovoriť?“

Už vedel, čo od neho potrebuje a poznal dôvod toho, prečo mal v úmysle s ním dobre vychádzať.

„Áno, samozrejme...“  prikývol nedbalo.

Sadli si spolu k veľkým oknám na pravej strane západnej chodby, neďaleko školského bufetu.

„Ešte stále pretrvávajú tvoje problémy s Kyoung-Ho?“ opýtal sa ho ešte skôr než vôbec stihol otvoriť ústa.

Odkedy si túto záležitosť medzi sebou vyjasnili, jeho brat už viac neskrýval to, že od neho potrebuje hlavne ochranu pred ním.

Keďže jeho matka a Kyoung-Ho si zmysleli, že by pre nich bolo dobré, keby sa rodina dala viac dokopy prostredníctvom nich a Kyoung-Ho s čisto sebeckých dôvodov prejavil záujem stať sa jeho milencom, matka to zjavne považovala za dobrý spôsob, ako vylepšiť vzťahy medzi klanmi a upevniť si svoje postavenie.

„Zhoršuje sa to,“ pípol nesmelo Sang Hee.

„Naozaj je pre teba až také ťažké predstaviť si, že budete spolu? Skrátka mu čas od času podržíš, a všetci budú spokojní...“ vyhlásil chladne.

Jeho brat šokovane vytreštil oči. A chvíľu naňho hľadel, akoby snáď povedal niečo neodpustiteľné.

„To neurobím, nechcem s ním mať nič spoločné, ide z neho strach...“

S tým musel Jung súhlasiť, aj on vedel, aké je to s ich adoptovaním bratrancom ťažké. Nepochybne on bol práve tým vodcom, ktorý by spojil obe klany, keby matka bolo ochotná priznať si, že možno ani jeden z jej synov nebude pre ňu vhodným nástupcom.

„Okrem toho ja ho vôbec nezaujímam... ide mu o tie ostatné výhody...“

„Rozumiem tvojim obavám, ale skutočne neviem, čo by som s tým ja mohol urobiť...“

„Postav sa proti tomu, si predsa matkin dedič, ak prikážeš, aby ma nechali na pokoji, budú musieť tvoj názor rešpektovať.“

Jung by rád svojmu bratovi pripomenul, že čo sa týka toho, nie je nič ešte tak celkom isté. Možno po prvej krvi sa bude dať niečo robiť, no ak si ich matka už niečo zmyslela, bolo veľmi ťažké s ňou pohnúť.

A on by sa nerád s ňou práve teraz púšťal do boja. Pokiaľ to bolo v záujme rodiny, dokázala si ísť tvrdo za svojím a pochyboval, že by ju jeho názor v tejto veci ktovieako zaujímal.

„Obávam sa, že jediné čo môžem urobiť bude pozhovárať sa s Kyoung-Ho, matku z toho radšej vynechajme...“

„Tebe sa to tak páči, však? Budeš rád, keď sa ma zbavíš...“ vybuchol náhle.

„Sang Hee...“  napomenul ho prudko, nemal v úmysle sa s ním teraz začať hádať o takýchto veciach.

„Prečo by som sa ťa mal zbaviť? Nezačínaj zas s tými hlúposťami...“

„Pre teba sú to len hlúposti. Tak dobre, už ťa s tým nebudem obťažovať...“  rýchlo vstal a vrátil sa do svojej triedy.

Jung nad jeho správaním len krútil hlavou. Bolo viac než evidentné, že o nič iné len o vyriešenie tejto záležitosti, nemá záujem.

Bolo to pochopiteľné vzhľadom na to, že ich vzťahy neboli nikdy celkom štandardné a aj on sa cítil vinný za to, čo predtým urobil, no už sa mu za to ospravedlnil a nevedel, čo by mal ešte urobiť, aby veci medzi nimi ostali v ako tak priateľskej rovine.

Dočasný mier bol príjemný, už len preto, lebo to považoval za dobrý spôsob ako začať odznova, ale ako sa ukázalo z dlhodobého hľadiska ťažko udržateľný.

No brata nemiloval až natoľko, aby a kvôli nemu postavil proti matke, ktorá ho nikdy nemala rada tak ako Sang Hee.

Obával sa toho, že jeho intervencia by mala na ňu úplne opačný efekt. A chcel mu toho povedať ešte viac, poradiť mu, aby ponechal veciam voľný priebeh, nebolo to predsa až také vážne, nechceli predsa, aby si ho vzal, alebo také niečo.

Sang Hee, ak chceš, aby som bol tvojím starším bratom, nemal by si utekať skôr než niečo dopoviem, ja Kyoung-Ho poznám, dá sa s ním dohodnúť lepšie než s matkou, ale to by si musel najprv počkať a nie len bezhlavo niekam utekať, skôr než dedič klanu vôbec niečo dokončí.

Bratovo správanie ho len utvrdilo v tom, že by sa mal starať hlavne o svoje záležitosti. Nemal v úmysle za ním pobiehať po celej škole a ponúkať mu pomoc, keďže bolo viac než očividné, že mu v tejto veci vôbec nedôveroval.

Každopádne sa aj tak mienil pozhovárať s Kyoung-Ho, aspoň preto, aby doprial jeho bratovi trochu viac času, lebo bol očividne opäť riadne vystresovaný.

Bola to jedna z tých príjemných povinností. Chcel sa o ňu postarať čo najskôr a možno by ani tak nebolo zlé, dosiahnuť spojenectvo s ním, potreboval niekoho, aby dokázal prežiť v matkinom svete a zvládnuť aj je prípadný hnev, ak by prvá krv nedopadla tak, ako to bolo v pláne, pretože nevedel, čo presne urobí, keď uvidí krysu.

Áno, mohol si predstavovať aký veľký hrdina z neho bude a ako jednoznačne sa tej osoby dokáže zbaviť, no nepochybne by bolo lepšie, mať v zálohe spojenca, ktorý by mu v prípade komplikácii kryl chrbát.

A pokiaľ Sang Hee nechce, on nebude mať problém sa s ním spojiť,  začínal zvažovať aj túto možnosť, už len preto, že jeho brat tak rýchlo zamietol to, že by bol schopný zvládnuť v posteli muža, akým je Kyoung-Ho.

A možno práve preto, ho ešte predtým než sa vrátil do triedy poslal správu so žiadosťou o schôdzku.

Tak trochu ho to sklamalo, lebo časť z neho akosi chcela dúfať, že to ako dobre spolu v posledných pár týždňov vychádzali, nemá nič spoločné s akýmikoľvek klanovými výhodami. Skutočne to medzi nimi bolo lepšie, už sa aj dokázali normálne pozhovárať a takmer mu to pripadalo tak, akoby mal brata so všetkým, čo k tomu patrí, aj keď stále sa mal pochopiteľne viac-menej na pozore.

Sang Hee sklonil hlavu a opäť sa tak trochu hrbil.

„Vieš, ja... v podstate potrebujem, aby si mi s ním pomohol... on... skrátka... nadobudol presvedčenie, že by sme mohli byť za istých okolností spolu, ale ja to nechcem... On ma tak trochu desí...“

Jung na brata chvíľu len prísne hľadel.

„Vieš, že na to, čo urobí Jung Kyoung-Ho mám ja len minimálny vplyv.“