pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Poznámka: pokojná časť
Pre Ell, Lilith.
***
Napriek počiatočným obavám
a dosť skeptickému postoju, mu vodca
druhej časti klanu na jeho správu odpovedal ešte v priebehu tohto dňa.
Pozval ho na večeru do svojej
rezidencie a on obratom potvrdil svoju účasť podľa zaužívaných pravidiel.
A vyrazil na cestu
s počtom ochrankárov, ktorí mali skúsenosti s takýmito stretnutiami,
svojich milencov poveril inou úlohou a Sung Joon, ten spomínal, že večer
opäť pôjde zariadiť nejaké veci, tentoraz sa na nič nevypytoval, lebo mu to
prišlo vhod.
Nech to bolo akokoľvek, Kyoung-Ho
aspoň formálne patril do rodiny a jeho povinnosťou bolo, dobre sa oňho
postarať, so všetkým, čo k tomu patrilo, pokiaľ by sa on sám niečím
nesnažil narušiť pokoj jeho domu, čo samozrejme považoval len za zbytočnú
stratu času a prílišnú hrubosť, voči vyššie postavenému členovi rodiny.
Pretože kým bol Jung ešte len dedič, Kyoung-Ho už svoju časť klanu riadil sám,
preto bol povinný preukazovať mu úctu a rešpekt, aj keď na to dosť často
zabúdal, počas formálnej návštevy, kedy ho chránili zákony klanu na to musel
pochopiteľne klásť dôraz, aby sa zbytočne nedostal do konfliktu s klanovou
politikou.
Boli tu veci, ktoré mohol
vyriešiť trest či napomenutie, no on nemal v úmysle niečo také podstúpiť,
hlavne nie teraz, keď bol v matkinej nemilosti.
Sang Hee mu síce sľúbil, že sa to
s ňou pokúsi urovnať, no veľmi sa na to nemohol spoliehať, muselo to byť
urobené veľmi jemne, aby si nemyslela, že ho k tomu nejakým spôsobom
prinútil, a to nebola práve parketa jeho brata, preto mu povedal, aby
zatiaľ do celej veci nezasahoval, kým si nerozmyslí, ako presne by to mali
urobiť.
K domu prišli približne
s desaťminútovým predstihom a keď vybavili záležitosti potrebné
s ochrankou Kyoung-Ho, dostal sa dovnútra a bol uvedený do prijímacej
miestnosti.
Pozdravil svojho bratranca
tradičným úklonom hlavy a keď sa mu Kyoung-Ho tiež uklonil a pozval
ho, aby sa posadil oproti nemu.
Nejaký čas len jedli a ani
jeden z nich nepovedal nič, čo by mohlo narušiť tú krehkú rovnováhu medzi
nimi.
Bolo to tak zaužívané a on
proti tomu nič nenamietal. A jedlo bolo výborné, skutočne musel oceniť to,
čo všetko si preňho bratranec pripravil.
„Čo ťa ku mne privádza, Ui
Chul,“ opýtal sa ho Kyoung-Ho, keď dokončili spoločné jedenie a ich obsluha
všetko odniesla.
„Prišiel som kvôli svojmu
bratovi, rád by som pozdržal uplatnenie istých požiadaviek... aspoň kým
neskončí školu...“
Kyoung-Ho mu venoval jeden
mimoriadne chladný pohľad.
„Dalo by sa to zariadiť, ale čo
mi za to ponúkneš?“
„Som ochotný poskytnúť vyššiu
protihodnotu, keďže predpokladám, že aj ty považuješ môjho brata za tak trochu
vystresovaného bojka, je to ešte dieťa, potrebuje viac času, ak je on skutočne
tou osobou, ktorú by si chcel...“
„Dám mu čas, som ochotný pristúpiť s tebou na dohodu, ak tu
stráviš dnešnú noc a aj pár ďalších, kým on nebude pripravený na svoju
úlohu...Urobíš to preňho, Ui Chul? “ vyhlásil Kyoung-Ho, akoby o nič
nešlo.
„Nerobím to preňho, Kyoung-Ho,
možno mám tiež záujem vytvoriť spojenectvo s tebou a priznajme si to,
že ja ti toho môžem ponúknuť omnoho viac...“ vedel, že kráča po nebezpečnej
pôde, no vycítil, že má šancu zmeniť svoj osud, aj keď vtedy ešte nevedel, do
akej miery sa to odrazí na jeho ďalšom živote.
„Čo presne mi chceš ponúknuť?“
opýtal sa ho, keďže to jediné ho zrejme zaujímalo.
„Moju polovicu klanu, staneš sa
aj jeho dedičom a budeš ho môcť
definitívne spojiť, keď sa matka rozhodne skončiť, pod podmienkou, že mne
dovolíš, aby som si žil svoj život, niekde v bezpečí, ďaleko od matkinho
vplyvu... A budeš ma môcť navštevovať, kedy sa ti to len zažiada... pokiaľ
mne a mojim priateľom zabezpečíš, bezpečný život... A na oplátku
necháš na pokoji môjho brata, a dovolíš aj jemu, aby si žil svoj život,
ani on na niečo také nebol stvorený, obaja to predsa veľmi dobre vieme...“
„Budem o tomto tvojom druhom
návrhu premýšľať, zatiaľ som ochotný len poskytnúť tvojmu bratovi čas, ak sa rozhodneš mi to vynahradiť, a čo sa
týka tvojich ďalších návrhov, ak sa rozhodnem, že budem súhlasiť, zabezpečím ti
život, aký len budeš chcieť aj s tvojimi priateľmi, ak pre mňa takýmto
spôsobom pripravíš pôdu budeš môcť začať odznova, hoci aj s novou
identitou a životom akým si vyberieš... za predpokladu, že sa rozhodnem na
túto dohodu pristúpiť...“
„Platí,“ spokojne vyhlásil Jung.
Presne to potreboval, na to, aby
sa poistil pre prípad, že by mu tá záležitosť s krysou nevyšla podľa jeho
plánov.
A keby aj, ak by Kyoung-Ho
súhlasil s tým, že ho odbremení od jeho povinností, rád by na túto možnosť
pristúpil.
Spojenie príjemného
s užitočným považoval za skvelý spôsob, ako sa postarať o to, aby
všetko prebiehalo podľa jeho predstáv.
Mal už dosť toho, že zaňho stále
rozhodovali iní, chcel im dokázať, že si svoju životnú cestu vie obhájiť aj
sám.
„Môžem sa spoliehať na tvoju ochranu,
aj pred matkou?“ opýtal sa ho, keďže to bola tá posledná vec, na ktorej trval.
„Áno, dávam ti svoje slovo... že
ťa ochránim aj pred ňou, a ak to bude potrebné osobne zasiahnem... len
jedna vec mi môže zviazať ruky, a na to ťa vopred musím upozorniť, ak
zradíš klan, alebo budeš kryť zradcu, nebudem ti môcť nijakým spôsobom pomôcť,
je to obecné pravidlo, ktoré zrejme poznáš, ale aj tak ti ho radšej
pripomeniem.“
„Rozumiem,“ vyhlásil stroho.
Nepredpokladal, že by sa niečo
také niekedy stalo.
