Ghosts 13. kapitola 2/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

Poznámka: sex

varovanie: 18+

zatiaľ bez hodnotenia, lebo neviem ako je to s tou reklamou.

                                                                               Pre Ell, Lilith.

Príjemné leňošenie v posteli si však nemohli dopriať tak dlho, akoby si Jung prial.

Práve, keď bol úplne uvoľnený a spokojne prijímal láskanie od svojho spoločníka, o ktorom by nikdy nebol povedal, že je schopný dopriať mu možnosť celkového uvoľnenia a starať sa oňho takmer až podozrivo dobre, zazvonil mu mobil.

Bolo to neznáme číslo.

„Prosím...“

„Krysa padla do pasce, očakávame vás na zvyčajnom mieste...“ zaznel do telefónu ten tichý a nepríjemný hlas, ktorým disponoval matkin obľúbenec Oko.

„Budem tam,“ hlesol rozrušene, no snažil sa, aby sa strach nedostal až do jeho hlasu. Po ukončení hovoru pocítil ťažobu v žalúdku.

 „Stalo sa niečo?“ opýtal a ho Kyoung-Ho.

Jemne mu odhrnul polepené vlasy z tváre, správal sa k nemu lepšie než predpokladal. Bol spokojný s tým, ako to medzi nimi dopadlo.

„Nič vážne...“ hlesol Jung zahanbene.

Keďže to nebola záležitosť, s ktorou by si mal robiť starosti. Väčšina dedičov by niečo také považovalo za príležitosť ako sa predviesť pred staršími a potvrdiť si svoju pozíciu, keďže jeho myslenie sa však uberalo iným spôsobom, neurobilo naňho priaznivý dojem to, že bude musieť zvolať ľudí, ktorým dôveruje a ísť sa s nimi pozrieť na krysu.

Neponáhľal sa vymaniť z jeho objatia, čiastočne cítil aj nutkanie dovoliť mu, aby to celé zariadil zaňho. Čoraz viac si bol istý tým, že takéto veci nie sú preňho, možno to v sebe už nemal, a zrejme to tak ani nikdy nebolo, keďže jediné po čom túžil, bol celkom obyčajný život, okorenený troškou nevyhnutného vzrušenia a zábavy. 

„Potrebuješ pomoc... vieš, že kedykoľvek sa môžeš na mňa obrátiť...“

„Áno, teda nie, ja len... našli krysu...“  dostal zo seba napokon, nemal v úmysle sa mu s tým zdôverovať, ale akosi to šlo samo.

Nepochybne k tomu prispelo aj to, že sa v jeho prítomnosti začal cítiť až príliš dobre.

„Takže dôkaz oddanosti...“ prehodil opäť tým miernym hlasom, ktorý k nemu akoby nepatril, Jung tušil, že naňho niečo hrá, no bolo ťažké odolať sile tej spolupatričnosti, aj keď bola nepochybne falošná.

„Áno, niečo podobné...“

„Uvidíš, že to nebude také zle, prešli sme tým všetci, či už vo väčšom alebo menšom rozsahu...“

„Áno, ale ja... nemám záujem o...“

„To som pochopil, ale ak chceš, aby som ti pomohol s tými tvojimi plánmi, musíš ešte nejaký čas hrať svoju úlohu, už len preto, že som sa ti ešte nezaručil za to, že prijmem aj tú druhú časť dohody...“ poradil mu Kyoung-Ho a on musel uznať, že má pravdu.

„Budem sa snažiť,“ ubezpečil ho s ťažkým srdcom.

Možno to bola len jedna smrť, ktorá ho delila od vytúženého cieľa, ale podvedome sa obával, že to bude niekto z organizácie, koho pozná, a to by preňho mohlo byť dosť ťažké, keďže k obyčajným členom klanu si zväčša vytvoril lepší vzťah než k svojej vlastnej rodine, ktorá ho viac-menej neskutočne štvala.

„Ničoho sa neobávaj, plň si svoje povinnosti a neskôr si ťa opäť zavolám a preberieme tvoje možnosti...“

Jung prikývol.

Bol prepustený z mužovho náručia a pomaly začal hľadať svoje oblečenie.

A keď bol pripravený, na rozlúčku svojho nového milenca pobozkal a nechal sa odviesť na miesto stretnutia.

Zrušil úlohy svojich milencov a zavolal ich späť k sebe.

Napätie, ktoré ho ovládalo však bolo až príliš veľké, preto siahol po svojej núdzovej zásobe a vzal si pár tabletiek.

To mu pomohlo aspoň čiastočne sa zbaviť nepríjemného tlaku prameniaceho z úzkosti, ktorú pocítil.

Po celý čas si v aute opakoval takmer ako modlitbu. Nech to nebude nikto známy a nech to má čo najskôr za sebou.

A predstavoval si, ako sa neskôr vráti späť k Sung Joon(ovi), ktorý už bude po jeho príchode určite doma a začne ho pomaly pripravovať na možnosť rýchleho odchodu z krajiny.  A postupne aj svojich dvoch starších milencov bude konfrontovať s touto možnosťou. Nepochyboval o tom, že obaja pôjdu s ním, keďže už teraz boli viac než posadnutí ním aj jeho priateľom.

Bolo to viac než očividné, aj vzhľadom na to, že keď sa dostali k železničnému depu, do blízkosti skladov a opustenej časti mesta a jeho milenci si ho prevzali a už sa od neho nechceli pohnúť ani na krok.

Aj ľudia z jeho ochranky tam samozrejme boli a dotvárali celkový dojem, nezraniteľnosti a nehynúcej tradície.

Spoločne prešli až k zdanlivo opusteným skladom, ktoré boli len pár krokov od miesta, kde ich autá vytvorili koridor.

Jung cítil ľahký príval adrenalínu, kráčal ľahko a sebaisto , až kým nezastal pred mužom, ktorý sa už zrejme nemohol dočkať jeho príchodu.

Pozdravili sa strohým úklonom a on mal možnosť vstúpiť do pasce pre krysu. 

poznámka: vidíte aj vy ten reklamný štvorec napravo, alebo to robí len môj prehliadač?
Vyzerá to asi takto