pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Pre Ell, Lilith.
„Všetko sme pre vás pripravili...“
vyhlásil úlisne.
Bol jedným z tých osôb, ktorý by sa Jung
podľa možnosti rád vyhol, pretože aj on sám sa pri ňom cítil takmer ako korisť.
A jemný úsmev pohrávajúci sa
na jeho zvráskavenej tvári, bol takmer ako provokácia, ktorú mladý dedič
nemohol len tak ignorovať.
„Ďakujem vám, za vašu snahu, to
je všetko, už vaše služby nebudem viac potrebovať...“ chladne ho odbil a dal
mu najavo, aby čo najskôr opustil pole.
„Ako myslíte, pán Jung, no ja
radšej ostanem na blízku, spolu so svojimi ľuďmi, aby náhodou nevznikli nejaké
pochybnosti...“ jeho príkaz prijal len
na polovicu, pretože vernosť toho muža si on sám ešte nezískal a pochyboval
o tom, že to vôbec dokáže.
„Želám si, aby ste odišli a nebudem
to viac opakovať...“ našiel v sebe dosť sily, aby mu to mohol povedať.
Nebál sa, teraz bolo všetko iné, mal za sebou silného spojenca, na ktorého sa
mohol spoľahnúť.
A Oko mu už dlhšiu dobu
ležal v žalúdku, akoby vycítil, že na to nemá a dával mu to najavo už
od prvej chvíle, keď bol predstavený ako dedič rodiny. On sám dosť často
vyjadroval pochybnosti nad tým, či bude schopný zastávať takú dôležitú rolu v klane.
Predtým mu na tom nezáležalo, ale
teraz, keď boli jeho nervy vybičované na maximum, dosť jasne mu dával najavo
svoje pohŕdanie a odpor, ktorý k nemu pociťoval.
Starší muž chvíľu váhal, no
napokon len pomaly prikývol a spolu so svojimi ľuďmi opustil sklad, Jung
však vedel, že aj tak ostane na blízku, aby sa presvedčil o jeho úspechu,
alebo bol svedkom jeho zlyhania.
No aj tak sa mu značne uľavilo,
keď ho už nemal vo svojej blízkosti.
Spoločne so svojimi vernými
zamestnancami vstúpil do malej miestnosti, v ktorej bola umiestnená jedna
kovová stolička a na nej čakal balíček.
Samozrejme s čiernym vreckom
na hlave, zviazaný a zrejme aj na pol v bezvedomí, no podľa toho, že sa
začínal hýbať bolo viac než jasné, že to posledné už čoskoro nebude pravdou.
„Daj dolu to vrece...“ požiadal
Neila.
Červenovlasý muž mu venoval
spokojný pohľad, počas práce rešpektoval to, že mu mladý pán môže dávať
príkazy.
Dokonca mu aj vykal, ak si to
situácia vyžadovala. A práve toto bola jedna z tých situácii, kedy
bolo nutné zachovávať dekórum.
„Áno, pán Jung...“ povedal
zdanlivo pokorným hlasom a dosť nešetrne zbavil krysu jej ochranného obalu.
A potom so seba vydal zvuk podobný úľaku
a ustúpil na bok.
„Pane, to je predsa...“
Nebol jediný, na koho tvár krysy
zapôsobila.
Jung pocítil hneď celú škálu
emócií, ktoré ho na chvíľu zavalili takmer ako dusivá lavína.
Hyuk ho musel zachytiť, keď sa mu
od liekov na chvíľu zatmelo pred očami. No z jeho náručia sa veľmi rýchlo
vytrhol, pristúpil k stoličke a položil ruky na operadlá.
„Vysvetlíš mi čo to má všetko
znamenať?“ z jeho hlasu zaznievala
neviera a bolesť, taká hlboká, až ho to samého vydesilo.
On to nemohol byť.
Nie on...
Všetko v ňom kričalo, že
toto predsa nemôže byť pravda.
„Jung...“
Natiahol ruku a udrel ho.
Cítil ako sa celé jeho telo pod
váhou toho úderu priam zrútilo na stoličku.
„Ja som... mrzí ma to... ja
som...“
Odstúpil od neho o pár krokov.
V tej miestnosti bol len so
svojimi ľuďmi, ale tam vonku boli ďalší, zvyčajná ochranka a nepochybne aj
Oko.
Nasledoval ďalší úder a ďalší.
Počul jeho tiché vzlyky, a cítil
ako sa jeho telo s obavami naplo.
Sung Joon bol krysa.
Nechal sa chytiť pri činnosti,
ktorá poškodzovala klan. To bola neodpustiteľná chyba, niečo za čo by mal byť
bez milosti zabitý.
„Bastard! Skurvený zradca...
Povedz, že to tak nie je... povedz... že...“
„Je to tak,“ hlesol Sung Joon.
„Zradil som klan...“ dodal tichým
hlasom.
Opäť pristúpil k nemu,
nadvihol mu hlavy, pery mal rozbité a tvár červenú od jeho úderov a on
si priam želal, aby to stačilo, aby ho len zbil a tým by sa na všetko
zabudlo.
„A to my hovoríš len tak?“
„Aj tak by ti to povedali, majú
dôkazy, dostali ma...“
„Mlč...“ odsekol chladne.
Nechcel ho zabiť.
Napriek tomu, ako veľmi bol naňho
nahnevaný, bolo preňho nepredstaviteľné pošpiniť si ruky jeho krvou.
poznámka: Jung stojí pred dôležitým rozhodnutím, ktoré ovplyvní jeho ďalší osud.
