pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Pre Ell, Lilith.
Po návrate do Neilovho bytu,
pomaly vstúpil do zadnej izby.
Osoba meravo sediaca na posteli
k nemu s námahou zdvihla zrak.
Sung Joon mal tvár tak rozbitú,
že bolo ťažké sa naňho dlhší čas dívať, no Jung ten pohľad zniesol už len
preto, že každé z tých poranení si zaslúžil.
Čo si asi tak myslel?
Že kvôli nemu vystrieľa celý
klan?
Nemá až takú moc, aby ho mohol
kryť donekonečna.
Ešte stále sa mohlo všetko
pokaziť, a to len vďaka tomu, že sa rozhodol rozprávať.
„Matka prijala moje vysvetlenie,
ale ešte sme nevyhrali... Ešte dlho potrvá, kým ti odtiaľto vôbec dovolím
vyjsť...“ vyhlásil chladne.
Sung Joon nereagoval.
A on nemal v úmysle
opäť podľahnúť svojmu hnevu, a radšej vyšiel z tej miestnosti, aby mu
opäť neublížil, lebo by toho bol schopný.
Tak veľmi ho bolela zrada jeho
milenca, myslel si o ňom, že je na ich strane, že bude vždy po jeho boku
a spoločne začnú nový život, no vyzeralo to skôr tak, že Sung Joon chcel
začať nový život sám a s novou identitou.
Uvažoval nad tým, čo všetko bolo
z jeho strany úprimné, a čo bola hra, ktorej súčasťou sa napokon stal
aj on.
A počas istého okamihu si
prial mať dosť síl, aby ho mohol zabiť, pretože vedel, že on teraz preňho bude
záťažou, ktorá ho môže stiahnuť ku dnu.
„Choď sa naňho pozrieť a zisti,
či niečo nechce, zdá sa, že ja preňho nie som dosť dobrý...“ prikázal Hyukovi.
„Áno, samozrejme...“ starší muž okamžite vošiel do tej izby
a Neil si sadol k nemu na gauč.
„Mám ti pomôcť, zabudnúť na
starosti?“ opýtal sa ho už omnoho dôvernejším tónom.
Jung sa naňho najprv zamračil,
ale keď ho Neil chytil za ruku a napokon si ho pritiahol k sebe do
náručia, nič nenamietal voči tomu, aby sa s ním trochu pomaznal.
Bozkávali sa, nechal sa láskať
a napokon mu dovolil, aby si ho odniesol do svojej izby.
Potreboval zabudnúť na to všetko,
čo sa odohralo v posledných hodinách, pretože hlboko v ňom bol
strach, že to všetko sa prezradí, že nemôže uniknúť tej drvivej sile matkinho
pohľadu.
Ešte teraz mu bolo zle pri
pomyslení na tých, ktorí museli zaplatiť za jeho rozhodnutie a na to, že
práve on vydal taký rozkaz, aby zachránil istú
osobu.
A stále mal pred očami ten
výbuch aj straty, ktoré spôsobil, no bol to ten najlepší spôsob ako zahladiť
stopy a on ho využil.
Preto dovolil Neilovi, aby mu
opäť nasadil obojok.
A díval sa na to, ako
z Neho milenec nekompromisne stiahol oblečenie a on mu
s chvejúcimi sa rukami pomohol s jeho oblekom a ostatnými
časťami odevu.
Všetko zo seba priam agresívne
stiahli, nezáležalo im na tom, či niečo poškodia alebo nie, dôležité bolo len
to, sa čo najskôr dotýkať nahej pokožky a zabudnúť. Hrať jednu z tých
hier, v ktorej sa stane jeho hračkou.
Neil si ľahol na posteľ ako prvý.
„Sadneš si na mňa odzadu
a pekne si na mne zajazdíš...“
prikázal mu.
„Ale, pane, ja nemôžem... ja...“
„Poď ku mne... nebudem to
viackrát opakovať!“ prikázal mu panovačne.
Jung pocítil ako tón jeho hlasu
a spôsob akým sa naňho díval, prebudil v jeho tele túžbu.
Obrátil sa a pomaly sa posadil na jeho
kolená.
Bol k nemu otočený chrbtom
a cítil jednu z Neilových rúk.
„Ešte bližšie...“ vyzval ho opäť
a on poslúchol.
Pocítil v sebe jeho jazyk,
bol citlivo dráždený a popritom vnímal mužove vlastnícke dotyky, ktoré do
jeho tela vnášali priam krutú spokojnosť.
„Prosím, nie, pane... prosím...“
žiadal ho a zdanlivo sa snažil uniknúť, ale bol nemilosrdne zadržaný
a uväznený v jeho pevnom zovretí.
Až napokon pomaly dosadol na jeho
úd, ktorý bol už tvrdý, keď mal možnosť sa s ním opäť zoznámiť.
Rýchlo a neľútostne prirážal
a dovolil tomu mužovi, aby ho aj naďalej držal ako svoju korisť.
A cítil ako vzal do rúk jeho
penis, ako ho skúsene láskal a spoločne s rytmom jeho ruky podliehal
svojim vlastným pocitom.
A oslobodil sa od toho
tlaku, ktorý ho obklopoval, keď ho vďaka skúsenému milencovi zaplavila slastná
bezstarostnosť, ktorú si užil spolu s ním.
„Ak ti poviem, aby si ho zabil...
ak nebude cesta späť... urobíš to?“ opýtal sa ho ešte stále pod vplyvom
doznievajúceho orgazmu.
„Áno, Jung... ak to bude
nevyhnutné, tak sa o to postarám...“
***
Po návrate do Neilovho bytu,
pomaly vstúpil do zadnej izby.
Osoba meravo sediaca na posteli
k nemu s námahou zdvihla zrak.
Sung Joon mal tvár tak rozbitú,
že bolo ťažké sa naňho dlhší čas dívať, no Jung ten pohľad zniesol už len
preto, že každé z tých poranení si zaslúžil.
Čo si asi tak myslel?
Že kvôli nemu vystrieľa celý
klan?
Nemá až takú moc, aby ho mohol
kryť donekonečna.
Ešte stále sa mohlo všetko
pokaziť, a to len vďaka tomu, že sa rozhodol rozprávať.
„Matka prijala moje vysvetlenie,
ale ešte sme nevyhrali... Ešte dlho potrvá, kým ti odtiaľto vôbec dovolím
vyjsť...“ vyhlásil chladne.
Sung Joon nereagoval.
A on nemal v úmysle opäť
podľahnúť svojmu hnevu, a radšej vyšiel z tej miestnosti, aby mu opäť
neublížil, lebo by toho bol schopný.
Tak veľmi ho bolela zrada jeho
milenca, myslel si o ňom, že je na ich strane, že bude vždy po jeho boku a spoločne
začnú nový život, no vyzeralo to skôr tak, že Sung Joon chcel začať nový život
sám a s novou identitou.
Uvažoval nad tým, čo všetko bolo
z jeho strany úprimné, a čo bola hra, ktorej súčasťou sa napokon stal
aj on.
A počas istého okamihu si
prial mať dosť síl, aby ho mohol zabiť, pretože vedel, že on teraz preňho bude
záťažou, ktorá ho môže stiahnuť ku dnu.
„Choď sa naňho pozrieť a zisti,
či niečo nechce, zdá sa, že ja preňho nie som dosť dobrý...“ prikázal Hyukovi.
„Áno, samozrejme...“ starší muž okamžite vošiel do tej izby a Neil
si sadol k nemu na gauč.
„Mám ti pomôcť, zabudnúť na
starosti?“ opýtal sa ho už omnoho dôvernejším tónom.
Jung sa naňho najprv zamračil,
ale keď ho Neil chytil za ruku a napokon si ho pritiahol k sebe do
náručia, nič nenamietal voči tomu, aby sa s ním trochu pomaznal.
Bozkávali sa, nechal sa láskať a napokon
mu dovolil, aby si ho odniesol do svojej izby.
Potreboval zabudnúť na to všetko,
čo sa odohralo v posledných hodinách, pretože hlboko v ňom bol
strach, že to všetko sa prezradí, že nemôže uniknúť tej drvivej sile matkinho
pohľadu.
Ešte teraz mu bolo zle pri
pomyslení na tých, ktorí museli zaplatiť za jeho rozhodnutie a na to, že
práve on vydal taký rozkaz, aby zachránil istú
osobu.
A stále mal pred očami ten
výbuch aj straty, ktoré spôsobil, no bol to ten najlepší spôsob ako zahladiť
stopy a on ho využil.
Preto dovolil Neilovi, aby mu
opäť nasadil obojok.
A díval sa na to, ako z Neho
milenec nekompromisne stiahol oblečenie a on mu s chvejúcimi sa
rukami pomohol s jeho oblekom a ostatnými časťami odevu.
Všetko zo seba priam agresívne
stiahli, nezáležalo im na tom, či niečo poškodia alebo nie, dôležité bolo len
to, sa čo najskôr dotýkať nahej pokožky a zabudnúť. Hrať jednu z tých
hier, v ktorej sa stane jeho hračkou.
Neil si ľahol na posteľ ako prvý.
„Sadneš si na mňa odzadu a pekne
si na mne zajazdíš...“ prikázal mu.
„Ale, pane, ja nemôžem... ja...“
„Poď ku mne... nebudem to
viackrát opakovať!“ prikázal mu panovačne.
Jung pocítil ako tón jeho hlasu a spôsob
akým sa naňho díval, prebudil v jeho tele túžbu.
Obrátil sa a pomaly sa posadil na jeho
kolená.
Bol k nemu otočený chrbtom a cítil
jednu z Neilových rúk.
„Ešte bližšie...“ vyzval ho opäť
a on poslúchol.
Pocítil v sebe jeho jazyk,
bol citlivo dráždený a popritom vnímal mužove vlastnícke dotyky, ktoré do
jeho tela vnášali priam krutú spokojnosť.
„Prosím, nie, pane... prosím...“
žiadal ho a zdanlivo sa snažil uniknúť, ale bol nemilosrdne zadržaný a uväznený
v jeho pevnom zovretí.
Až napokon pomaly dosadol na jeho
úd, ktorý bol už tvrdý, keď mal možnosť sa s ním opäť zoznámiť.
Rýchlo a neľútostne prirážal
a dovolil tomu mužovi, aby ho aj naďalej držal ako svoju korisť.
A cítil ako vzal do rúk jeho
penis, ako ho skúsene láskal a spoločne s rytmom jeho ruky podliehal
svojim vlastným pocitom.
A oslobodil sa od toho
tlaku, ktorý ho obklopoval, keď ho vďaka skúsenému milencovi zaplavila slastná
bezstarostnosť, ktorú si užil spolu s ním.
„Ak ti poviem, aby si ho zabil...
ak nebude cesta späť... urobíš to?“ opýtal sa ho ešte stále pod vplyvom
doznievajúceho orgazmu.
„Áno, Jung... ak to bude
nevyhnutné, tak sa o to postarám...“
