Ghosts 14. kapitola 3/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

Pre Ell, Lilith.

„Áno, Jung... ak to bude nevyhnutné, tak sa o to postarám...“

Neilov súhlas v ňom vyvolal bodnutie bolesti, ktorú nemohol len tak ľahko potlačiť. No dokázal na ňu aspoň čiastočne zabudnúť v milencovom objatí.

***

Keď sa konečne vymotal z postele, pomaly zamieril k izbe Sung Joona, chcel sa s ním ešte raz porozprávať a vyjasniť si veci.

Nemal v úmysle dovoliť, aby sa naňho aj naďalej hneval, musel predsa vedieť, v akej bol situácii, áno ublížil mu, ale nemal v úmysle vtom pokračovať.

Postupne sa zmieroval s myšlienkou, že jeho priateľ zrejme urobil veci, ktoré on možno nepochopí, no mal snahu si k nemu opäť nájsť cestu.

Ukázalo sa však, že to nebude vôbec jednoduché, lebo keď vošiel do izby, Sung Joona v nej nenašiel.

„Hyuk!“ kričal na svojho druhého milenca a pokúšal sa potlačiť paniku, ktorá sa ho zmocnila, keď mu došlo, že jeho priateľ je preč.

Starší muž tlmene zazíval a opatrne sa vynoril z druhej postele, v ktorej strávil noc on.

„Áno, pane...“

„Kde je Sung Joon?“

Starší muž sa znepokojene poobzeral po miestnosti.

„Naposledy, keď som ho videl bol tu, musí byť niekto tu...“

Jung ho však nepočúval, len naňho zúrivo kričal, keďže nepočítal s tou možnosťou, že jeho milenec jednoducho niekam odíde.

Nepáčilo sa mu to, obzvlášť preto, lebo vynakladal toľko úsilia na to, aby zakryl jeho prehrešky voči klanu, no zároveň ho chcel mať na očiach, pretože ešte ani zďaleka nebolo všetko uzavreté.

Trochu sa upokojil, až keď mu Neilova ruka silnejšie zovrela plece.

„Len pokojne, nemôže byť ďaleko... nájdeme ho...“

 Kým jeho milenci pre každý prípad prezerali ešte ostatné časti bytu, Jung sa rýchlo obliekol.

Necítil sa dobre, niečo sa dialo a on nad tým nemal kontrolu, to sa mu vôbec nepozdávalo.

A vzhľadom na situáciu nemohol nikoho požiadať o pomoc.

Jediné čo mu ostávalo, bolo dúfať, že ho nájdu, že neurobí nejakú hlúposť a všetko dobre dopadne, ale niečo také nepovažoval za veľmi reálne vzhľadom na to, čo všetko už mal za sebou.

„Obávam sa, pane, že skutočne ušiel...“ prišiel mu to oznámiť Neil.

„Kam len mohol ísť?“ dúfal, že nie na políciu, aj oni tam mali svoje kontakty, hlavne jeho matka, to by preňho mohlo byť pokojne aj smrteľné, keby ho tam videli nevhodní ľudia v nevhodnom čase.

„Ničoho sa neobávaj, Jung, nájdeme ho...“ ubezpečoval ho o tom Neil.

A on si skutočne prial tomu veriť.

***

Hľadali ho pomocou všetkých dostupných prostriedkov, no  napriek tomu už celé tri dni o ňom nikto nepočul.

Jung počas toho neustáleho pobiehania po vonku dokonca prechladol, mal aj horúčku a celkovo sa cítil veľmi zle.

Preto musel chtiac či nechtiac, ostať doma a nechať svojich milencov, aby sami podnikali ďalšie kroky, on to všetko len riadil zo svojej postele.

No počas tohto večera mu náhle zazvonil mobil, počas toho, ako sa snažil do seba dostať, aspoň nejaké jedlo, keďže mu vzhľadom na okolnosti skoro nič nechutilo a bol čoraz slabší...

A o nič viac sa to nezlepšilo, keď počul vydesený hlas svojho priateľa v telefóne.

„Jung prosím, pomôž mi... prosím...“

Stačilo mu to na to, aby pochopil, že jeho priateľ sa dostal do pasce, s ktorej sa dostane len veľmi ťažko.

„Kto ste? Čo chcete?“ opýtal sa chladne.

„Ty otázky nekladieš, chlapče... ak chceš ešte vidieť svojho priateľa živého... príď na stanicu S.... auto nechať doma a choď vlakom... príď sám, inak krysa zomrie... máš čas do piatej...“ zaznel mu pri uchu elektronický hlas.

Správa bola odovzdaná a tá osoba zložila bez toho, aby vôbec čakala na odpoveď.

To posledné slovo spôsobilo, že prevrátil celý tanier na zem.

Tá osoba povedala krysa.

Ona o tom vie.

Niekto im musel uniknúť, niečo museli zanedbať.

Ak to už vedia, všetci sú mŕtvi, nikto im neunikne  a nepomôže mu ani Kyoung-Ho.

On sám ho vydá do rúk prenasledovateľom.

Chcel zavolať svojim milencom, no skôr než vôbec zovrel v ruke mobil, opäť mu zazvonil.

Zdvihol to po treťom zazvonení.

„Tvoj mobil je sledovaný, nepokúšaj sa nikam volať, lebo inak...“

Jung stuhol, keď v pozadí bolestné výkrik.

„Prídeš alebo ho necháš tak, rozhodnutie je na tebe...“

„Prídem,“ hlesol napokon.