Nové meno III/IV

Pár: Eos/Alaric, Eos/Marcus

Obsah: Bývalý rímsky otrok Eos, sa po dramatickom úteku z Ríma, dostáva ďalej na sever do nebezpečnej blízkosti bojovnejších kmeňov, značka, ktorá mu ostala po predaji do domu rozkoší, mu neprinesie šťastie, v kmeni, na ktorého územie sa dostane, je vďaka nej posudzovaný na rovnakej úrovni ako "predajné ženy" (čím stráca nárok na to, aby si medzi nimi vybudoval dobré postavenie)  a nedobrovoľne je vybraný kmeňovým čarodejníkom, ktorý o ňom hovorí ako o požehnanom dieťati z ich starých legiend...

Varovanie: 18+ sex, omamné látky, prírodná mágia, zväzovanie

hodnotenie nájdete nižšie: D

Poviedka bude oficiálne zaradená pod senátora do rubriky RPS-supernatural (keď to už bude prerobené, zatiaľ bude len v rubrike RPS pod senátorom) 

poznámka: nuž máme tu číslo tri, akosi to opäť rýchlo zbehlo, časť je opäť bez korektúry, čiže kvalitu čakajte až po vytvorení ebooku. 

 Pre Ell, Lilith. 

Senátor hľadel na odkaz, ktorý mu bol doručený. Podľa všetkého sa otrok, na ktorého sedel ním zadaný popis, objavil v blízkosti jedného z jeho kontaktov z vonkajšieho sveta a bol podľa jeho inštrukcií navedený rovno k osobe, ktorá by mohla výrazne prispieť k tomu, aby sa ten chlapec konečne naučil poslúchať svojho pána. Aspoň tak mu to bolo oznámené a toto bola druhá správa, ktorá mala túto záležitosť definitívne potvrdiť jeho domnienky.

Nie všetko sa vyvíjalo podľa jeho plánov, no on sám sa rozhodol útek Ea využiť vo svoj prospech, samozrejme, až keď ho prešiel hnev a zbavil sa toho neodbytnej predstavy ako vlastnými rukami zabíja toho neposlušného mladíka.

Trvalo mu to istý čas, kým  dokázal svoj hnev zužitkovať iným spôsobom a nepochybne si to medzitým odniesli iné osoby, ktoré sa odvážili mu skrížiť cestu. Musel uznať, že v poslednom čase bol nepríjemný aj k ľudom, ktorí si to nezaslúžili. A snažil sa postupne vrátiť k svojmu zvyčajnému nie až tak temnému videniu sveta.

A snažil sa sám sebe vysvetliť, že má aspoň zámienku na to, aby mohol otestovať svoju tajnú sieť.

Práve kvôli týmto kontaktom, ho mnohí krajania nenávideli a svojho času dochádzalo k dosť nepríjemným atentátom, no od istého času si vybudoval povesť tvrdého hráča, ktorý dokáže ísť za svojím a nepopustiť, ani pokiaľ by šlo o vlastnú rodinu, upevnil si svoju pozíciu a už dlhší čas nemal problémy s podobnými pokusmi o prevzatie moci, čo však neznamenalo, že nestriehol na ďalšie a že zabudol na ostražitosť.  Intrigy ostatných sledoval veľmi pozorne a snažil sa predvídať ich ďalšie kroky, bola to veľká hra, v ktorej vynikal a postupne ovládol jednotlivé figúrky.

Preto mal priestor riešiť aj svoje osobné záležitosti.  

Senátor zdanlivo nevynakladal žiadne úsilie na chytenie svojho otroka a predstieral, že mu je absolútne ukradnutá strata chlapca, s ktorým mal svojho času také veľké plány. Zároveň však využíval tajnú sieť, ktorú si vytvoril vonku, a pre ktorú bol nenávidený svojimi vlastnými ľuďmi na to, aby mu našli to, čo by on sám možno hľadal celé roky.

A pomaly očakával prvé správy, ktoré by mohli viesť k jeho opätovnému návratu domov. On sám necítil žiadne obmedzenia, keďže mal pri sebe svojho druhého otroka, s ktorým si užíval ako doposiaľ, no prial si vyplniť to prázdne miesto, ktoré ostalo v posteli, po Atticovom odčlenení sa, ktoré bolo nevyhnutnosťou, keďže ten mladý muž si postupne zakladal svoj vlastný život a od senátora sa postupne odčleňoval.

No on ako príslušník vyšších vrstiev mal právo na túto voľbu, aj keď Marcus predpokladal, že dosť často nastane situácia, keď si príde pýtať radu od neho a on ho opäť dostane pod svoj vplyv, no bol trpezlivý a v tejto veci nepodnikal nič, čo by mohlo poškodiť jeho záujmy.

Práve teraz ho však omnoho viac zaujímala tá nová správa a keď ju otvoril, po tvári mu prešiel spokojný úsmev.

Našiel ho.

Konečne ho má opäť vo svojej moci.

Ten chlapec ani len nevie, čo ho čaká, pretože si bude musieť odpykať to, ako si dovolil vzdorovať jeho vôli.

Dostane ho.

Nedopraje mu to potešenie, aby sa dlho tešil so svojej zdanlivej slobody, svoj majetok dostane späť.

Dopísal odpovedať a nechal ju doručiť prostredníctvom spoľahlivého človeka a on sám sa vrátil na večeru, plný očakávaní a príjemného vzrušenia.

Po povinnej rodinnej večeri sa vrátil späť do svojej súkromnej spálne.

Misha, Jeho otrok, chlapec, ktorého miloval a správal sa k nemu teraz už ako k členovi rodiny, si sadol k nemu na kolená.

„Všetko v poriadku, poklad?“ opýtal sa ho a dostalo sa mu okamžitej odpovede.

Pomocou kratších posunkov, ktoré už vedel čítať viac než dobre, keďže v poslednom čase trávil väčšinu času so svojím chlapcom.

Maznal sa s ním.

Ticho, ktoré ich obklopovalo bolo príjemné, po všetkých tých rušivých zvukoch a keď s ním chcel hovoriť použil len posunky, bozky a dotyky.

Miloval to ticho, ale potreboval aj oheň, aby dokázal to ticho patrične oceniť.

***

Prešlo pár mesiacov, kým sa Eos rozhodol podriadiť jeho plánom, trvalo to dlho a on sám priam vyžadoval od Alarica, aby ho držal v strachu a v neistote, aby pomocou svojich neobvyklých schopností toho chlapca postupne formoval, tak aby bol pripravený vrátiť sa späť do ich domu, pretože podmienkou na jeho návrat bolo to, že prijme svoje postavenie aj svojho pána, aj za cenu toho, že by mal prežiť celý rok v strachu a obavách o svoje telo a o svoj život.

Odolával dlho a bolo nutné vykonať isté opatrenia na to, aby sa konečne zlomil a pochopil, že tam vonku preňho neexistujú žiadne ďalšie možnosti. Senátorovi nezáležalo na tom, či je to pravda či nie, chcel ho zlomiť a používal Alarica ako svoj najúčinnejší nástroj, predpokladal, že ten muž si sám vyberie svoju odmenu, a to, že sa medzi nimi niečo nepochybne odohralo, považoval za nutné zlo, ktorému sa nedalo zabrániť, pokiaľ mienil využiť Alaricove prednosti na to, aby sa jeho otrok vrátil v takom stave, v akom ho potreboval na to, aby dokázal žiť v Ríme a nepriečil sa vôli svojho pána natoľko, aby to mohlo vzbudiť neželanú pozornosť.

Neželal si úplne odstrániť jeho oheň, len ho držať pod kontrolou a čo najďalej od žien a problémov spôsobených nimi.

A keď konečne prišla tá posledná správa a dorazil odkaz o tom, že otrok je pripravený na to, aby ho mohol prevziať, pocítil spokojnosť.

A toho pocitu sa držal, aj napriek tomu, že museli byť použité tajné cesty a všetko muselo prebehnúť diskrétne a čo najrýchlejšie.

Nič sa však nemohlo vyrovnať tomu okamihu, keď ho opäť videl pred sebou. Mierne vychudnutého a poblednutého, chvejúceho sa chlapca, ku ktorému pristupoval spôsobom jemu vlastným, dôstojne a s dostatočnou mierou opatrnosti.

„Poď sem, Eos...“ vyzval ho autoritatívnym hlasom.

„Pán môj...“ hlesol chlapec, keď pristúpil k nemu.

Natiahol ruky a vzal si ho do náručia.

Bol ľahší než si pamätal.

Zvieral ho v objatí tak pevne, až to preňho muselo byť bolestivé, no jemu samému to pripadalo nevyhnutné.

Bol taký krehký a bledý, prežité utrpenie a strach boli vpísané na jeho tvári. No zároveň tam bola aj úľava, pretože ten chlapec veril, že sa vráti domov, že doma mu bude lepšie, než vo svete, ktorý k nemu pristupoval vždy len ako k chlapcovi so zlým znamením. Senátor starostlivo budoval túto ilúziu a prial si, aby sa bál, aby bol nútený ustúpiť a sám si zvoliť cestu návratu.

Zmiernil zovretie, keď Eos pevne ovinul nohy okolo jeho bokov.

Bozkával ho, tvrdo prenikal do jeho úst.

Nešetril ho, dával mu najavo svoju nadradenosť nad ním. Opäť si označoval svoj majetok a nemienil sa s nikým viac deliť o jeho jedinečnosť.

„Pán môj, prosím, vezmite ma domov...“

To akým spôsobom sa s ním zvítal, ho len utvrdilo vtom, že chlapec mu už patrí.

Videl to v jeho pohľade, v jeho gestách aj v tom, ako sa k nemu tisol, akoby preňho predstavoval poslednú záchranu.

„Pôjdeme domov, Eos... ale najprv prijmeš svoj trest...“

Povedal to a čakal na chlapcovu reakciu, pretože po takomto vyhlásení, by sa mal snažiť uniknúť z jeho náručia.

Eos sa chvel, no nesnažil sa z jeho zovretia uniknúť. Zrejme sa už naučil správať, a to čo od Alarica požadoval bolo napokon splnené.

Nerozumel presne motivácii toho muža, povedal mu len, že jedného dňa získa svoju odmenu a nič viac od neho nechcel, čo senátora miatlo, no považoval ho za osobu, ktorá sa oddáva magickým rituálom a verí v silu nadprirodzenej moci, čo v jeho živote nemalo miesta a považoval to len za plytvanie časom. No zjavne Alaric ovládal aspoň jednu vec, ktorá vypovedala  o tom, že rozhovory s duchmi nebolo márne, lebo mu vrátil chlapca, ktorý zjavne poznal svoje miesto a vedel ako reagovať na pánove slová.

„Ďakujem vám, pán môj... ďakujem, že ma prijmete späť...“

„Patríš mne a ja som sa ťa nevzdal, nepredám ťa, ostaneš so mnou žiť tak ako Misha, obaja mi budete robiť spoločnosť...“

„Áno, pán môj, ako poviete...“ pokojne vyhlásil Eos.

Senátor vedel, že nie je v dobrej kondícii na to, aby ho mohol trestať fyzicky, videl na ňom, že by to nemusel zniesť a práve teraz omnoho viac túžil po jeho tele vo svojej posteli, než potom, aby musel čakať na to, kedy sa vylieči so svojich zranení.

Namiesto toho mal preňho pripravenú inú alternatívu.

„Toto budeš nosiť...“

Nasadil mu obojok a ukázal mu aj vodidlo, ktoré k nemu patrilo.

„Budem ťa mať pod kontrolou a rozhodovať o tvojom pohybe... A vždy, keď niekam pôjdeme, budeš takto priviazaný... Už som ti predsa sľúbil, že sa to stane, ak mi ešte raz utečieš, predpokladám, že si na to nezabudol. A keď si to zložíš bez môjho vedomia, sám ťa podrobím trestu bičom...“

Eos sa pri tomto vyhlásení prudko mykol.

„Nikdy si to nezložím bez vášho vedomia...“ prisľúbil mu okamžite a dovolil, aby senátor prevliekol aj tú druhú časť.

Dlhá cesta ho však zrejme vyčerpala, pretože stačilo len to, aby zavrel oči a už spal v jeho objatí, a aj keď to senátor nemal v úmysle, odniesol si svojho otroka späť domov.

Svoju rodinu už pripravil na jeho návrat a aj Misha už bol informovaný o tom, že jeho priateľ sa mu vráti späť domov.

Tmavovlasý chlapec na nich už netrpezlivo čakal v senátorovej posteli.

A keď Marcus k nemu uložil Ea, pozakrýval ho a nateraz senátor odopol tú druhú časť, aby mu v spánku neprekážala, no obojok mu ponechal a ľahol si do postele k svojim otrokom.

Blízkosť druhého chlapca ho vzrušila.

A to, že ich odteraz bude mať oboch v ňom prebudilo muža, aj napriek nepríjemnej ceste a nervozite, ktorej bol vystavený, lebo nevedel celkom presne čo ho čaká ani to, či môže Alaricovi plne dôverovať, keďže ten muž mu nepatril a konal len na základe akýchsi starých proroctiev. No dodržal aspoň svoju časť dohody a nebolo nutné preliať krv, čo považoval za vítanú zmenu a bol by rád, keby väčšina Rimanov zmýšľala rovnako.

A keď pocítil Mishovu ruku na svojom penise, pritiahol si chlapca bližšie k sebe, chcel sa urobiť vo svojej posteli.

„Poteš svojho, pána Misha... áno... presne tak...“

Zboku prenikal do jeho tela, keďže prikázal svojmu otrokovi, aby sa sám so sebou hral a pripravoval sa na ich návrat.

Misha ho poslúchol.

Nepochybne bol pripravený veľmi dobre, pretože sa k nemu nadšene tisol a on sám, do jeho tela začal tvrdo prirážať.

Neľútostne si ho bral z boku a pritom sa díval na Ea, ktorý pokojne spal schúlený na svojej časti postele a vyzeral tak nevinne a pokojne.

Jeho obojok dráždil senátora viac než čokoľvek iné a on sám, dával svojmu milovanému chlapcovi možnosť užívať si rozkoš.

Láskal jeho bradavky, hral sa s nimi a tvrdo si ho bral.

A podriaďoval si jeho telo, až kým necítil vlhkosť na svojich prstoch, ktoré neľútostne stimulovali chlapcov penis.

Bol k nemu dnes tvrdší a jeho chlapec si to užíval spolu s ním.

Neúprosne ho doviedol až k vrcholu a on sám prežíval potešenie, keď cítil pod sebou jeho telo a nič nebolo krajšie než spojenie, ktoré im ponúkli ich telá. 

Cítil ako ho chlapec pevne objal, ako priam prosil aj o nežnosti, bozkával ho, hladkal a dovolil mu, aby zotrval v jeho náručí, no zároveň k sebe vzal aj Ea.

„Milujem ťa, poklad...“ pošepol mu  nezabudol dodať : „oboch vás milujem, aj teba, poklad, bude tvoj pán milovať, ak si to zaslúžiš...“ pošepol Eovi...“ ktorí ďalej len pokojne spal a nič nevedel o svete.

Senátor ďalej bozkával tmavovlasého chlapca a miloval ho ešte raz, tentoraz nežnejšie, díval sa do jeho očí a videl v nich lásku, ktorú bol viac než ochotný prijať a ďalej podporovať.

  

poznámka: nabudúce nás opäť čaká Eov pohľad a také celkové zhrnutie, nuž nebudem nijako výrazne popisovať Eov pobyt u Alarica, keďže potom by mi neostalo nič na sequel Otrok. 
Ale nabudúce v poslednej časti tohto sequelu niečo načrtnem, teda keď budem okrej, lebo momentálne nie som okej... ale to nevadí, keďže verím, že budem okej tak to skrátka vyjsť musí...

predchádzajúca časť      nasledujúca časť