Nové meno IV/IV.

Pár: Eos/Alaric, Eos/Marcus

Obsah: Bývalý rímsky otrok Eos, sa po dramatickom úteku z Ríma, dostáva ďalej na sever do nebezpečnej blízkosti bojovnejších kmeňov, značka, ktorá mu ostala po predaji do domu rozkoší, mu neprinesie šťastie, v kmeni, na ktorého územie sa dostane, je vďaka nej posudzovaný na rovnakej úrovni ako "predajné ženy" (čím stráca nárok na to, aby si medzi nimi vybudoval dobré postavenie)  a nedobrovoľne je vybraný kmeňovým čarodejníkom, ktorý o ňom hovorí ako o požehnanom dieťati z ich starých legiend...

Varovanie: 18+ sex, omamné látky, prírodná mágia, zväzovanie

hodnotenie nájdete nižšie: D

Poviedka bude oficiálne zaradená pod senátora do rubriky RPS-supernatural (keď to už bude prerobené, zatiaľ bude len v rubrike RPS pod senátorom) 

poznámka: nuž máme tu číslo tri, akosi to opäť rýchlo zbehlo, časť je opäť bez korektúry, čiže kvalitu čakajte až po vytvorení ebooku. 

 Pre Ell, Lilith. 

IV.

Návrat do dobrej známeho sveta, bol pre Ea napriek počiatočným obavám príjemný. Všetci sa k nemu správali tak, akoby sa vôbec nič nebolo stalo a aj keď senátor trval na tom, aby ho dosť často sprevádzal na vodidle, dokonca aj po rímskych uliciach, Eos sa čoskoro prestal hanbiť, keďže senátorov výstrelok sa čoskoro stal módnym trendom a čoskoro nebol jediný, kto sa takto predvádzal so svojím otrokom.

Dokonca sa začali vyrábať aj nové obojky a niektorí tunajší obchodníci už doplnili svoj sortiment aj o pomerne výstrednejšie kúsky hlavne potom, ako samotný cisár podľahol tomuto novému trendu, čo sa vôbec nepáčilo jeho synovcovi, ktorý skončil s pomerne drahou ozdobou, no nevyzeralo to, že by bol za takúto príležitosť ktovieako vďačný.

Tento nápad sa osvedčil aj v prípade panej, ktorá sa počas jedného rána vybrala na trhovisko s niečím podobným, a dalo by sa povedať, že aj Ideya to musela len v tichosti odtrpieť, keďže pani trvala na tom, že ani ona nebude zaostávať za ostatnými zámožnými Rimankami a Rimanmi.  

Eos bol napriek všetkému spokojný, užíval si príjemný bylinkový kúpeľ, spolu s Mishom. Musel uznať, že mu ten chlapec veľmi chýbal a dosť často sa mu o ňom aj snívalo, niekedy sa takmer budil s predstavou, že ho má opäť vedľa seba a pomáhalo mu to, keďže v novom svete sa na nikoho nemohol spoľahnúť, bolo dobré mať v tom starom aspoň jedného spojenca.

A keď mu jeho priateľ umyl chrbát a jemne mu pomasíroval krk, Eos cítil spokojnosť, ktorá nemohla byť ničím nahradená a po dlhom čase sa skutočne uvoľnil v prítomnosti iného človeka, pretože mal za sebou mesiace plné obzerania sa cez plece a obával na každom kroku.

Neprial si ešte niekedy zažiť niečo podobné, pretože to bola jedna z tých skúšok, ktorá ho takmer zlomila.

„Nechápem, ako si tam dokázal žiť...“ povedal Mishovi, keď sa spolu opierali o kraj vane a len tak ležali vo vode.

Bol uvoľnený a spokojný.

Bolo nutné sa samozrejme, ako vždy pripraviť na večer, pretože senátor si ich spoločnosť priam vyžadoval a bolo im nakázané, aby sa poriadne pripravili, lebo v dome sa konala dôležitá oslava.

Jeho priateľ zdvihol ruky a začal posunkovať.

A Eos si takmer s úsmevom uvedomil, aký je šťastný, že má možnosť ho opäť vidieť pri tejto činnosti. Posunky toho mladého muža boli vášnivé a rýchle, kým tie s ktorými sa stretol u barbarov, boli skôr strohé a chladné.

MOŽNO JE TO PRETO, ŽE TVOJ DOMOV JE TU.

Eos prikývol.

„Máš pravdu, zrejme to bude tak...“ súhlasil s jeho tvrdením a na chvíľu takmer blažene privrel oči. Aj keď mal taký pocit, že Misha toho vie viac než mu povedal, pretože jeho tvár to na chvíľu prezradila, no nemienil sa ho na nič viac vypytovať, aby sa v ňom opäť neprebudili pochybnosti.

Nech to bolo akokoľvek, senátor mu dal počas toho druhého dňa najavo, čo ho čaká, ak sa rozhodne brať svoju terajšiu úlohu na ľahkú váhu.

A on sľúbil, že viac nebude spôsobovať svojmu pánovi problémy, pretože v senátorových očiach videl smrť, neúprosnú a chladnú a vedel, čo by nasledovalo, keby sa opäť odvážil skúšať jeho trpezlivosť.

Samozrejme, čiastočne ho trápil nepokoj spojený s tým, či dokáže uspokojiť senátorove túžby.

Nedalo by sa povedať, že by v tomto smere mal mať nejaké problémy, zvykol si, musel lebo nič iné mu neostávalo a čarodejník, to bol človek, s ktorým sa skrátka nedalo vyjednávať a nedalo sa v jeho prípade hovoriť ani len o trestoch, on to riešil inak, no mal to na spôsob, ktorý bol rovnako krutý ako ten senátorov.

Dokázal sa mu dostať do hlavy a on si pamätal na tie noci, keď zaspával s plačom a nevedel, či to ešte na tom mieste vôbec dokáže zvládnuť a len svojej tvrdohlavosti vďačil za to, že nepodľahol pri prvom raze, keď mu bol ponúknutý návrat k pánovi.

Momentálne však bol rád, že to napokon urobil, ten muž ho desil, nedokázal ho pri sebe zniesť a vedel toho toľko, akoby ho snáď poznal celý život.

Predtým neveril na mágiu, obzvlášť nie na čiernu, ale teraz si tým už nebol taký istý, pretože ten muž mal v sebe akúsi temnotu a on ju priam cítil, keď s ním žil a nechcel sa viac ocitnúť v jeho blízkosti.

Rozhodol sa prijať senátora aj svoju úlohu a priveľmi nad tým ani len neuvažovať, aj tak nemal inú možnosť, senátor si ho označil, a to sa už nedalo vrátiť späť, jedine pri ňom, mohol byť v bezpečí.

A on sa s tým počas tých týždňov plných obáv napokon zmieril.

Práve teraz si však užíval tie lepšie dni a dúfal, že odteraz bude všetko prebiehať tak, akoby malo, upevní si svoje postavenie a postupne si snáď zvykne na to, že nebude viac pánovým synom, ktorý si robil nádeje, že možno bude prepustený, ale bude sa musieť podriadiť pánovi, ktorému ho daroval otec, ak chce ďalej žiť, a on nemal v úmysle zomrieť tak skoro, pokiaľ to bude v jeho rukách.

***

„Misha, Eos, poďte ku mne...“  prikázal im senátor.

„Želáte si ešte niečo, pán môj?“ opýtal sa ho úctivo.

„Dolej mi víno...“ požiadal ho.

Misha bol ten, ktorého si senátor posadil na kolená a Eos to rešpektoval, každopádne ani mu veľmi neprekážalo, že to urobil, keďže rešpektoval ich vzťah a vedel, že on a senátor zrejme nikdy nedosiahnu až takú súhru, ako sa to podarilo im.

Stáli blízko stola, oblečený ako služobníci bohatého a vplyvného muža a starali sa o pohodlie hostí.

Eos pristúpil k svojmu pánovi ako prvý, dolial mu víno a zotrval pri ňom, až kým ho pán neprepustil.

Oslava bola pomerne príjemná a jedna z tých slušnejších, keďže senátor hostil svoju vzdialenú rodinu a dalo by sa povedať, že robil všetko pre to, aby dcéra z tej rodiny, zapôsobila na Attica, ktorý  sa pomerne rýchlo chytil na túto návnadu.

A Eos ho videl, ako s tým dievčaťom trávi pomerne dosť veľa času, no neprekážalo mu to, senátorove rozhodnutia bolo lepšie rešpektovať a ak už raz rozohral svoju hru, nebolo vhodné ho dráždiť.

Odbehol do kuchyne po ovocie a vrátil sa späť k stolu.

A nepochybne bol veľmi prekvapený, keď si aj jeho senátor posadil k sebe.

Misha sa naňho usmial, pohodlne sa oprel o svojho pána a dovolil mu, aby ho objímal.

Hostia to nijako nekomentovali, ďalej sa s ním zhovárali a zabávali sa a senátor im dovolil, aby ostali sedieť pri ňom.

Počúvali hudbu, sledovali zabávajúcich sa hostí a dostali od neho aj trochu vína.

Eos cítil ako ho to príjemne rozohrialo a dovolil senátorovi, aby ho bozkával.

Telom sa mu šírilo príjemné teplo, zbavovalo ho zábran a on si čoraz väčšmi uvedomoval, že postupne začína podliehať čaru tohto príjemného večera.

Cítil sa prekvapivo dobre a pripisoval to schopnostiam toho čarodejníka, ktoré sa v žiadnom prípade nedali poprieť.

Pretože po jeho výcviku sa v senátorovom náručí cítil úplne inak než predtým. Nevedel to presne pomenovať, ale bol to dobrý pocit, nie to nepríjemné pulzovanie hnevu, ktoré prežíval vždy, keď sa ho predtým senátor dotkol.

„Pôjdete obaja so mnou...“ pošepol im senátor, keď ho oslava prestala zaujímať, zrejme už dosiahol to čo chcel aspoň čo sa týkalo Attica.

Eos tušil, že teraz je na rade on, prišiel čas premeniť slová na skutky.

Stuhol.

Cítil ako mu po chrbte prebehol mrazivý pot a zúfalo si želal, aby dokázal naplniť všetky očakávania svojho pána, pretože inak by táto noc mohla byť aj jeho poslednou.

A Misha to tiež vedel, lebo keď sa senátorov pokyn vstali a chvíľu počkali vzadu, pevne mu stískal ruku.

Eos nevládal hovoriť.

Len sa ho držal za ruku a čakal, kým sa senátor ospravedlní hosťom a budú sa môcť odobrať do jeho spálne.

A keď tá chvíľa konečne prišla, spolu so senátorom pomaly prešli domom, plným hudby a tlmeného smiechu.

Eos cítil ako sa tie hlasy čoraz väčšmi vzďaľovali, až kým napokon neboli otvorené tie posledné dvere a on pohľadom prešiel po dobre známej miestnosti.

Senátor za sebou zavrel dvere.

Ten zvuk takmer vybičoval všetky jeho zmysly a on priam cítil ako sa jeho telo začína mierne chvieť.

Zhlboka sa nadýchol, narovnal sa a prinútil svoje telo k poslušnosti.

Cítil ako ho Misha pomaly pustil, vyzliekol sa pomaly  a zamieril k posteli.

Dával mu priestor, aby sa mohol pánovi venovať a on cítil ako senátor pomaly nechal padnúť na zem jeho odev.

„Prišiel tvoj čas, Eos... predpokladám, že vieš čo to pre teba znamená?“

Posledná skúška a zároveň jediná šanca, to hovorili jeho oči a on  len potichu hlesol: „Áno, môj pane...“

Stál pred ním nahý a snažil sa nevnímať chlad na svojom tele.

Senátor prešiel rukou po jeho tvári, dotkol sa jeho pier, krku... cítil jeho ruku na svojom tele, cítil istotu vyžarujúcu z neho.

Marcus si ho pritiahol k sebe a bozkával ho, prudko a neľútostne, vášnivo oplácal svojmu pánovi bozky, ledva lapal po dychu, keď jeho pery prestal cítiť na svojich.

„Sadni si na posteľ...“ pokynul mu senátor.

A on pomaly prinútil svoje nohy k pohybu.

„Tvárou k Mishovi...“ povedal mu senátor a upravil ho tak, aby skončil na štyroch.

Bola to jeho najmenej obľúbená pozícia, no nepriečil sa tomu.

„Budeš ho pomaly sať a láskať, kým ja ... si s tebou urobím, čo len budem chcieť... uvidíme, ako sa osvedčíš...“

„Áno, pán môj...“ hlesol rozrušene Eos.

Urobil to, čo od neho pán požadoval, nežne sal a láskal bradavky pánovho prvého otroka, hladil jeho penis a pocítil nepokoj, keď senátor klesol na posteľ k nim.

Zaplavila ho panika spojená so strachom.

„Ničoho sa neobávaj poklad, ak budeš poslúchať, budeme si rozumieť a všetko bude v poriadku... obaja ste moji chlapci... na tom sa nič nezmenilo...“

„Ďakujem, pane...“ hlesol spokojne.

Až pánovo objatie a jeho ruky pomaly rozptýlili aj tie posledné obavy.

„Bude ti s nami dobre, ty vieš, že áno, však?“ pošepol mu.

Eos pomaly prikývol.

Po prvý raz si dovolil podľahnúť tým pocitom, potlačil trpkosť uväznenú hlboko v sebe a vedel, že vždy bude existovať aj ten Eos, ktorý by si predstavoval svoj život úplne inak, no práve tento Eos, dostal lekciu a vedel, že preňho žiadna iná budúcnosť nemôže existovať.

Bol pánov otrok.

Narodil sa tak a bol predaný do domácnosti, kde to od neho bolo vyžadované bez ohľadu na jeho vlastné  pocity alebo túžby.

A rozhodol sa prijať svoju úlohu.

Jeho tela sa zmocnilo príjemné vzrušenie, keď ho pán láskal a maznal sa s ním.

Tie známe pocity, ktoré prvý raz spoznal až v tábore barbarov, ho opäť nemilosrdne obklopili a on ich s úľavou privítal.

Dovolil svojmu, aby doňho prenikol a nechal sa viesť požiadavkami jeho tela.

Bol otočený trochu viac nabok a kým si ho senátor nemilosrdne bral, on sa staral o pohodlie svojho priateľa.

Bol opäť doma.

Na mieste, ktoré mu prináležalo a počas tej noci definitívne upevnil puto so svojím pánom.

koniec

poznámka: aj napriek komplikáciám som rada, že sa mi podarilo dokončiť sequel tak ako som si to pôvodne naplánovala. 

Čaká nás samozrejme po určitej pauze aj sequel č. 2. Počas, ktorého sa bližšie zoznámime s Luciusom. 

Vianočné záležitosti sú napokon tiež pripravené...  Bude aj Vianočná rubrika... :D budúci týždeň a tak... a uvidíme ako to pôjde a ako sa budem mať...  Dúfam, že dobre, lebo si veľmi želám mať sa dobre... 

predchádzajúca časť