15. kapitola 1/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

Pre Ell, Lilith.

Všetky jeho sny o skvelej budúcnosti a o normálnom živote sa vtom krátkom okamihu zrútili.

A nebolo to o nič lepšie, keď vyšiel pred dom, do cesty mu okamžite vošlo auto a on bol nedobrovoľne posadený dovnútra.

„Kyoung-ho, teraz nemám čas na tie tvoje hry...“  vyhlásil podráždene.

Niežeby si naňho nespomenul v súvislosti so svojimi problémami, no pamätal si na ten ich posledný rozhovor a vedel, že sú isté veci s ktorými mu boss nepomôže a vzhľadom na okolnosti mu to nemohol zazlievať.

„Neprišiel som kvôli hrám, ale kvôli zrade...“

Zrada.

To slovo mu prebehlo celým telom a už len to, ako znelo v ňom vyvolalo mrazivú blízkosť smrti.

„Ale ja...“

„Neodvažuj sa ma prerušovať!“ upozornil ho starší muž prísne.

„Viem o tom, čo si urobil a nie som jediný, tvoja matka mi zavolala  a požiadala ma, aby som sa vzhľadom na jej citovú zainteresovanosť o celú záležitosť postaral sám...“

Jung opäť cítil dotyk toho mrazivého chladu.

Bol v pasci.

Oni to vedia.

Skúsil vyskočiť, no auto bolo uzamknuté.

Neunikne odtiaľ.

„Neviem, o čom to hovoríš...“

„Tá osoba, ktorá ti pred chvíľou volala, bola ženou Oka, nanešťastie ako jediná vyviazla z tej tvojej pasce...“

„To nie je možné! Nie je to...“

Kyoung-ho mu strčil do ruky fotografiu.

Áno, bolo to akési dievča v tričku a džínsach, zdanlivo bezvýznamné, ktoré sa on sám rozhodol nechať ísť.

„Je príliš mladá na to, aby bola...“

Ukázalo sa, že to bolo veľmi nešťastné rozhodnutie a nepodarilo sa mu ju odhadnúť správne.

„Áno, má približne šestnásť rokov, ale je to jedno z tých detí ulice, tá dospela skôr než my všetci... A ten, kto ju z ulíc dostal bol Oko, požaduje kompenzáciu... za jeho smrť... keďže po ňom zdedila isté privilégiá...“

Jung spojil svoje ruky, aby sa mu nezačali chvieť.

„Takže ty si ma prišiel... ty si nás prišiel...“ opravil sa, keďže nepochybne musel myslieť aj na svojho priateľa, ktorí v danom okamihu neprežíval práve najpríjemnejšie okamihy.

Na matkino milosrdenstvo sa nespoliehal a vedel veľmi dobre, prečo poslala práve jeho, aby sa mu nemusela dívať do očí, aby nemusela priznať, ako veľmi ju teší, že ostane mimo hry.

„Keby šlo len o to, poslal by som jedného zo svojich zabijakov, ja ti však aj proti svojim zásadám, ponúkam istú možnosť...“

Nádej.

Cítil ako narastá v jeho hrudi a odplavuje strach.

„Ak za ním nepôjdeš, postarám sa o to, aby si prežil... ak ho ponecháš svojmu osudu a oľutuješ svoje konanie... nájdem si spôsob, ako ťa zachrániť...“

Jung naňho chvíľu len zarazene hľadel a s námahou spracovával to, ako všetku nádej okamžite odplavil strach a obavy.

„Nemôžeš nás zachrániť oboch...ja viem, že nie, ale ja... mohli by sme ťa potešiť a urobiť všetko, čo by si si len zažiadal...“ sľuboval a prosil, no narážal len na chladný odpor.

„Vo svojom dome krysu neznesiem... Musel by som jej sám podrezať krk... Tak ako sa rozhodneš, Ui Chul, čo si vyberieš?“

Nastalo ticho.

To najdlhšie v jeho živote a každý jeden nádych bol bolestivý, akoby mal byť ten posledný.

„Nemôžem ho opustiť... musím zabrániť tej žene, aby...“

„Vysadím ťa na stanici... ale nikam inam ťa nepustím, len na miesto stretnutia...“

Potom sa už nezhovárali.

Nemalo to žiadny význam.

„Zbohom Ui Chul,“ povedal mu Kyoung-ho, keď ho vystrčili z auta.

A on mu venoval len posledný strohý úklon.

Stratil sa medzi ľuďmi na nástupišti a dúfal, že sa mu napriek všetkému podarí urobiť niečo, aspoň pre svojho priateľa.

Nech to bolo akokoľvek, keď o tom vedela matka, už aj tak by nikdy nemal pokoja. Ona by šla stále po ňom, poznal ju dosť dobre na to, aby vedel, že by ho tak či tak uštvala na smrť. 

poznámka: nuž blížime sa k ehm, smutnejšiemu momentu a potom máme pred sebou pár "duchárskych" kapitol, ktoré sa čiastočne budú dotýkať poviedky Rivals.