pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Pre Ell, Lilith.
„Jung...“
Pomaly sa sklonil ku krehkej
postave, ležiacej pri jeho nohách.
„Sung Joon...“
Klesol na kolená a pevne ho
objal.
„Už je dobre, som pri tebe...“
pošepol mu.
Díval sa do jeho zmučenej tváre
a cítil ako medzi nimi pulzuje akési zvláštne napätie.
„Prepáč mi to, nemal som od teba
utiecť, ja len... ani neviem, na čo som myslel... prepáč Jung...“
„To je v poriadku, už na tom
nezáleží... hlavná vec, že som ťa našiel...“
Cítil chvenie, svojho milenca
a videl jeho tvár, utrápenú no nepoznačenú, akoby sa vôbec nič nebolo
stalo.
Za nimi zaznel vzdialený klopot
vlaku.
Jung usúdil, že by bolo dobré
vstať a dostať sa odtiaľto. No nevyzeralo to, že Sung Joon sa dokáže
pohnúť, bol akýsi strnulý.
„Ako si ma našiel?“
Na to jeho priateľ nejaký čas
nenachádzal odpoveď.
V jeho mysli bola len
prázdnota.
Začínajúca vstupom na nástupište
a končiaca tu v podzemných priestoroch.
„Na tom nezáleží, hlavne poďme...
mohli by sa vrátiť a ...“
Sung Joon prikývol
a spoločnými silami vstali.
Pomaly prešli späť na nástupište.
Bolo tam pomerne rušno.
Táto časť stanice bola uzavretá
žltými policajnými páskami.
Jung sa pripravoval na to, že sa
policajti pobiehajúci po mieste činu začnú zaujímať o to, že sa tak náhle
vynorili z jedného z tunelov.
No nikto k nim neprišiel.
A keď Jung uvidel telo,
okamžite pochopil prečo.
Patrilo jemu.
Nepochybne to bol on, vyzeral
akoby len spal.
A pri pohľade na svoju
vlastnú tvár pocítil niečo ako bodnutie neďaleko pleca.
A spomenul si na tú ihlu,
ktorá prenikla do jeho ruky, na posledný pohľad do tváre akejsi osoby v čiernom,
pomaly opúšťajúcej stanicu.
Dostal dávku.
Väčšiu než jeho telo dokázalo
zvládnuť.
No aj tak to nedokázal spracovať.
Díval sa na seba a nemohol to
pochopiť.
„Jung, ty si... a keď ty tak
potom aj...“
Sung Joon sa obzrel a videl ako
bolo z tunela vynesené telo zakryté v čiernom vaku.
„Áno, už si spomínam... spomínam
si na tie údery a na to všetko...“ chvíľu sa mykal, akoby sa im snažil
vyhýbať a potom to zrazu prešlo.
„Ja tomu neverím... nemôžeme
predsa byť...“
Jung ho potiahol bližšie k skupine
technikov, natiahol ruku a dotkol sa jedného z nich, prešla skrz.
„Toto vyzerá na predávkovanie,
ale ten mladý bol nepochybne dobitý na smrť... Jeho zranenia naznačujú, že
utrpel vážne... A vyzerá to na znak krysy, na tele... asi ide o vyrovnávanie
si účtov magie...“ povedal akýsi muž.
„Áno, vyzerá to tak, pozrieme sa
na to... Zatiaľ nerobte predčasné závery, pán kolega.“
Jung ich už nedokázal počúvať.
Pomaly sa vzdialil spolu so Sung
Joonom k jednej z lavičiek blízko informačných tabúľ.
A sadol si tam.
Teda aspoň to tak vyzeralo, keďže
lavičku pod sebou necítil, no ani nebol na zemi.
Sung Joon sa pritisol k nemu.
„Mám strach...“ hlesol
rozochvene.
„Zrejme sa už nemusíme ničoho
báť... už nám nikto z nich nemôže ublížiť...“
Jung si ho pritiahol do objatia.
Jeho stále cítil, akoby ich niečo
priam neoddeliteľne spojilo.
Sung Joon sa tisol k jeho hrudi.
Neboli sami.
Drobné záchvevy energie boli
všade naokolo.
Pozorovali ich a učili sa
vedený akýmsi zvláštnym poznaním, ktoré bolo vzdialené tomu, čo počas svojho
života poznali.
A boli pripravení ešte o sebe dať vedieť.
poznámka: nuž nechcela som nejako detailnejšie popisovať ich smrť, lebo no obľúbila som si ich a bolo by mi to ľúto, tak som sa rozhodla pre jemnejší a rýchlejší postup.
Naplnil sa názov poviedky a s chlapcov sú duchovia.
