Rivals 19. kapitola 2/3

názov: Rivals
paralelná poviedka k poviedke Ghosts 
(poviedka Ghosts  už začala vychádzať)
varovanie: trojka pár: Kim Min Suk/Jung Kyoung-Ho/ Hyun Sang Hee
poznámka: Kim je z doramy shut up flower boy band
Kyoung-Ho (tam nehrá)
obsah: Stredoškolák Kim Min Suk sa nedokáže len tak ľahko vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho kamaráta. Od chvíle ako sa dozvie, že šlo o vraždu, a je z nej podozrivý Jung Kyoung Ho  popredný člen Yakuzy, nedokáže nájsť pokoj, stáva sa milencom tohto muža, aby sa k nemu dostal bližšie a zistil pravdu, no zároveň sa zaplieta aj do komplikovaného vzťahu so svojím spolužiakom... 

poznámka: venovanie udeľujem postupne každému komentujúcemu...

 

hodnotenie nižšie...

 Pre Ell, Lilith. 

„Pre istotu radšej nechám toho muža preveriť, len pre prípad, že by nám pripravil nejaké neočakávané prekvapenie...“  uzavrel rozhovor na túto tému Kyoung-ho.

Na nejaký čas odišiel a nechal ich osamote pri televízore, v ktorom už našťastie bežal iný program.

„Mal si nám to povedať, skôr...“ vyčítal mu Sang Hee.

Ani on zjavne nechcel brať celú túto udalosť na ľahkú váhu.

Kim Min Suk zahanbene sklopil zrak.

„Nechcel som vás znepokojovať...“

Sang Hee ho objal okolo pása a majetnícky si ho privinul k sebe.

„To je v poriadku, veď ja sa nehnevám...“ povedal spôsobom, ktorý jednoznačne potvrdzoval pravý opak.

Min Suk ho hravo pobozkal na pery.

Nežnosťou zmierňoval jeho hnev a snažil sa odviesť jeho pozornosť iným smerom.

Kyoung-ho sa vrátil späť k nim približne po dvoch hodinách.

To už obaja viac-menej zaspávali a len sa k sebe túlili.

Vypol televízor a vliezol do postele k nim.

***

„Takže on si myslel, že...“ krútil hlavou Sang Hee.

„Áno, presne tak, údajne nevidel iné východisko, lebo nezniesol stratu svojich milencov, bol ich smrťou doslova posadnutý a všade vraj videl ich duchov, je to aj v liste na rozlúčku, ktorý sa nám podarilo získať...“  povedal mu Kyoung-ho.

Nové správy týkajúce sa toho muža, ktoré dostali po dvoch týždňoch pátrania a vyjednávaniach s Omegou.

Ktorý bol dosť podozrievavý a nepríjemný, aj keď šlo o bývalých členov jeho rozsiahlej siete.

Ukázalo sa, že to nebolo až také jednoduché, vzhľadom na jeho minulosť skúseného vydierača a takisto aj vzhľadom na to, že list na rozlúčku, ktorý bol určený pre osobu, ktorá podliehala prísnemu utajeniu, keďže šlo o jedného z členov Omegovej organizácie, nebol veľmi ochotný spolupracovať, ale keďže tá osoba po rozhovore s ním súhlasila, bolo im umožnené spoznať jeho posledné myšlienky.

Vysvetlil aj svoje stretnutie s Kim Min Suk.

Údajne sa stal jedným zo študentov, preto, aby si ho mohol ešte raz prehliadnuť, chcel sa svojím spôsobom rozlúčiť s osobou, blízkou jeho milencovi a nevzbudiť pritom priveľa neželanej pozornosti.

Nechcel nič viac, len vidieť ho a uskutočniť svoje plány, čím skôr.

„Tým je to teda uzavreté?“ opýtal sa Kim Min Suk.

„Táto záležitosť zrejme áno, ten muž nemal žiadne ďalšie aktivity, ktoré by sa nás mohli týkať...“ spokojne vyhlásil Kyoung-ho.

A aj Min Su musel pripustiť, že z toho vyviazli pomerne dobre. Aspoň čo sa týkalo záhadného samovraha.

Dokonca ani Sang Hee sa naňho kvôli tomu, že to zamlčal až tak veľmi nehneval a veľmi rýchlo medzi nimi došlo k zmiereniu.

„Záležitosť s tvojou matkou, však neznesie odklad...“ povedal boss a zároveň dedič svojmu druhému partnerovi.

Sang Hee zbledol.

„Snáď nie vojna a tak... ona to predsa...“

„Ak ma k tomu svojím správaním doženie, vojna bude... Otázkou zostáva na koho strane budeš stáť...“

Ten posledný útok bol objasnený pred pár dňami a nanešťastie nebol jediný.

Okrem neho prebehlo ešte niekoľko pokusov, preto teraz žili v zvýšenom strese, čo sa výrazne prejavovalo práve vo chvíľach, keď padli takéto vyhlásenia.

Min Su zdesene pozrel na Sang Hee, ktorý musel čeliť prísnemu pohľadu svojho bossa.

Zdvihol hlavu a pozrel naňho.

„Som s tebou...“ povedal bez váhania, no hlas sa mu mierne chvel a bolo na ňom vidieť, že sa mu prípadné nezhody medzi novým dedičom a jeho matkou vôbec nepozdávajú.

„Ale bol by som rád, keby sa to vyriešilo inak než zbraňami...“ dodal napokon.

Min Suk ho pod stolom chytil za ruku, cítil ako sa začala chvieť.

A bál sa už aj on, lebo vedel, že takéto záležitosti len veľmi zriedkavo majú dobrý koniec.

„Pokiaľ to bude možné, rád by som sa vyhol  tomu, aby prehovorili zbrane... ale budem adekvátne reagovať na konanie druhej strany.“ ubezpečoval ho mladý boss a nebolo pochýb o tom, že je schopný kruto potlačiť akékoľvek ďalšie pokusy o jeho zosadenie. 

Poznámka: myslím, že aj táto poviedka sa pomaly posúva ku koncu.