názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Pre Lilith, Ell, M.K.
Vrátil
sa do izby, ktorú zdieľal s piatimi chlapcami, no nemal v úmysle sa
tam dlho zdržiavať.
Bol
tam až príliš veľký hluk a on si potreboval sadnúť niekam, kde by mal
možnosť o všetkom popremýšľať.
Byun
ho veľmi prekvapil. Niečo také vôbec neočakával, potreboval sa z toho všetkého
spamätať.
A nemal
v úmysle dovoliť, aby sa ho spolubývajúci začali priveľmi vypytovať. Len
by ho to znervóznilo a on práve teraz potreboval uvažovať s chladnou hlavou.
Preto
len v krátkosti zhrabol deku a nejaké veci a potom prešiel na
dvor.
Ďalej
od známej vône podobnej kokosu, ktorú vždy cítil, keď prechádzal cez uzavretú
časť.
Sadol
si pod trojicu svojich obľúbených stromov, ktorým počas svojho detstva dával
mená, ľahol si na deku a nejaký čas tam len tak ležal.
Bolo
to jeho obľúbené miesto a ak bolo dobré počasie, mohol si ľahnúť do
polohy, ktorá mu asi najviac vyhovovala.
A práve
teraz na to prišiel ten najvhodnejší čas.
Ľahol
si.
Privrel
oči a nechal si hlavou prejsť všetko, čo mu poradca povedal.
Celé
si to v hlave zrekapituloval od začiatku až dokonca.
Pretože
tentoraz odmietal podľahnúť emóciám a svojej výbušnosti, ktorá mu bola tak
často vyčítaná.
A predstavil
si, aké by to bolo bývať v tej rodine, aspoň na základe toho, čo vedel si
mohol utvoriť aspoň počiatočný obraz.
Tí
ľudia sú predsa bohatí, nepochybne majú dostatok izieb na to, aby na seba stále
nenarážali.
Mohol
by mať vlastnú izbu, chodiť aspoň na čas do normálnej školy a skúsiť aké
je to žiť v rodine, na čo nikdy nemal poriadne priestor.
Nebolo
by to také zlé, ak by to vyšlo.
Bolo
to iné než bežné pestúnske rodiny, ktoré by akurát tak mohli potrebovať
neplateného otroka. Samozrejme vedel, že nie všetci sa tak správajú veľa detí
sa dostalo aj do dobrých rodín, no niektorí si túto prácu očividne zvolili z nesprávnych
dôvodov, čo sa hneď aj prejavilo na ich správaní voči deťom.
Myoung-soo
počul o viacerých prípadoch.
Možno
preto bol až doteraz nepriateľský voči takejto forme výchovy.
Istý
čas skutočne spôsoboval problémy a neskôr aj rebeloval a robil všelijaké
hlúposti, ktoré sa mu dostali do spisu, už len to, že mu vôbec chceli dať
ďalšiu šancu bol viac-menej zázrak.
A už
si pomaly zvykal na myšlienku, že tu v domove ostane až do svojej
plnoletosti a dovtedy to snáď nejako zvládne v tunajšom prostredí.
Svoje
postavenie si vydobyl, mal svoj okruh dobrých známych aj kamarátov, ktorí ho v prípade
potreby podporili, no bol zvyknutý rozhodovať aj za seba a on bol skôr
osobou, ktorá skupinu ovplyvňovala vo svoj prospech.
Nepochyboval
o tom, že by zvládol žiť aj s tými boháčmi, ktorých možno len
pochytil jeden z tých záchvatov momentálnej štedrosti.
***
Počas
toho štvrtkového popoludnia, keď ho napokon jeho nová rodina čakala v kancelárii,
však prežíval jednu z tých vzácnych chvíľ, keď bol skutočne nervózny a mal
pocit, že ho jeho vlastné oblečenie udusí. Dokonca ani jeho obľúbená kožená
bunda z druhej ruky, zrazu nebola až taká pohodlná ako zvyčajne.
Napätie
z neho opadlo, až keď vkročil do kancelárie a uvidel akéhosi tučného muža sedieť na tom gauči,
ktorý zvyčajne slúžil pre účely takýchto stretnutí.
Pričom
preňho bolo pripravené čierne pohodlné mäkké kreslo, do ktorého po strohom
pozdrave veľmi ležérne klesol.
A hneď
sa aj stretol s tým, ako ho Byun prebodol pohľadom a stisol pery.
Nesedel
za svojím stolom, ale v druhom kresle a držal v náručí tie svoje
povestné papiere.
„Myoung-soo
toto je pán Park, právny zástupca rodiny Jungovcov...“ predstavil Byun toho tučného muža a díval
sa naňho, akoby mal pred sebou nejaké dávno stratené božstvo.
„Teší
ma...“ zatiahol Jung, pohodlne si uložil ruky na operadlá a dodal : „A
prečo tu nie sú vaši klienti? Oni si to snáď rozmysleli?“
Tučný
muž naňho chvíľu len hľadel a nejaký čas trvalo, kým napokon prehovoril.
„Zastupujem
svojho klienta pána Junga a dnes sa s vami porozprávam namiesto,
neho, keďže bol nútený na poslednú chvíľu zvoliť takéto riešenie z dôvodov,
ktoré som už objasnil vášmu poradcovi, ako osobné a rodinné dôvody...“
Myoung-soo
prikývol.
To,
že poslali právnika len svedčilo o tom, že zjavne nemajú priveľký záujem o jeho
výchovu a je to skutočne len módny výstrelok z ich strany.
„To
je v poriadku, mne to vôbec neprekáža, ale vám pán Byun, by to prekážať
mohlo, však?“
Pozrel
na svojho poradcu, ktorý len odvrkol: „Tentoraz to môžeme akceptovať, no
najlepšie bude ak si vaši klienti nájdu čas a čo najlepšie využijú
možnosti, ktoré poskytujú tieto druhy návštev... Inak nebude možné dokončiť
isté nevyhnutné právne úkony...“
„Beriem
na vedomie a oznámim im to,“ opäť strohým hlasom poznamenal právny
zástupca.
A potom
začal rozhovor.
Právnik
mu kládol také bežné otázky, nič výnimočné, len to, čo by mu zrejme položili aj
Jungovci, keby boli na tomto stretnutí prítomní.
Myoung-soo
bol z priebehom stretnutia spokojný.
Odpovedal
na všetko, svojím spôsobom, niekedy aj ironicky, no právnik ani len okom
nemihol.
Svoj
posledný tromf si nechal nakoniec.
„Len
by som rád upozornil vašich klientov, že som gay... a nemienim predstierať,
že to tak nie je... A pokiaľ to nebudú akceptovať, nie je ani nutné, aby
vôbec začali absolvovať stretnutia...“
„Moji
klienti boli o vašej sexuálnej orientácii informovaní a nemajú voči
nej žiadne námietky...“ povedal právny zástupca.
„Vy
ste im to povedali?“
Myoung-soo
sa obrátil k svojmu poradcovi.
„Áno,
samozrejme, pripadalo mi vhodné ich oboznámiť so všetkými komplikáciami
týkajúcimi sa tvojho prípadu,“ chladne odvetil Byun.
A dalo
by sa povedať, že potom ho už z kancelárie slušne vyhodil, lebo chcel
prebrať ďalšie formálne záležitosti, pri ktorých nebola nevyhnutná jeho
prítomnosť.
Poznámka: ešte sa len rozbiehame, takže