Rodinné tajomstvo 1. kapitola 2/3

názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 Pre Ell, Lilith.

***

Myoung-soo sa pohrával s perom a občas pozrel na hodiny zavesené nad tabuľou.

Opäť bol po škole, kvôli hádke so spolužiakom. Neovládol sa, keď ho opäť začal provokovať a výsledkom bolo to, že si musel ešte dnes odpykať svoj trest.

Tentoraz dostal tri hodiny na viac a musel ticho sedieť v jednej z tých tried spolu s ostatnými previnilcami.

Tvár ho bolela kvôli modrine, ktorá sa mu tam vytvorila potom, ako sa pobil so spolužiakom Parkom.

Bol to skrátka ďalší typický deň v škole a on takmer ľutoval, že dnes opäť prišiel a nenechal sa prehovoriť, aby sa ešte raz ulial. 

No mal až príliš veľa absencií a vedel, že riaditeľ dá Byunovi vedieť o tomto jeho poslednom konflikte.  Nepochyboval o tom, že po návrate  naňho čaká poriadna prednáška a zrejme aj zrušenie vychádzok, keďže to bol práve on, kto Parka udrel ako prvý. Bol to jeden z tých nových študentov, ktorí si mysleli, že jeho krehký zjav, a status chlapca z detského domova ho oprávňuje k tomu, aby sa z neho mohol beztrestne vysmievať.

Stálo však za to vidieť, ako okamžite sklapol, keď pochopil, s kým má tu česť. Ten pocit sa skrátka nedal ničím nahradiť.

Park, ktorý sedel neďaleko neho, naňho vrhal nepriateľské pohľady a on mu ich takmer s láskou oplácal.

Nepatril k tunajšej elite a znepriateliť si ho nepredstavovalo vôbec veľký problém, keďže to bol len syn nejakého obchodníka s rybami.

Svojím spôsobom to bolo zábavné.

Odkrútil si trest, čas mu napokon plynul rýchlejšie, než predtým.

Pomaly opustil školskú budovu a chystal sa prejsť skratkou až k detskému domovu, ktorý bol situovaný v blízkosti školy.

Náhle bol však obklopený partiou piatich starších chlapcov.

„Čo odo mňa chcete?“ hlesol šokovane, keď ho jeden z nich schmatol za školskú uniformu.

Namiesto odpovede pocítil pár úderov, ktoré ho poslali rovno k zemi.

Zbili ho tak, že takmer nevládal dýchať.

Bránil sa, ale nebolo mu to nič platné.

„Ak ešte raz budeš robiť problémy môjmu bratovi, odpykáš si to!“ povedal mu jeden z nich a Myoung-soo usúdil, že Park zrejme bude mať pomerne problémového staršieho brata.

Čo bola zrejme informácia, ktorú mal poznať omnoho skôr než si s ním začal.

Práve teraz však nebola preňho podstatná keďže po ďalšom kopnutí od jedného z nich, stratil vedomie.

***

Prebudil sa v nemocnici.

V jednej z tých spoločných izieb na pohotovosti.

Bol omámený kvôli liekom proti bolesti a všetko sa s ním krútilo.

Aj jednu ruku mal v sadre, čo sa mu vôbec nepáčilo, no zjavne to bolo potrebné, aj keď si nespomínal na to, ako presne bola zlomená.

Pán Byun sedel pri ňom a tváril sa ako stelesnenie hnevu. Stačil mu jediný pohľad do jeho očí a bolo viac než jasné, čo naňho asi tak čaká.

Preto radšej nič nehovoril a privrel oči, len pre prípad, že by mal v úmysle ho práve teraz niečím zaťažovať.

Niekto odtiahol záclonu.

„Pán doktor, je normálne, že toľko spí...“

Počul ako sa pán Byun obrátil zrejme k jeho ošetrujúcemu lekárovi.

„Dostal silné lieky proti bolesti, nejaký čas bude potrebovať na to, aby sa z toho spamätal... Bude lepšie, ak ho ešte nejaký čas necháme odpočívať...“

„Áno, pán doktor, budem postupovať podľa vašich pokynov...“  dodal takmer úslužne.

Myoung-soo počul ako spolu odišli, no aj tak ešte nejaký čas ležal takmer bez pohnutia, pretože sa obával, že by sa jeho poradca mohol vrátiť.

Predpokladal, že tento jeho problém vyrieši aj záležitosť s Jungovcami, no lieky napokon účinkovali možno až príliš dobre, pretože sa nedokázal dlho udržať pri vedomí

Snívalo sa mu o temných postavách, ktoré ho prenasledovali v tmavých uliciach, unikal im vždy v poslednej chvíli a keď sa k nemu priblížili prežíval strach, ktorému sa nedalo nič vyrovnať.

A potom náhle kamsi padal, to akejsi priam nadpozemskej hĺbky a celé jeho telo sa otriaslo, akoby skutočne odniekiaľ spadol.

Poriadne vnímať dokázal až nasledujúce ráno, keď ho prišla skontrolovať sestrička.

„Dobré ráno, pán Kim...“ pozdravila ho.

„Dobré...“ zamumlal nespokojne.

Prišla tak skoro, nebol zvyknutý na to vstávať o takomto čase a vonku bola ešte tma.

„Len vás skontrolujem...“ povedala a urobila všetko potrebné čo mala v náplni práce.

Myoung-soo tlmene zívol a ignoroval pichnutie v ruke, ktoré sa dostavilo pri prudšom pohybe.

„Neviete náhodou kde je môj batoh... Mal som ho pri sebe, keď som šiel zo školy...“ opýtal sa, aj napriek tomu, že bola dosť odmeraná a prísna a nemala v úmysle sa s ním veľmi baviť.

„Mal by byť v skrinke...“

„Tak ďakujem...“

„Nemáte za čo...“ vyhlásila rovnako strohým tónom ako predtým a presunula sa k ďalšiemu pacientovi.

Pomaly sa posadil a zdravou rukou otvoril dvierka a našťastie ho tam našiel.

Zdvihol ho a položil na posteľ.

Ignoroval pritom bolesť, ktorá prešla jeho telom.

Bez tých liekov to ani zďaleka nebolo také príjemné, ma pocit, akoby si cítil každý kúsok svojho tela. 

No batoh obsahoval všetok jeho pozemský majetok, preto mal v úmysle skontrolovať, či mu ešte vôbec niečo ostalo.

 

predchádzajúca časť         nasledujúca časť