názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
„Čo odo mňa opäť chcete?“ odsekol
Myoung-soo vzdorovito.
Mal neočakávajú schôdzku so
svojím poradcom.
Bolo mu jasné, že ho opäť z niečoho
obviňujú.
Inak by ho zrejme nezavolali do
kancelárie o tomto čase a jeho poradca by sa nenamáhal s tým,
aby ho vyrušoval práve teraz, keď mal ísť s kamarátmi z domova do
kina.
Už od piatich rokov žil v domove,
rodičov si pamätal len veľmi letmo a nikdy si k nim nevytvoril veľmi
hlboký vzťah.
Nemohli sa oňho postarať a zjavne
si rýchlo zvykli na život jeden bez druhého a takisto aj bez neho. Už dlho
ho nikto z nich nenavštívil a dávno sa dostal cez to obdobie, kedy
dúfal, že si poňho prídu.
Teraz sa už skôr nemohol dočkať
toho, keď dosiahne plnoletosť a bude môcť žiť svoj život podľa svojich
predstáv.
A čo sa týkalo možnosti
adopcie, tá v jeho prípade tiež nebola veľmi pravdepodobná.
Už odvtedy, ako si uvedomil, že
sa mu páčia muži, sa tým nijako netajil a povedal to všetkým záujemcom,
ktorých upútal jeho napohľad roztomilý vzhľad, ktorý sa snažil zdrsniť tmavými
očnými linkami a drsnejším štýlom obliekania.
To doteraz odradilo všetkých.
„Budeš umiestnený do pestúnskej
starostlivosti, do jednej rodiny, ktorá prejavila záujem o chlapca v tvojom
veku...“ informoval ho jeho poradca stroho.
„A láskavo si dávaj pozor, na
svoj tón, chlapče... Nezabúdaj na to, akoby si sa mal správať k staršej osobe...“
upozornil ho.
Myoung-soo mu venoval jeden z tých
nič nehovoriacich pohľadov.
No nijako to nekomentoval, keďže
sa nechcel dostať do problémov s poradcom, ktorý mal v rukách to, či
ho vôbec niekam dajú.
Mohol by mu vybaviť sakramentsky
zlé miesto, keby sa rozhodol s ním vážne pohádať. A on nebol taký hlúpy, aby to riskoval.
„Kedy prídu na prvé stretnutie?“
opýtal sa, keďže už poznal ten štandardný protokol a vedel, že ho do
rodiny neumiestnia len tak, najprv sa bude musieť pozhovárať s nádejnými rodičmi,
potom s nimi strávi nejaký čas, zrejme niektorý z víkendov a až keď
uznajú za vhodné, že majú oňho vážny záujem, až potom bude u nich prechodne
bývať, pokiaľ splnia všetky podmienky a nevyskytne sa nič mimoriadne.
A dovtedy sa ešte môžu začať diať veci, o to sa už
aj sám postará, pokiaľ sa mu tí ľudia nebudú páčiť.
Zatiaľ nemal dôvod robiť si kvôli tomu starosti, nebolo to
prvý raz, čo čelil takejto možnosti.
„Zajtra popoludní.“
„Prídem,“ vyhlásil chladne.
Jeho poradca sa ešte chvíľu hrabal v nejakých papieroch.
„Mala by to byť bezproblémová záležitosť, tak si dávaj dobrý
pozor, na to ako sa k nim budeš správať. Jungovci sú váženou rodinou,
predpokladám, že aj ty si o nich už asi počul...“
Myoung-soo bo po prvý raz prekvapený tým, čo mu poradca
povedal.
„Tí Jungovci?“ zopakoval neveriacky.
A skutočne patril k osobám, ktoré ich poznali,
keďže šlo o jednu z najvplyvnejších rodín v meste, ktorá doslova
hýbala tunajšou ekonomikou.
„Áno, presne tak, preto ťa ešte raz žiadam, aby si sa k nim
správal s patričnou úctou, inak budem nútený z toho vyvodiť
dôsledky...“
„Len pokoj, nemusíte sa ničoho obávať, budem slušný, ale
nemôžem vám zaručiť, že si ma budú chcieť nechať.“
„O to sa už ty nestaraj... Ak ťa napokon nebudú chcieť, nič
sa nezmení, no ja sám posúdim do akej miery si k tomu prispel... A ver
mi, že tentoraz ti nebude umožnené vystrájať tak, ako zvyčajne...“ varoval ho
poradca, ktorý ho už nepochybne veľmi dobre poznal.
„Ničoho sa neobávajte, pán Byun, môžem vás ubezpečiť, že so mnou budete spokojný...“ ubezpečoval ho s tým
najnevinnejším výrazom akého bol Myoung-soo schopný.
„Beriem ťa za slovo, môžeš ísť...“
„Dovidenia, pán Byun... teším sa na naše ďalšie
stretnutie...“
Pomaly sa zdvihol z tej starej a pomerne ošúchanej
stoličky a pomaly opustil kanceláriu.
