Botticelliho anjel 2. kapitola 2/3

pár: pacient/doktor
Luca/Cezare Buonarroti
18. stor.
obsah: Cezare je mladý lekár, (nemanželský syn šľachtica, kt. mu zaplatil štúdiá), žije pokojným životom v jednej z dedín patriacich k otcovmu panstvu.Počas jednej cesty do mesta nájde na ceste, mladého chlapca v bezvedomí,  jeho meno je Luca (17) a už od narodenia sa po svete potĺka sám, pracuje u krčmárky v dedine, u ktorej má podľa jej slov dlh, Doktor sa potom, ako zistí v akých podmienkach žije rozhodne mladého muža ujať a pomôcť mu... Čím však sám seba uvrhne do veľkého pokušenia, lebo chlapcova prirodzená nevinnosť a jeho mladého telo v ňom prebúdzajú dlho potláčanú vášeň...

taliansky historický slash

poznámka: po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie

Pre Lilith, Ell.

Barónove slová ho znepokojili. Nikdy predtým ani len neuvažoval o tejto možnosti, dokonca ani vtedy, keď dúfal, že ich vzájomné vzťahy by sa ešte mohli upraviť. z legitímneho zväzku.

„Ste si istý, že viete, o čom hovoríte, pane?“ 

Nemal v úmysle sa dostať do sporu so svojím bratom, dedičom titulu, obzvlášť preto, že ak by ho otec uznal, nevyhnutne by to smerovalo k sporu s mladším bratom.

„Áno, som, syn môj...“ vyhlásil barón nekompromisne a naňho uprel jeden z tých svojich prísnych pohľadov.

„Dostaneš moje meno a po mojej smrti aj všetky tituly, ktoré k nemu prináležia...“

„Pane, ale to predsa...“ Cezare sa práve chystal sa mu pripomenúť Pietrovu existenciu, aj keď svojho brata nemal veľmi v láske a nanešťastie to bolo vzájomné, rozhodne nepodceňoval jeho šermiarske umenie, ktoré bolo viac než uspokojivé.

Prerušil ho však príchod notára. Staršieho a pomerne tučného muža, ktorého doktor poznal ako jedného zo svojich zámožnejších pacientov.

„Dobrý deň, pán barón, pán doktor...“ obom sa im pozdravil a po ich pomerne prívetivých odpovediach, si zasadol za barónov pracovný stôl, rozložil na ňom akési dokumenty, ktoré nepochybne obsahovali presne to, o čom hovoril jeho otec. Cezare sa o tom mal možnosť presvedčiť, keď pristúpil bližšie a mohol  si ich dopodrobna obzrieť. Už sa stihol trochu spamätať z toho nečakaného návrhu a potlačiť akékoľvek nežiadúce emócie s tým spojené. Nebolo pochýb, že nejde o žiadny úskok z otcovej strany, všetko vyzeralo byť v poriadku a súlade so zákonmi tejto krajiny.

„Prečo ste sa tak rozhodli, pán barón Grimani?“ opýtal sa svojho otca pomerne formálnym spôsobom, pred notárom sa neodvážil hovoriť s ním inak, než ako so svojím pánom aj napriek tomu, čo mu bolo práve naznačené, lebo

nepredpokladal, že má na jeho uznanie sentimentálne dôvody. Tušil, že  je za tým niečo viac a skôr než sa stane súčasťou toho všetkého, rád by bol o tom bližšie informovaný. Ukázalo sa, že svojho otca zrejme napriek všetkému dokázal pomerne dobre odhadnúť.

„Tvoj brat, Pietro... Našli ho pred pár dňami s jednou z jeho kuriev... mŕtveho v jej mestskom dome... zlyhalo mu srdce po akýchsi opiátoch... Okrem teba nemám žiadneho iného mužského dediča a nedovolím...“ záchvat kašľa ho na istý čas umlčal a až omnoho neskôr bol schopný pokračovať: „Je to prosté, Cezare, ak sa rozhodneš to prijať, získaš všetko pod podmienkou, že sa postaráš o svoju sestru...“

„Takže to odo mňa očakávate?“

„Áno, presne tak...“  povedal mu barón a dodal ešte: , „verím tomu, že si čestný muž, Cezare a že nezabudneš na svoje záväzky ani po mojej smrti.“

Doktora správa o bratovej smrti veľmi prekvapila. Zvesti o tejto záležitosti sa k nemu ešte nestihli dostať, no predpokladal, že čoskoro bude o tom hovoriť celý kraj. Cezare veľmi dobre chápal, prečo uprednostnil možnosť uznať za svojho mužského dediča pred uplatnením kráľovskej moci. Constance, nech bola akokoľvek vznešená, nemohla byť dedičkou titulu, prináležalo jej len veno, čo bola len zanedbateľná položka z celého panstva. A keďže Grimani nemal žiadnych ďalších dedičov, bola by nútená sa čo najskôr vydať a celý majetok jej otca by pripadol do rúk koruny. A to, že naňho otec takýmto spôsobom naliehal svedčilo o tom, že nemieni len tak ľahko obetovať celý majetok v prospech vyššej moci a nechať svoju jedinú dcéru spoliehať sa len na manželstvo. A bolo len na ňom ako sa k tomu postaví.

„Mrzí ma vaša strata, pán barón, a postarám sa o to, aby bolo všetko tak, ako si želáte...“ zvolil si bezpečnejšiu a príjemnejšiu cestu, než otvorený odpor, ktorý sa u otca nikdy nestretol s úspechom.

Po titule netúžil, bolo to niečo, s čím nikdy nepočítal, no keď sa mu už naskytla príležitosť, nepovažoval za nutné byť natoľko hrdý, aby to odmietol a čelil aj prípadným komplikáciám plynúcim z otcovej pomsty, ktorá by ho neminula, keby sa rozhodol ho ponížiť neprijatím jeho návrhu.

A na jeho slová zareagoval aj notár: „Páni, ak ste sa dohodli, všetko som pripravil, už stačí len barónov podpis, aby dokumenty nadobudli platnosť...“

A keď mu k tomu napokon dali obaja svoje zvolenie, ten sivovlasý muž vstal a pomaly podišiel k svojmu zamestnávateľovi.

Barón si všetko pozorne prezrel a podpísal listiny, ktoré mu jeho zamestnanec priniesol.

Cezare naňho len hľadel a spamätával sa z tejto nečakanej žiadosti.

***

Po návrate domov, však nemal pocit, akoby sa niečo zmenilo. Pri otcovi ostal jeho osobný lekár, nemal v úmysle s ním ďalej  strácať čas, poslal ho preč tak skoro, ako to len bolo možné. Už získal to čo chcel a očividne ho nič iné ani len nezaujímalo.

Doktor však zabudol na akékoľvek obavy, keď ho privítal svetlovlasý chlapec, ktorý sa objavil pri dverách, hneď ako ho zazrel.

„Pán doktor...“

Cezare sa dočkal pomerne hlasného a vrelého privítania, keď mu jeho chlapec vbehol do náručia. Doprial ten luxus pritisnúť si ho bližšie k sebe. Držal ho, akoby na ničom inom nezáležalo. A bol šťastnejší než kedykoľvek predtým. Len ho to utvrdilo v tom, že stojí za to, s istými vecami bojovať.

„Aj ja ťa rád vidím, Luca...“ pošepol mu spokojne.

Pohladil ho po vlasoch a pomaly sa vymanil z jeho zovretia. Zvládne to.

Dokáže sa o toho chlapca postarať bez toho, aby mu ublížil. Musí to mu veriť.

Už ak tak nemá na výber, cestou späť sa zastavil u Antonia, a teraz už mal istú predstavu, ako život toho chlapca vyzeral, skôr než prišiel k nemu a  nemal v úmysle ho tam poslať späť. Rozhodol sa, že to s ním skúsi, že urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby mu zabezpečil lepšiu budúcnosť.

predchádzajúca časť          nasledujúca časť