názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
poznámka: keďže som písala rodinné tajomstvo, odmena pribudne až večer...
Pre Lilith, Nade, ell, M.K.
***
Myoung-soo
mal možnosť všetkých členov rodiny lepšie
spoznať.
Každý
z nich mu o sebe niečo povedal a mohol im položiť ďalšie otázky,
no nemal to v úmysle, len si ich vypočul a urobil si o nich
určitý obraz na základe ich odpovedí.
Na
prvý pohľad vyzerali ako bežná dobre situovaná kórejská rodina.
Nepostrehol
nič, čo by hovorilo o opaku.
Yoo-Mi
bola dokonalá domáca pani, bolo na nej vidieť, že skutočne drží rodinu po kope,
aj keď bola tichšia a skôr počúvala než sa pýtala.
Zato
jej dcéra Shin-Woo ani na chvíľu neposedela a všetkých presvedčila, že je
nutné, aby jeho výtvor aj ochutnali.
Každý
z nich si preto napokon vybral svoj kúsok a dalo by sa povedať, že to
u nich zanechalo pozitívny dojem.
Myoung-soo
dostal pochvalu, no hneď aj uviedol veci na pravú mieru a povedal : „Cesto
robil môj kamarát, ja som mu len pomáhal...“ pretože nemal v úmysle si
pripísať všetky zásluhy aj zaňho.
„Máš priateľa?“ opýtala sa ho pani Yoo-Mi.
Čím
ho dosť prekvapila, lebo z jej strany túto otázku neočakával. Keďže skôr
budila dojem tichej a poslušnej manželky.
Počas
tých štandardných otázok a vzájomného spoznávania toho o sebe
prezradila len veľmi málo, no od jej manžela sa dozvedel, že je umelkyňa,
konkrétne sochárka, pracuje doma vo svojom ateliéry a práve dokončuje
jeden pomerne veľký projekt.
A mal
možnosť možnosť všimnúť a dosť často sa pri rozhovore dívala na manžela, akoby
sa obávala, že povie niečo nevhodné, čo by jej prípadne nemusel schváliť. Z čoho
usúdil, že pán Jung je zrejme tým, kto má doma hlavné slovo.
Okrem
iného, keďže to bol práve on, kto mal v rukách rodinné financie, bol
majiteľom prosperujúcej firmy expandujúcej aj na zahraničné trhy, zmienil sa o tom,
že doma býva len veľmi zriedkavo, že je zaneprázdnený, nemá veľa voľného času,
no je ochotný zabezpečiť pre svoju rodinu všetko, čo budú potrebovať. A takisto
sa postarať aj o to, aby Myoung-soo mal pred sebou sľubnú budúcnosť, a mal
viac možností, ako doteraz.
Možno
práve preto bol napokon pri odpovedi na otázku jeho manželky viac opatrnejší.
„Niekoho som stretol, ale ešte neviem či
z toho niečo bude...“ poskytol jej
napokon pravdivú odpoveď.
Byun
nebol veľmi nadšený týmto priznaním, videl ako nahnevane stisol pery, no
nemohol s tým nič urobiť.
Myoung-soo
predpokladal, že toto jeho terajšie mlčanie si cestou do domova svojským
spôsobom vynahradí.
S tým
sa však veľmi rýchlo dokázal zmieriť, lebo jediné na čom záležalo bolo
pozorovať reakcie týchto ľudí a pokúsiť sa z nich niečo odvodiť, čo
sa mu zatiaľ aj celkom darilo.
„Tak vidíš, Myoung-soo ani ty si sa tomu
nevyhol, mama rada rozoberá milostné záležitosti, na to si budeš musieť zvyknúť...“ pobavene poznamenal Min, zrejme si všimol, že
ho tá otázka tak trochu vyviedla z miery a hneď mu aj pomohol, za čo
mu bol veľmi vdačný.
„Nuž,
aby si nebol v tejto kaši sám, tak aj ja mám priateľku, chodí na tú istú
univerzitu ako ja... ale na odbor archeológia a dúfam, že raz budeme môcť
spolu cestovať po svete...“
Min naňho uprel sprisahanecký pohľad
a on si bol istý, že pokiaľ by skutočne prišiel do tejto rodiny,
s ním si bude určite rozumieť.
Bol
to taký veselý a bezstarostný chlapec, pripadal mu ako ten typ, čo
a vie zabávať a nič neberie až tak vážne.
Hlavne
potom, ako sa dozvedel, že ani on ešte tak celkom nevie čo od života chce, že
už dvakrát zmenil hlavný odbor a napokon zakotvil na podnikovom manažment,
ktorá sa mu zrejme stane osudným, keďže ukončil druhý ročník a blíži sa do
tretieho a ani sám nevie, ako sa mu to podarilo. Čo však nijako nebude
brániť tomu, aby spoznával svet.
No
zrejme táto jeho prezentácia seba samého nijak zvláštne nepotešila pána Junga,
zvážnel a pokúšal sa svojho syna trochu krotiť, hlavne čo sa týkalo
niektorých vyjadrení, ktoré on sám považoval zrejme za príliš opovážlivé.
„Nezabúdaj
na to, že tvoje cesty, len málokedy skončili úspechom, nezískal si pre firmu
ešte ani len jeden cenný kontrakt...“
A dal
mu jasne najavo, že rodinné impérium si tiež bude vyžadovať jeho pozornosť
a jeho sny o cestovaní, zrejme nebudú mať dlhé trvanie.
Myoung-soo
videl ako Min okamžite zvážnel a začal svoje slová obracať na žart, čo sa
mu veľmi nepáčilo, lebo ku koncu rozhovoru zas tvrdil, že cestovanie je fajn,
no nejaký čas chce venovať aj svoje rodine a ich podniku, v ktorom
mal svoje trvalé miesto.
Potom
sa opäť objavila tá pekne upravená mladá žena a povedala: „Večera je
pripravená...“
A keď
prešli do jedálne, nepochybne fascinujúcom kúsku architektúry, o ktorom by
sa dali popísať celé strany, aby si dali
večeru, Min viditeľne zosmutnel a dalo by sa povedať, že stratil záujem
o to, ostatným ďalej prezentovať svoje názory. Stiahol sa a bolo na
ňom vidieť, že sa ho otcove pripomienky dotkli.
Myoung-soo
jedol, keďže všetko bolo vskutku výborné a bolo si z čoho vyberať, pozoroval ich a doprial si ten pocit, byť
v kruhu rodiny, ktorá sa oňho zaujímala, ale po tomto prvom stretnutí už
vedel, že si veľmi dobre rozmyslí, či s tým bude súhlasiť.
To,
ako pán domu všetkých veľmi rýchlo ovládol a umlčal ho znepokojovalo, aj keď
to nebolo nič mimoriadne, otec samozrejme túžil potom, aby najstarší syn
prebral po ňom rodinný biznis a zrejme len veľmi ťažko niesol, že má
záujem o niečo iné.
Nepredpokladal,
že by niečo podobné postretlo aj jeho, preto to preňho v danej chvíli nebolo
dôležité.
Nebol
ich synom a o adopcii nepadlo ani len slovo, pochyboval o tom,
že by mali o niečo také záujem, on mal byť len v pestúnskej starostlivosti,
preto neprikladal až taký dôraz na tieto záležitosti.
Predpokladal,
že k nemu bude pristupovať inak, keďže neprejavil ani len náznak, toho, že
by mu prekážali isté záležitosti, ktoré boli pre ostatných okamžitou stopkou.
Aj
Byun bol napokon so stretnutím spokojný, keďže v aute mu dal pokoj a nijako
sa nevyjadroval k jeho indiskrétnosti.
