Botticelliho anjel 5. kapitola 2/3

pár: pacient/doktor
Luca/Cezare Buonarroti
18. stor.
obsah: Cezare je mladý lekár, (nemanželský syn šľachtica, kt. mu zaplatil štúdiá), žije pokojným životom v jednej z dedín patriacich k otcovmu panstvu.Počas jednej cesty do mesta nájde na ceste, mladého chlapca v bezvedomí,  jeho meno je Luca (17) a už od narodenia sa po svete potĺka sám, pracuje u krčmárky v dedine, u ktorej má podľa jej slov dlh, Doktor sa potom, ako zistí v akých podmienkach žije rozhodne mladého muža ujať a pomôcť mu... Čím však sám seba uvrhne do veľkého pokušenia, lebo chlapcova prirodzená nevinnosť a jeho mladého telo v ňom prebúdzajú dlho potláčanú vášeň...

taliansky historický slash

poznámka: po mojej korektúre, korektúra pred knižným vydaním.

Pre ell.

Jeho priateľ ho len veľmi ťažko dokázal utíšiť, no napokon sa mu to podarilo,  ale už sa tam nemohol dlhšie zdržať, tak radšej šiel domov.

Už počas cesty  sa tešil na svoju posteľ, na známe prostredie, ktoré zrejme čoskoro nahradí panstvo, na čo sa začínal tešiť čoraz menej, keďže zatiaľ sa mu zdalo, akoby mu to prinieslo viac starostí než osohu.

Keď však prekročil prah svojej izby, uvedomil si, že to stretnutie zrejme nebude jediným prekvapením, ktoré naňho čakalo. Nejaký čas hľadel na posteľ, akoby si myslel, že sa mu to len zdá.

No opak bol pravdou.

Luca ležal v jeho posteli.

Bol nahý.

Zahalený len do jeho prikrývky.

A keď sa obrátil k nemu, odhalil sa mu úplne.

„Luca...“ hľadel naňho takmer bez dychu. Nepredpokladal, že urobí niečo také práve dnes, myslel si, že ten ich posledný rozhovor stačil na to, aby pochopil, že s istými záležitosťami sa nesmie zahrávať.

Ten chlapec naňho len nevinne pozeral, akoby si vôbec neuvedomoval vážnosť toho čoho sa práve dopustil.

„Mal by si sa obliecť...“ hlesol Cezare potichu.

„Nie, neurobím to...“ protestoval Luca tvrdohlavo. A namiesto toho, aby poslúchol k nemu natiahol ruky.

„Ja vás chcem, chcem vás teraz...“

Doktor cítil ako podlieha jeho hlasu, ako celé jeho telo priam volá potom, aby reagovalo na prijatie, ktorého sa mu dostalo.

„Luca...“ doktor sa pokúsil ešte raz pozbierať sily na to, aby ho dokázal odmietnuť, aby ho dokázal ochrániť.  

„Prosím, Cezare... prosím....“ mladík naňho ďalej naliehal.

Márne sa snažil nájsť svoj hlas, sformulovať vhodné slová, ktoré by mu pomohli poslať chlapca preč, skôr než nebude neskoro, no jeho telo si už vybralo tú druhú možnosť a Cezare sa pomaly pohol vpred.

Zhodil so seba oblečenie a ľahol si k nemu do postele. Potreboval svojho chlapca, viac než kedykoľvek predtým si uvedomoval, že ho nedokáže ďalej odmietať. Naklonil sa k nemu. Potreboval ho vidieť celého. Prial si to viac než čokoľvek iné.

Pomaly odhrnul aj zvyšok prikrývky. Pohľadom sa vpíjal do toho tela, ktoré stelesňovalo jeho zakázané túžby. A dovolil sám sebe opäť sa dotknúť tých sladkých pier. Opäť ich cítiť. Ponoriť sa do nich a viac neprestať.Podmaniť si ho celého a nikdy viac ho nepustiť. Jeho ruky takmer nežne prešli po chlapcových pleciach.

S neúprosnou istotou sa ich telá spolu preplietali, akoby už dávno k sebe patrili.

A on sa takmer  s námahou oddelil od jeho pier.  Začal nežne láskať a sať chlapcove bradavky, pohrával sa s nimi, akoby neexistovalo nič sladšie a nežnejšie než kontakt s nimi.

„Cezare...“ Luca opakoval jeho meno, keď bol neustále vedený ďalej, až za hranicu prípustnosti.

A on sa ho dotýkal. Nežne a nenáhlivo objavoval jeho telo, prebúdzal jeho zmyselnosť.  Jeho bozky boli ubezpečeniami o jeho láske, boli nežnými, no zároveň krutými stopami, po jeho túžbe, spoznať ho celého. Jeho ruka skĺzla na chlapcov penis, práve vtedy, keď nečakal láskanie podobného charakteru.

Luca takmer bolestne zastonal, keď ho začal dráždiť, keď cítil tú tvrdosť vo svojich rukách a zároveň mu bolo dovolené, aby jedným prstom pomaly vnikol do uvoľneného a roztúženého tela, ktoré mu vychádzalo v ústrety.

Jeho  chlapec sa urobil, prudko a neľútostne. Nevydržal to príliš dlho a Cezare dosť neskoro zjemnil svoje zovretie, no nepochyboval o tom, že mu bude môcť ešte poskytnúť potešenie, pretože chcel, aby slasť prežili aj spoločne.

A opäť našiel jeho pery, opäť sa do nich ponoril a jeho mladý milenec mu oplácal bozky, s nevinnou rafinovanosťou, ktorá v ňom podnecovala temné túžby.

Našiel to miesto rozkoše v ňom a postupne ho dráždil ďalšími prstami, otvor sa im pomaly poddával a on v istej chvíli pocítil, že je už čas, čo jeho telo naplnilo spokojnosťou a prudkou túžbou. Prenikol doňho vedený skúsenosťou, vďaka ktorej odhadol ten správny čas. No zároveň to bola skúsenosť, za ktorú zjavne bude musieť v najbližšej dobe zaplatiť, práve teraz to však nerezonovalo v jeho mysli. Bolo to len krátke preblesknutie nepokoja, ktoré rýchlo nahradila prudká vášeň.

Luca tlmene vzlykol, keď doňho vnikol hlbšie. Cítil ako ho na nejaký čas obklopil tesnejšie, no postupne mu bolo umožnené pohybovať sa v ňom, spôsobom, ktorý im obom poskytol prudké uvoľnenie.

predchádzajúca časť  nasledujúca časť